SGA - Includeret tertium millenium

[Aiwendill]

Pise sa rok 2953 standartneho pozemskeho letopoctu. Veliaci dostojnik Tau`rijskej prieskumnej lode Sumar triedy Interceptor IV. podplukovnik Shanon prave dojedol obed a vydal sa naspat na mostik lode. Dosiel tam a sadol si do svojho kresla. Este sa ani nestihol poriadne usadit, ked bol prudkym otrasom lode vymrsteny z kresla a spadol na zem. Podobne aj navigator, porucik Trevor a prieskumny dostojnik, nadporucik Grodziecki. Ked sa pozberali z podlahy, zacali hned zistovat co sa vlastne stalo.

-> Shanon: co sa <censored> stalo? Trevor, Grodziecki?

-> Trevor: nevieme, pane. Pristroje ukazuju vsetko v normale. Asi sme narazili na nejaku anomaliu.

-> Shanon: spravte diagnostiku a to hned! Nechcem tu zgegnut kvoli nejakym anomaliam, ktore nie su na mapach.

-> Trevor: Ano pane.

Trevorove ruky sa roztancovali na terminale pred nimi, zrazu vsak prestal pracovat a pozrel sa na kapitana. Na tvari mal udiveny vyraz.

-> Trevor: Pane, boli sme zasiahnuti energetickym impulzom. Niekto nas kontaktoval a teraz to skusa znova.

-> Shanon: Na obrazovku s tym!

Skor nez stacil porucik Trevor vykonat prikaz, objavil sa pred Shanonom hologram mladeho muza v zivotnej velkosti. Zdvihol na pozdrav ruku a z reproduktorov sa ozvalo:

-> Hologram: Neznamej lodi. Som Daniel Jackson z pozemskej lode Daedalus. Sme v stave nudze. Pozadujeme vasu pomoc. Nase motory vypovedali sluzbu uz pred dlhym casom a sme uvazneni bez moznosti odletiet. Poskytnete nam pomoc?

Hologram sa odmlcal, zablikal a zmizol. Na jeho mieste sa objavil lahky oblacik naznacujuci staticku poruchu.Trevorove ruky sa znova roztancovali na terminale a na holografickej obrazovke pred nimi sa objavila mapa priestoru okolo nich. Vo vzdialenosti asi dvoch parsekov napravo od prieskumnej lode v jednej rovine sa objavila cervena blikajuca bodka oznacujuca zdroj nudzoveho signalu.

-> Shanon: Otocte lod. Navedte nas k tej lodi. Ako to povedal? Daedalus?

-> Grodziecki: Ano pane. Daedalus. Podla nasich zaznamov mala toto meno iba jedna jedina lod v celej nasej flotile. Kriznik Daedalus bol druhou lodou, ktora bola vobec postavena v pozemskej flotile a prvou lodou schopnou medzigalaktickeho cestovania. Ale podla nasich zdrojov zmizol v roku 2012, ked prevazal utecencov zo Zeme po tretej svetovej vojne.

-> Shanon: Tretia svetova vojna? Ved to bolo pred devatsto rokmi! Kde sa tu nabrali?

-> Trevor: Pane priblizujeme sa. Uz ich mame na dosah nasich senzorov na blizke vzdialenosti. Ale ...

na chvilu sa odmlcal. Potom preglgol a pokracoval.

-> Trevor: Ta lod je mrtva. Biosenzory neukazuju na palube ziadne znamky energie a vobec ziadnu atmosferu.

-> Shanon: Sakra. Tak ako nas mohli kontaktovat?

Daedala uz mali na dohlad aj volnym okom. Lod samotna bola velmi tazko poskodena. Predna cast vyzerala horsie ako emental, lavy hangar bol odlomeny a vznasal sa nedaleko lode, horna nadstavba, ktora vytvarala akysi stit na chrbte lode bola z vacsiny prec aj s mostikom. Pravy Hangar vyzeral neposkodene. Relativne. Pokial sa za neposkodene daju pocitat hlavne dvere, v ktorych je medzi dvoma vratami zaseknuta stihacka braniaca uniku materialu z hangara. Vsetci traja dostojnici na mostiku si prehliadali dielo skazy. Shanon sa zrazu rozhodol.

-> Shanon: Pojdeme na tu lod, Chodziecki preskenujte ju a zistite, ako je na tom.

-> Grodziecki: Ano pane. Ta lod je znacne poskodena.

-> Shanon: To vidim! Chcem podrobnosti.

-> Grodziecki: V tom odtrhnutom hangari zaznamenavam nejake slabe znamky energie. Je tam aj atmosfera. Zda sa ze dychatelna. Hlavna cast lode je bez atmosfery, kompletne. A bez energie. Moment. Nie, je tam predsa nejaka energia. V sekcii tesne pod tou nadstavbou, priamo v strede lode. Nedokazem ju charakterizovat. S podobnym typom energie som sa este nestretol.

-> Shanon: Dobre, to staci. Pozrieme sa najprv do toho hangaru a potom na hlavnu cast. Pojdem sam. Trevor, preberiete za ten cas vedenie Sumaru.

-> Trevor: Ano pane!

-> Shanon: Grodziecki, budete ma navigovat. Idem si po skafander. Pripravte transporter. Manualne sa tam asi nedostaneme.

-> Grodziecki: Ano Pane.

O niekolko minut vysiel Shanon z nakladnej casti lode oblaceny v skafandri s helmou na hlave a ozval sa do vysielacky.

-> Shanon: Pocujete ma?

-> Grodziecki: Ano pane. Transport je pripraveny.

-> Shanon: Dobre. Transportujte ma!

Obklopilo ho biele pole a zmizol. Za okamzik neskorsie sa objavil v odtrhnutom hangari Daedala. Bola tam uplna tma, akurat zozadu vychadzalo slabe svetlo od niekolkych kontroliek na nejakom boxe. Vo vzduchu poletovali rozne nastroje a kusy zariadenia. Rukami ich odhrnal a preplaval az k boxu pri zadnej stene. Bola velky asi ako pisaci stol v jeho kancelarii na Zemi. Horna cast bola sklenena, alebo z nejakeho krystalu. Vnutri bol uzavrety nejaky muz, ktory vyzeral akoby spal. Mohol mat uz asi patdesiat rokov, teda trochu viac ako na holograme. Ale bol to ten isty muz. Vo vysielacke mu zapraskalo. Zrejme tu bolo nejake pole, ktore rusilo signal vysielacky. Potom sa vsak ozval jasny hlas nadporucika Grodzieckeho.

-> Grodziecky: Pane, pocujete ma? Je tam nieco? Indikuje mi to tu, ze sa nachadzate tesne pri tom zdroji energie v hangari.

-> Shanon: Ano, som tu a pocujem dobre. Je to stazovy box. Je v nom ten muz z hologramu. Ohranicim ho transortnymi vysielacmi a preneste to do nasho nakladneho priestoru. Je tu hromada volne poletujuceho mateialu. Cele stihacky a podobne veci. Chlapci v muzeach by mali asi vianoce, keby to tu videli. Vyslite signal na najblizsiu stanicu, nech nam sem poslu posilu. Najlepsie nejaku nakladnu lod a tiez aj specialistov na historicke technologie. Ktora stanica je najblizsie?

-> Trevor: DS-4 pane.

-> Shanon: Najprv vsak preneste mna a ten box k nam. Pokusime sa ho prebudit.

-> Trevor: Ano pane.

Shanon rozmiestnil na vsetkych stranach stazoveho boxu male stvrsteny, na ktorych vrcholoch boli male blikajuce diody. O chvilu ho zahalilo biele svetlo a ked pominulo, videl, ze je v nakladnom priestore Sumaru aj so stazovym boxom. Konecne tu bolo aj svtlo, takze si mohol cez krystalicke sklo na povrchu boxu prehliadnut lepsie spiaceho muza. Shanon sa nahol nad box a pri tom sa nechtiac dotkol jedneho tlacidla na boku stazovej komory. Zrazu sa rozziarili viacere kontrolky a Shanon sa stiahol dozadu. Bolo vsak uz neskoro. Svetielka zacali svietit v coraz vacsom pocte a muz v boxe sa zacal prebudzat. Otvoril oci a veko boxu sa odsunulo na jednu stranu. Daniel Jackson chvilu nechapavo hladel okolo seba. Potom vsak zbadal Shanona a vydychol si, ked zistil, ze je to clovek ako on. este viac sa mu ulavilo, ked zbadal symbol na skafandri, v ktorom Shanon bol este stale navleceny. Bolo to velke Acko bez strednej priecky s malym kruzkom navrchu. Pozemska federacia si za svoj znak vybrala stary symbol, ktory sa pouzival na oznacenie zeme v programe hviezdna brana. Pokusil sa prehovorit, ale hlas mu vysel z ust iba na druhy pokus.

-> Daniel: Zdravim. Som Daniel Jackson. Kde som to?

-> Shanon: Som podplukovnik Kolt Shanon z prieskumnej lode Sumar. Zachytili sme vas signal.

-> Daniel: Nas signal? Ono to este stale vysiela?

-> Shanon: Ano, vysiela. Ak vas to nebude obtazovat, radi by sme si s vami pohovorili.

dufam, ze to nie je velmi nudne...

zajímavý děj , piš takový příběhy dál

Good, jsem rád že jsi přidal nějakou tu povídku.. Těším se na pokračování

Dobrý, jsem zvědavý na další vývoj, zajímalo by mě co se stalo chudákovi daedalusovi...

Zatím to vypadá vážně skvěle, určitě se těším na pokračování.

[Aiwendill]

dalsia cast bude asi za hodinu-dve, tak zatial mozete rozlozit ohen v krbe, otvorit flasku sampusu, pohodlne sa usadit a precitat si spoiler, ak chcete

Toto je spoiler!!!:

* D.J. prezradi, co sa stalo s Daedalom * budu zachranovat co sa da z poskodenej lode * konecne nastane nejaka zapletka

[Aiwendill]

takze predsa som si nasiel cas, hoci sa ucim na statnice a davam vam sem dalsi diel...

Shanon s Danielom presli z nakladneho priestoru uzkou chodbou okolo piatich kabin na mostik. Ked Daniel zbadal cez celny priezor rozpadnuty vrak Daedala, zastal a v soku na neho dlhu chvilu hladel. Zo zamyslenia ho vytrhol az Shanonov hlas.

-> Shanon: Pan Jackson.

-> Daniel: Spravne to ma byt Doktor Jackson. Doktor Daniel Jackson. Mam doktoraty z archeologie, antropologie a filologie.

-> Shanon: Dobre, teda. Doktor Jackson. Sadnite si a povedzte nam, co sa stalo s vasou lodou.

-> Daniel: Mozte mi najprv povedat, kto ste vy? Aky je rok a tak?

-> Shanon: Samozrejme. Ako som pred chvilou povedal, som Kolt Shanon, podplukovnik vesmirnych sil pozemskej federacie a velitel lode Sumar, na ktorej sa prave nachadzate. Toto je navigacny dostojnik, porucik Trevor a toto zasa Prieskumny dostojnik, nadporucik Grodziecki. Asi to bude pre vas sok, ale je rok 2953 podla pozemskeho kalendara. Ale teraz sa vratme k tomu, co sa stalo s Daedalom.

-> Daniel: OK. Bolo to pocas tretej svetovej vojny. Ked prepukli atomove utoky medzi Cinou a Ruskom, nasou prvou misiou bolo preniest hviezdnu branu do Moskvy, a s jej pomocou evakuovat civilne obyvatelstvo na ine planety. Cina Na nas zautocila atomovymi raketami, avsak nase stity to polahky vydrzali. Brana bola zapnuta takmer nonstop, evakuovali sme miliony a miliony rusov a neskor aj cele obyvatelstvo europskeho kontinentu. V tom case sa uz radioaktivny mrak po vybuchoch z atmomovych rakiet rozprestieral nad celou aziou. Neskor sme evakuovali aj obyvatelstvo ameriky. Bohuzial pre australcanov sme nemohli spravit viac, ako prepravit zopar tisicok z nich pomocou nasich styroch lodi. Daedalus, Odyssea, Apollo aj Asimov lietali bez prestavky na Ine planety a evakuovali obyvatelstvo. Nakoniec, ked uz bolo jasne, ze na Zemi sa nebude dat prezit a ze nastal koniec, tak sme sa rozhodli presunut vsetky styri lode na zakladnu Atlantis, aby tam mohli operovat, kym Atlantis a dalsie tri mestske lode, o ktorych sme vedeli, nebudu pripravene k presunu do Mliecnej cesty. Odyssea, Apollo aj Asimov leteli skor a neviem co sa s nimi stalo. Stratili sme s nimi kontakt ked opustili nasu Galaxiu. Daedalus vyckaval na orbite Zeme a monitoroval situaciu. Nakoniec sme aj my odleteli. Cestou sme sa zastavili na Cimmerii, kde sme nabrali zasoby a potom sme nabrali kurz na Atlantis. Cestou sme vsak museli zastavit pre poruchu motorov. Vysli sme z hyperpriestoru a na nase nestastie to bolo uprostred velmi husteho pasu asteroidov. Prisli sme o stity a lod bola silne poskodena. Prezili sme len traja. Ja, Doktor Lee a Porucik Forbes. Ten neskor zomrel, ked sa pokusil dostat sa k asgardskemu jadru lode. Neskor sa tam doktor Lee dostal a podarilo sa mu vyrobit jeden stazovy box, do ktoreho ma ulozil. Sam potom spachal samovrazdu, ked sa lodne akumulatory vybili a atmosfera unikla do vesmiru. Dufali sme, ze aspon jeden z nas prezije a poda spravu o tom, co sa stalo, na Atlantis. Nakoniec ste nas nasli vy.

Na mostiku bolo hlboke ticho. Vsetci traja vstrebavali informacie, ktore prave Daniel predniesol a snazili sa ich pochopit. O ziadnej zo styroch lodi triedy Daedalus sa nevedelo, aky mala osud. Okrem Daedala, ktoreho teraz nasli v stave vhodnom akurat tak do srotu. Prvy prerusil ticho Shanon.

-> Shanon: Doktor Jackson, okrem vasich znamok enregie sme na Daedalovi zachytili este nejake ine znamky nam neznamej energie. Mohli by ste nam povedat, co to je?

-> Daniel: Samozrejme. Ak to budem vediet identifikovat, tak vam pomozem.

Nadporucik Grodziecki zatial vyvolal na holograficku obrazovku scan lode a miesto, kde boli znamky energie zachytene. Daniel sa na to len zbezne pozrel a vedel, co to je.

-> Daniel: To je strojovna lode. Jedina vec, ktora tam nebola poskodena narazmi asteroidov, bolo asgardske jadro, ktore sme obalili ochrannym stitom. Malo vlastny zdroj, ktory by mal vydrzat aj takuto dlhu dobu. Bude asi ono.

-> Grodziecki: Asgardske jadro? Co to je?

-> Daniel: Centralny pocitac lode, ktory sme dostali darom od rasy Asgardov este predtym, nez sa sami znicili. Neskor sme ich dokazali replikovat a umiestnit na kazdu nasu lod, spolu s Asgardskymi zbranami a stitmi.

-> Grodziecki: Nemozne! Ved trieda Daedalus nemala podla zaznamov ziadne vyspele zbrane. Iba projektilove zbrane a normalne pocitace pozemskej vyroby. Aj ked je pravda, ze po tretej svetovej vojne, trvalo takmer dvesto rokov, kym sme znova zacali stavat lode schopne medzigalaktickeho letu.

-> Daniel: Ubezpecujem vas, ze Zem bola pred tretou svetovou vojnou na ovela vyssej technologickej urovni, ako si myslite. Vyuzili sme technolgie Antikov a tiez aj tie, ktore nam zverili Asgardi a vysledok vidite pred sebou. Na Daedalovi je este stale funkcne asgardske jadro a v stazovom boxe, kde ste ma nasli, je zapojene ZPM.

-> Shanon: ZPM?

-> Daniel: Anticky zdroj energie. Aky vykon maju vase zdroje energie. Myslim na tejto lodi?

-> Shanon: Nie velky. Sme iba prieskumna lod. Nas generator dava asi tolko energie, kolko dokazala vyprodukovat v 20 storoci standardna jadrova elektraren na Zemi.

-> Daniel: Tak to potom ZPM vyzera vedla vasho generatora ako jadrova elektraren vedla tuzkovej baterie.

-> Shanon: Tak slabe?

-> Daniel: Nie, tak silne. Pockajte skusim ho vymontovat z boxu.

Daniel, Shanon a Grodziecki presli do nakladneho priestoru, kde Daniel vybral zo spodnej casti stazovej komory ZPM, ktore vyzeralo, ze je este z troch stvrtin plne.

-> Daniel: S tymto zdrojom sa dokazem dostat znova na Atlantis a zistit co sa stalo. Je tu niekde nablizku nejaka planeta s hviezdnou branou?

-> Shanon: Ano, asi hodinu cesty je planeta Chulak. Je vsak neobyvana.

-> Daniel: Chulak? Zaveziete ma tam?

-> Shanon: Mozme, ak to dovolia na admiralite.

-> Daniel: Na admiralite?

-> Shanon: Prepacte, zabudol som, ze ste boli takmer tisic rokov v stazovej komore. Admiralita je nase hlavne velitelstvo. Mozme vas zaviezt na Chulak, ale zbor admiralov vas bude asi chciet najpv podrobne vypocut.

-> Daniel: Aha.

V tom sa z prednej casti lode ozval porucik Trevor.

-> Trevor: Pane, zachranna lod prave dorazila. Chcu vas aj zachraneneho u seba na palube. Veli im viceadmiral Gallery.

-> Shanon: Dobre, transportujte nas.

Kym sa Daniel stihol opytat, co sa vlastne deje, obklopilo ho biele svetlo a v nasledujucom okamziku bol na velitelskom mostiku velkej lode, kde nanho s miernym udivom hladelo niekolko dostojnikov a v strede medzi nimi starsi muz v bielej uniforme so zlatymi epoletami.

-> Gallery: Tak tu vas teda mame. Shanon, predstavte mi nasho hosta.

-> Shanon: Ano pane. Toto je doktor Daniel Jackson z posadky lode Daedalus, ktorej vrak vidite tam nedaleko. Pred chvilou sme ho prebudili zo stazovej komory, takze este nie je oboznameny s dnesnou realitou.

-> Gallery: Dobre. Pan doktor Jackson, mohli by ste mi povedat, co sa stalo s vasou lodou? Budte strucny, podrobnosti date do spravy, ktoru s vami spise Shanon neskor.

-> Daniel: Dalo by sa to zhrnut do jednej vety. Vdaka poruche motorov sme sa vynorili uprostred husteho pasu asteroidov a nejako sme nemali kadial zdrhnut.

-> Gallery: Aha. Dobre, tak teda mame pred sebou najstarsiu lod pozemskej vyroby. Oboznamil vas uz Shanon, co sa dialo po zmiznuti vasej lode v roku 2016?

-> Daniel: Nie.

-> Gallery: Dobre, tak vam to v strucnosti vysvetlim. Z toho co si pamatam, tak podla historickych analov sme rok po vasom zmiznuti zacali budovat nasu civilizaciu na planetach systemu Arcturus. Neskor sme sa vratili na Zema rekultivovali ju. Obnovili sme znicene mesta a vratili sa domov. Nikdy sme vsak uz nedosiahli takeho stupna rozvoja ako pred vojnou. Samozrejme museli sme na vsetko prist odznova. Hyperpohon, stity, budovanie vesmirnych lodi, atakdalej. Vsetko sa muselo zacat odznovu. Myslim, ze uz asi chapete, ze o vas a vasu lod bude onedlho velmi velky zaujem. Vedci vyskumnych ustavov sa pobiju o moznost skumat Daedala.

-> Daniel: Chapem.

-> Shanon: Pane, doktor Jackson, ma este pred vasim priletom poziadal, aby mu bola ako jedinemu prezivsiemu odovzdana do vlastnictva cela lod Daedalus aj so vsetkym co je na palube a tiez, aby mohol pouzit hviezdnu branu na Chulaku.

Daniel sa chystal prostestovat, ze nic takeho nepovedal, ale Shanon ho jemne a nenapadne drgol laktom do boku, takze zmlkol. Pochopil, ze Shanon mu prave zariaduje buducnost a aky-taky majetok. A tiez akosi vytusil, ze by mal mlcat o asgardskom jadre, ktore sa nachadzalo vo vraku Daedala.

-> Gallery: Dobre. V ramci admiralitnych predpisov ma na to pravo. Je jedinym zijucim z tej lode, takze pokial sa neprihlasi povodny vlastnik lode, tak je jej opravnenym majitelom. Kto bol povodnym vlastnikom Daedala? Nemame o tom vela zaznamov a tie, ktore mame, su nanic.

-> Daniel: Letectvo USA

-> Gallery: To uz neexistuje, takze sa asi nebude mat kto prihlasit o vlastnictvo lode. Shanon s vami o tom spise spravu a potom ju potvrdim. Zaujimalo by ma, co s nou planujete robit.

-> Daniel: Este neviem. Mozno ju dam odtiahnut do nejakych dokov a opravit. Potom sa pokusim dostat na Atlantis, kde sme mali povodne letiet.

-> Gallery: Na Atlantis? Co to je?

-> Daniel: Expedicia, ktoru sme vyslali do galaxie Pegasus. Mali sme im tam pomoct v obrane pred utokmi rasy zvanej Wraithovia.

-> Gallery: Ach tak. Dobre, nebudeme vam branit, pan Jackson. Bude tu vsak problem s vasim zaclenenim do spolocnosti. Podla zaznamov mate byt 900 rokov mrtvy. Budeme o tom musiet podat spravu na Najvyssie velenie na Zemi.

-> Daniel: Je potrebna tolka byrokracia? Viete, poznali sme kedysi jednu rasu. Tollanov. Boli to strasni byrokrati a nakoniec sa im to aj vypomstilo, lebo neboli schopni ucinne zasiahnut, ked na nich zautocili Goa`uldi.

-> Gallery: O Tollanoch vieme. Ale ubezpecujem vas, ze nasa byrokracia je vyspelejsia a viac flexibilna oproti ich. A sme aj viac akcieschopni. Shanon. Prevezmete velenie nad touto operaciou. POkuste sa z Daedala nalozit co sa da. mate k dispozicii svoju aj tuto lod. Ked nalozite vrak, odvezte ho do dokov na Omegu 3. Ja teraz musim odist na Zem.

-> Shanon: Ano pane.

-> Gallery: Pan Jackson, som rad, ze som vas poznal. Mozno sa este uvidime.

-> Daniel: Aj mna tesilo.

Shanon aj s Danym sa nato premiestnili na prieskumnu lod, kde Shanon vysvetlil Danielovi, co prave spravili.

-> Shanon: Doktor Jackson, nechal som vam narocky pridelit vasu lod, ako vase vlastnictvo z dvoch dovodov. Jednak na to mate pravo ako jediny prezivsi z celej posadky aj cestujucich lode a jednak ide o tie asgardske vylepsenia. Ak su take velke, ako vravite, tak by to bola rozbuska, ktora by mohla viest k dalsej vojne. Navonok je sice udrziavany krehky mier, ale nasa federacia sa v skutocnosti zmieta v bojoch o moc medzi dvoma najsilnejsimi frakciami Najvyssieho velenia. na jednej strane je to konzervativna strana senatora Prodica a na druhej strane silne liberalna strana senatorky Disie. Ak by sa tieto veci dostali do ruk jednej z tychto stran, tak by sa prakticky zlikvidoval status quo a mohla by nastat obcianska vojna, lebo ani jedna strana nie je ochotna ustupit tej druhej. Preto vam chcem navrhnut toto. Z Daedala vyberieme vsetky asgardske vylepsenia, emitory stitov, jadro, zbrane, ako aj vsetky zaznamy, a vobec, vsetko, co by mohlo a malo zostat utajene a ukryjeme to na mieste, ktore zvolite. Zvysok predame muzeam. Za utrzene kredity kupime nejaku starsiu lod a naspat na nu namontujeme tie asgardske vecicky a poletime do Pegasu. Strasne rad by som videl mesto antikov. Mame po nich len velmi malo artefaktov a vobec informacii. Vieme, ze za cias prveho programu hviezdna brana na Zemi sa nazberalo velmi vela veci z celej galaxie, ale boli znicene pocas vojny. Suhlasite?

Daniel hodnu chvilu vahal, ci ma prijat tuto ponuku, ale napokon ju prijal. Zdala sa mu privelmi podozriva. Rovnako ako ochota podplukovnika Shanona. V tejto situacii vsak nevidel nijake ine vychodisko a kym sa aspon trochu nezorientuje v situacii, v ktorej sa nachadza, tak sa bude musiet tvarit, ze prijima pomocnu ruku a ochotne rady tychto ludi. Zdali sa mu niecim divni. Nevedel si to vysvetlit, ale zdali sa mu naozaj niecim divni. Taki odpudzujuci, ulisni, priam ako velky moff Tarkin v Hviezdnych vojnach, ktore mal tak rad Jack O`Neill, jeho priatel z SG1, ktory sa obetoval aby umoznil odlet poslednej lode s utecencami a sam po dobyti antarktickej zakladne aktivoval autodestrukciu, pri ktorej zahynul. Jeho roztrhane telo mozno este stale spociva uvaznene v antarktickom lade. Zrazu sa Daniel strhol. Nechcel dumat nad takymito myslienkami. Teraz nie. Teraz musi mysliet, ako sa dostat na Atlantis. Tam sa uvidi. Dufal len, ze tato federacia nema dosah aj do galaxie Pegasus. Zacal premyslat nad planom, co s vecami z Daedala. Lode federacie sa mu videli az smiesne ubohe. Asi take ubohe, ako sa Tollancom videli technologie pozemstanov, ked sa s nimi prvykrat dostali do kontaktu. Ubohy radca Omoc. Nikdy nemal rad Tau`ri, ale bol to zasadovy a cestny clovek, ktory vedel, ze ak Zem padne do podrucia Goa`uldov, tak bude mat aj Tollana velke problemy. Ostatne ich nakoniec aj mala. Bola znicena ale niekolkym tisickam obyvatelov sa podarilo ujst k Noxom, takze prezili a zacali sa znova rozvijat. Noxovia. To je napad. Blesklo Danielovi hlavou. Z toho co vedel o Noxoch, bol dolezity fakt, ze su strasne dlhoveki. Dozivaju sa v priemere asi dvoch tisicok rokov. Znie to sice na neuverenie, ale je to tak. Daniel sa snazil prist spolu so Sam na klb tomuto problemu, ale zistili akurat tolko, ze to bol vysledok genetickych pokusov. Vsetky udaje si Noxovia velmi dokladne strazili. Daniel dufal, ze Lya alebo Antaeus este ziju a ze mu pomozu. U nich bude moct uschovat aj asgardske jadro, kym ho nedopravi na Atlantis. Zatial vsak o tom pomlci a necha si to pre seba. Pozrel sa cez celne sklo lode a videl, ze od zachrannej lode sa odlepilo zopar lodiciek velkostou podobnych Jumperom, ale uplne odlisneho charakteru. Na bokoch mali velke manipulacne ramena a leteli k vraku Daedala.
Shanon zbadal, na co Dany hladi a siel dozadu. O chvilu sa vratil s dvoma skafandrami a jeden z nich podal Danielovi. Ten si ho obliekol a o chvilu sa obaja transportovali do srdca Daedala, do strojovne. Pokial si Daniel pamatal, tak motory schytali plny zasah jednym ci dvoma asteroidmi, ale hyperpohon ostal neposkodeny, kedze bol dost daleko od vonkajsieho trupu. V strojovni nebola atmosfera a tak ostali v skafandroch. Daniel vypol pole chraniace asgardske jadro pred narazmi srubovakov a podobneho naradia, ktore volne poletovalo po strojovni. Niekolkymi dotykmi kamenov vypol jadro a pokynul Shanonovi, aby mu pomohol odpojit hruby skleneny kabel, ktory ho spojoval s pozemskymi pocitacmi. Ked ho odpojili, Shanon prikazal letke malych clnov aby vyrezali do trupu otvor, ktorym budu moct pretiahnut jadro bez poskodenia do nakladneho priestoru prieskumnej lode.

< o niekolko hodin neskor >

Od vraku Daedala odlieta posledna mala lod. Za sebou tiahne v silovom poli posledne pouzitelne veci na uskladnenie v nakladnom priestore prieskumnej lode, ktora sa teraz zmenila na nakladnu lod. Ostatne nepotrebne veci, casti trupu, ulomky a vsetko haraburdie nalozia onedlho na zachrannu lod a odvezu na stanicu Omega 3, kde budu v drazbe predane roznym zaujemcom, ktori uz o to prejavili velky zaujem. Vsetko co bolo asgardskeho povodu, emitory stitov, hyperpohon, zbranove platformy, jadro, zaznamove boxy, senzory ako aj vsetky harddisky zo stihaciek a z pocitacov lode vsak uz su na palube prieskumnej lode, ktora o chvilu odlieta smerom k Chulaku. Tam Vsetky veci vyklada a vracia sa naspat k vraku. Ale uz bez Daniela. Ten ostal na Chulaku.
V ruinach budov, ktore kedysi tvorili hlavne mesto Jaffskej rise, kym nebolo znicene utokmi goa`ulda Chonsa, stoji vo svojej monumentalite hviezdna brana a pri nej DHD. Daniel chvilu premysla a ked si vybavi adresu planety Nox, zadava ju. O chvilu sa vsak aktivovana brana vypne a hned sa znova zada. Ale uz z druhej strany. Cez horizont prechadza neznamy nox a ked uvidi Daniela osamotene stojaceho v ruinach, zadivi sa, lebo toho tu cakal najmenej. Predsa vsak k nemu ide blizsie a meiri na neho zvlastnou palickou. Daniel dviha ruky nad hlavu a pokusa sa oslovit noxa.

-> Daniel: Som Daniel Jackson a potrebujem sa velmi surne rozpravat s Lyou alebo Antaeom.

-> Nox: Viem, kto ste, doktor Jackson. Udivuje ma, ze ste este medzi zivymi. Bohuzial nemozem vyhoviet vasej ziadosti, pretoze s pozemskou federaciou sme vo vojne. Vasi vojaci na nas zautocili a pokusili sa obsadit nase mesta na nasej planete...

-> Daniel: Co? O tom neviem. Ja som bol viac ako 900 rokov zavrety v stazovej komore na nasej lodi Daedalus. Prave o tom chcem s nimi rokovat. Tuna, za mnou je cele asgardske vybavenie nasej lode. Myslim, ze by nemalo padnut do ruk tych, ktori si to nezasluzia. Nemohli by ste mi pomoct sa s tym dostat do galaxie Pegasus na Atlantis?

-> Nox: Prednesiem vasu ziadost na najvyssej rade. Zatial vam posleme jednoduche vznasadlo, ktore transportuje vase veci na vzdialenu a neobyvanu planetu pod nasou kontrolou. Pockajte tu prosim. O niekolko hodin sa vratim a prednesiem vam rozhodnutie najvyssej rady.

-> Daniel: Dobre, pockam.

Nox aktivoval branu a vratil sa na svoju planetu. O niekolko minut sa brana znova aktivovala a preslo nou niekolko vznasadiel, ktore riadili niekolki noxovia. Nalozili vsetky asgardske veci na vznasadla a transportovali ich branou. Daniel ostal na planete sam a cakal.

[Aiwendill]

zajtra by uz mal byt hotovy dalsi diel, tak pridavam spoiler...

Toto je spoiler!!!:

* zaujimavy dialog medzi danielom a Lyou, v ktorom sa osvetluje minulost ludi od tretej svetovej vojny ale tiez aj to ako tato vojna vznikla a co bolo po nej. * noxovia bojuju! a pokusaju sa zdrhnut... podari sa im to s danyho pomocou? * dozvieme sa, co trapi clenov expedicie Atlantis

Wow, tak toto byl absolutně skvostný díl... Doufám že v tomto duchu budeš pokračovat.

Hodně dobrý, jen škoda že neopravili Daedala, ale to je jen takovej detail... Zdá se že z lidí se vyklubali pěkný záporáci...

[Aiwendill]

mikey: nic sa neboj, budu aj horsie veci a vacsie soky v pribehu ako len zapornost pozemstanov

Toto je spoiler!!!:

bude sa zdat, ze jedni su dobri a druhi su zli, potom sa bude zdat, ze je to naopak a potom sa zisti pravda, ktora bude uplne ina, ako budu vsetci co len tusit...

[Aiwendill]

takze dalsi diel...

Daniel cakal uz niekolko hodin a travil cas prezeranim ruin, ktore zostali po Jaffoch. Nevedel, ake osudy ich postihli po tom, co museli utiect z Chulaku a neskor aj z Dakary, ich hlavnych planet. Zrazu sa pri brane bielo zablyslo a objavil sa tam Shanon.

-> Shanon: Doktor Jackson!

-> Daniel: Tu som!

-> Shanon: Kde je vase vybavenie?

-> Daniel: Moji priatelia ich odniesli na svoju planetu.

-> Shanon: Vasi priatelia? O koho sa jedna?

V nasledujucom okamihu by bol Dany odpovedal, ale zrazu sa zacala vytacat brana. O chvilu sa aktivovala a v plnej nadhere vysplachol vortex cervej diery. Ked sa hladina ukludnila, presli branou styria ozbrojeni Noxovia. Ked ich Shanon zbadal, zbledol a vytasil zbran. Namieril ju na noxov a vystrelil. Daniel vsak stal prilis blizko pri nom, a tak v poslednej sekunde vymrstil ruku a vyrazil mu zbran z ruky, takze neskodne vystrelila vo vzduchu a dopadla nedaleko nich. V tom uz ale tasili aj Noxovia a vystrelili po oboch pozemstanoch. Daniel v bezvedomi padol na staru kamennu podlahu. Stihol este zaregistrovat, ze Shanon dopadol podobne.
Ked sa Daniel prebudil, zistil, ze lezi na jednoduchom lozku z travy a nad nim sa sklana znama tvar. Pokusil sa zaostrit oci a po chvili sa mu to podarilo.

-> Daniel: Lya! Co sa stalo?

-> Lya: Doktor Jackson. Konecne ste sa prebrali. Uz sme sa bali, ze vam nase paralyzatory ublizili. Vasho spolocnika sme bohuzial museli nechat na Chulaku.

-> Daniel: Mojho spolocnika? Aha, uz viem, podplukovnika Shanona. Ale on nebol moj spolocnik. Nasiel ma v stazovom boxe na palube Daedala. Co sa stalo?

-> Lya: Chceli by sme vas najprv podrobit niekolkym skuskam, ci ste to skutocne vy. Suhlasite? Musime si davat velky pozor, lebo pozemstania nam uz niekolkokrat poslali nastrcenych spionov a podobne.

-> Daniel: Dobre. Verim vam.

Lya odbehla a za chvilu sa vratila so zlozito vyzerajucim zariadenim, ktore podrzala v rukach nad Danielovou hlavou. Zariadenie sa rozziarilo a vychadzalo z neho teple zlte svetlo. Lya pomaly prechadzala so zariadenim ponad Danielovo telo a skumala ho. Potom tu vec vypla, odisla a znova sa vratila. Pred sebou teraz tlacila maly vozik, na ktorom bola obrazovka (podobna ako tie na atlantise, ale ineho designu). Pripla Danielovi na sluchy dva male senzory.

-> Lya: Myslite prosim postupne na veci, ktore vam budem opisovat. Prosim nesnazte sa vymyslat, lebo to hned zistim.

-> Daniel: Ten snimac pamate mate od Tokrov, ze?

-> Lya: Ano, ale trocha sme ho upravili pre nase potreby. Teraz prosim myslite na nase prve stretnutie.

Daniel sa zamyslel a obrazovka sa rozsvietila. Objavil sa na nej obraz, ako Apophisovi Jaffovia zastrelili clenov SG1. Potom naskocil dalsi obraz. Bol na nom Jack O`Neill, ktory sa prave prebudzal so slovami.

-> Jack: Nemali sme byt prave mrtvi?

Obraz sa znovu zmenil, objavil sa na nom Antaeus a cel SG1.

-> Antaeus: Mladi nerobia vzdy to, co sa im hovori.

Obraz sa znovu zmenil a na obrazovke sa objavila cela SG1, Lya a tollanci pocas obradu triad na Tollane. Prave strielal Iontovy kanon na Goa`uldsku matersku lod na orbite. Lya v tom ale vypla obrazovku a hned nato dala dole obidva snimace z Danyho hlavy.

-> Lya: Dobre, ste to vy. Jednomu ale nechapem. Ako to, ze ste stale nazive? Ludia predsa nie su taki dlhoveki, aby prezili cele tisicrocie.

-> Daniel: Bol som zavrety v stazovom boxe na palube Daedala.

-> Lya: Prosim povedzte mi o tom.

-> Daniel: Bolo to este v roku 2016, ked sa na Zemi zacala tretia svetova vojna. Cina napadla jadrovymi raketami rusko a zacala vyhladzovat obyvatelstvo. Mali sme vtedy styri lode schopne letu vesmirom. Daedala, Odysseu, Apollo a Asimova. Z orbity sme zostrelovali vsetky rakety, aby nemohli ublizit civilnemu obyvatelstvo. Potom zacali pozemne utoky. General O`Neill zakazal dalsie pouzivanie vesmirnych lodi vo vojne. Dostali sme rozkaz premiestnit hviezdnu branu z Cheyennskeho komplexu do Moskvy. Zacala sa evakuacia. miliony a miliony rusov presli na ine planety. Potom sme evakuovali aj takmer celu europu. Zacali sme evakuaciu aj pomocou lodi a tak. Nakoniec, ked uz bolo jasne, ze cinske rakety sposobili nenapravitelnu skodu na zivotnom prostredi, zachranili sme kolkych sme mohli, vzali hviezdnu branu so sebou a odleteli na arcturus IV. Tam bol utecenecky tabor. Vylozili sme tam poslednych civilistov, ktorych sa nam podarilo zachranit, nalozili sme zasoby a cast nasich vedcov, o ktorych sme vedeli, ze uz boli na Atlantis. Zastavili sme sa este na Cimmerii a potom sme odleteli na Atlantis. General O`Neill velmi dokladne vymazal vsetky zaznamy o expedicii Atlantis. Vsetky anticke artefakty sme poslali Odysseou a Apollom na Atlantis. Odletel aj Asimov s vedcami projektu, ktori chceli prejst na Atlantis. Nechceli sme, aby sa o Atlantis dozvedela siroka verejnost, lebo to mesto ma prilis vyspele zbrane a bali sme sa, ze to niekto bude chciet zneuzit. Daedalus odletel ako posledny. Najprv sme leteli k Zemi, kde sme este scanovali povrch a atmosferu, ako to tam vyzera. Potom sme leteli na Cimmeriu po zasoby. A odtial na Atlantis.
Cestou nam vsak odisli motory. Vystupili sme z hyperpriestoru, ale na nase nestastie, priamo uprostred chvosta nejakej komety. Chvilu sme odolavali narazom asteroidov, ale potom nase stity vypovedali sluzbu. nestihli sme zapojit ZPM, ktore sme mali na lodi a tak asteroidy znicli trup lode. Zahynula cela posadka okrem mna, porucika Forbesa a doktora Leeho. Zistili sme, ze asgardske jadro este pracuje. Bolo chranene vlastnym stitom. Forbes zahynul, ked sa k nemu chcel dostat a trafil ho maly meteroid. Ja a Lee sme sa nakoniec k nemu dostali. nevedeli sme co robit. Senzory nefungovali, vysielace odtrhlo spolu s mostikom pri naraze jedneho velkeho kamena a tak sme nemohli poslat spravu, ze sme tam uvazneni. Podarilo sa nam nakoniec vytvorit stazovy box a Lee ma tam ulozil. jeden musel zostat hore, aby zavrel box zvonku a nastavil ho. Lee zostal a neskor spachal samovrazdu, ked sa transportoval do volneho priestoru mimo atmosferu lode. Ja som bol cely ten cas uvazneny v tom boxe v hibernacii.
Vcera ma vsak nasla nejaka prieskumna lod. Velil jej ten Shanon. Prijal som ich pomoc a demontovali sme cele asgardske zariadenie a vsetky pamatove disky. Su medzi tym zariadenim, ktore ste priviezli predtym, nez ste ma sem vzali. Chceli ma vzat na Zem, ale boli mi nejako podozrivi a tak som radsej prisiel sem a chcel sa dostat cez branu na Atlantis. Potom ma vsak napadlo, ze by ste mi mohli pomoct vy. Ked prisiel ten nox cez branu, hovoril, ze se vo vojne so Zemou. Je to tak? Co sa stalo?

-> Lya: Ano je to tak. Dlhe roky sme s pozemstanmi zili v mieri. Pomohli sme im vybudovat znova ich civilizaciu a tiez revitalizovat planetu Zem. Vasa expedicia Atlantis sa medzitym odclenila od ostatnych a nadviazala s nami separatne styky. Chceli vytvorit alianciu. Zo zaciatku sme boli neutralni a pomahali sme jednej a aj druhej strane. Samozrejme iba v mierovych projektoch. Zo Zeme vsak prichadzalo coraz menej priaznivych sprav. Znova vypukla medzi nimi obcianska vojna. Chceli nas zneuzit a vyuzit nase zbrane, co sa im ciastocne podarilo. Nakoniec jedna strana porazila druhu a napadli aj nas. Z nasho imperia, ktore predtym citalo rovnych tristo planet zostalo iba sedem. Vsetky su ako tato, velmi vzdialene a nikto o nich nevie. Prosili sme o pomoc vsetkych, ale nikto sa nechcel pozemskej federacii postavit. Iba z Atlantis prisla pomoc. Evakuovali sme tam cast civilneho obyvatelstva a s pomocou antickych zbrani sme ubranili nasu hlavnu planetu. Federacia potom ale prisla s biologickymi zbranami, proti ktorym sme boli aj napriek nasim uzdravovacim schopnostiam bezbranni.
Znova nam pomohli z Atlantis. Nasi vedci spolu s doktorom Becketom vyvinuli postupne protilatky na vsetky biozbrane. My sme na oplatku pomohli im s ich obranou pred wraithami. Pozemska federacia teraz znova chysta utok na nasu hlavnu planetu. Nevieme ako sa ubranime. Je tam uz iba velmi malo obyvatelstva. Vsetky nase mesta sme presunuli do galaxie pegasus, kde sme za pomoci vasej expedicie zacali znova budovat na niekolkych planetach nasu civilizaciu.

-> Daniel: Nepomohli by vam asgardske zbrane, ktore som demontoval z Daedala?

-> Lya: Na isty cas urcite. Ale naveky sa nam nepodari zadrzat invaziu federacnych sil. Stracame nadej, ze sa este v tejto galaxii udrzime.

-> Daniel: Ale za pokus by to stalo.

-> Lya: Neviem, mozno.

-> Daniel: Co budete robit?

-> Lya: Pokusime sa ubranit aspon dovtedy, kym neodsunieme vsetkych nasich do Pegasa. Dedictstvo antikov nas tam dokaze ubranit.

-> Daniel: A tu by vas mohlo ubranit dedicstvo asgardov.

-> Lya: Mozno.

-> Daniel: Tak vezmime zbrane, ktore som vzal z Daedala a opevnime vasu planetu. Mozete sa branit, kym odsuniete vasich ludi cez hviezdnu branu.

-> Lya: To by slo.

-> Daniel: Tak na co cakame?

Tak sa aj stalo. Noxovia priviezli z jednej z planet veci, ktore vzali Danielovi na Chulaku. Posledne mesto kotviace na planete a cakajuce na to, kym sa zhromazdia vsetci evakuanti, dostalo novu vyzbroj. Dvanast asgardskych plazmovych diel a dvadsat styri railgunov bolo rozmiestnenych na okrajovych plosinach mesta, asgardske jadro do jednej z vnutornych miestnosti, odkial sa mala riadit palba a emitory asgardskych stitov napajane cez ZPM vytvorili druhotny stit okolo velkeho noxskeho stitu mesta. Implementacia asgardskej technologie sa nezaobisla bez problemov, ale s pomocou Thorovho hologramu sa vyriesil aj tento problem. Tesne predtym, nez senzory zaznamenali prilet invaznej flotily zo Zeme, zacali noxovia presuvat hviezdnou branou svojich civilistov do galaxie Pegasus na planetu, kde predtym sidlili nestastni Taranisanci. Pod tazkou palbou z orbity presla aj posledna skupina utecencov a brana sa deaktivovala. Hned na to sa aktivovala zo Zeme a pokusali sa cez nu dostat pesie jednotky. Narazali vsak do energetickeho stitu, ktory bol instalovany na brane.desiatky a desiatky vojakov zahynuli, ked sa pokusali dostat branou na Nox. Marne pokusy dostat sa branou na tento svet potom ustali, ale pozemstania stale blokovali branu pre pripad, ze by chceli Noxovia utiect tymto sposobom.
Velke mesto, ktore bolo podobne ako Atlantis konstruovane aj na medzihviezdne lety sa medzitym s dunenim a pod tazkou orbitalnou palbou odlepilo od povrchu a stupalo na orbitu. tam konecne mohol Daniel uplatnit asgardske zbrane. Pozemske lode dostavali plne zasahy asgardskych plazmovych zbrani a desiatky stihaciek boli znicene palbou zo starych pozemskych diel z Daedala a z Noxskych iontovych kanonov. Pozemska flotila sa na pociatku skladala z dvadsiatich velkych bitevnych lodi, ktore vsak vedla noxskeho mesta vyzerali ako male kurca vedla dospeleho kohuta. Dalej tam bolo niekolko vysadkovych lodi, ktore sa vsak drzali z dosahu zbrani. Asgardske, Noxske aj pozemske zbrane bez prestania palili jednu salvu za druhou a z federacnych lodi im podobne odpovedali velkorazne iontove kanony. Vsetky lode federacnej flotily sa zatial drzali vynikajuco a noxsky stit uz zacinal slabnut a Daniel pre istotu zosilnil asgardsky stit, ktory bol pod nim. Zrazu vsak stity na jednej z bitevnych lodi zakolisali a vypadli. Takmer okamzite na to explodovala v obrovskom vybuchu, ked dostala dalsi zasah z plazmoveho dela.
V nasledujucom okamihu sa Noxom podarilo aktivovat hyperpohon svojho mesta, vsetci si ulahcene vydychli. Pred mestom sa rozprestrelo zvlastne cervenkaste pole podobne tomu antickemu aj pozemskemu hyperoknu a lod neuveritelne zrychlila. Skocila do subpriestoru a zmizla z obrazoviek pozemskych lodi.


Ked uz boli v hyperpriestore, deaktivoval Daniel v ovladacom centre zbrane. Prisla za nim Lya a Antaeus, aby mu podakovali za pomoc pri obrane ich mesta.

-> Antaeus: Doktor Jackson, chceli by sme sa vam podakovat za vasu neocenitelnu pomoc pri obrane tohto mesta. Nemame teraz vela moznosti, ako sa vam odvdacit, ale prosim prijmite tento maly darcek ako pozornost od nas.

Podal Danielovi jednoduchy strieborny prsten so zvlastnym zelenym kamenom, do ktoreho bol vyrezany obraz kvetu s troma kvetnymi listkami a okolo toho napis v noxskom pisme. Daniel si ho pozorne prezrel, potom skusal nasadit na prsty, ale sadol mu hned na prostrednik pravej ruky.

-> Lya: Je tam napisane: Nas priatel nech je aj vasim priatelom. Ak tenprsten uvidi hociktory nox, vykona pre vas cokolvek o co ho poziadate.

-> Daniel: Neviem, co ... co povedat. Dakujem. Kam teraz letime?

-> Antaeus: Do galaxie Pegasus. Na jednu z nasich planet. Ak chcete, mozeme vas dopravit na Atlantis. Vasi priatelia este ziju. Svojim sposobom.

-> Daniel: Ako to myslite?

-> Antaeus: Myslim, ze vas najprv musime pripravit na zopar zmien, ktore nastali. Nasu civilizaciu postihli mnohe krute rany a z nich najvacsia bola zrada pozemskej federacie. Ziadna nebola vsaka taka bolestna a taka smutna, ako vec, ktora postihla vasu expediciu v Pegase v roku 2018 podla vasho pocitania rokov. Na Atlantis vtedy vypukla taka mala obcianska vojna. Vedenie expedicie a vedci sa postavili proti vojenskemu personalu avsak nedokazali odporovat zbraniam. Vedci museli kapitulovat, ale nezmierili sa s danym stavom. Doslo k novym zrazkam, po ktorych sa vsak situacia ukludnila. Nasledkom zbrani, ktore vojaci pouzili, vsak zostali vsetci clenovia expedicie, jemne povedane, neschopni rozmnozovania prirodzenou cestou. Doktor Zelenka sa obratil spolu s plukovnikom Sheppardom na nas, aby sme im pomohli, ale proti antickym bakteriologickym zbraniam sme boli aj my bezmocni. Nakoniec vas najlepsi liecitel doktor Beckett dokazal objavit s nasou pomocou protilatku, ale pre niektorych bolo uz neskoro. Vacsina expedicie bola vyliecena a teraz Atlantis obyvaju ich potomkovia, ako aj potomkovia niekolkych domorodych narodov z galaxie Pegasus, ktore sa zmiesali s vasimi ludmi. Vsetci hlavni vedci a vedenie expedicie vsak uz neboli schopni prijat liecbu a tak sa muselo siahnut k radikalnemu kroku. Ulozili sa do stazovych komor a pomocou vstavanej komunikacnej technologie a hologramov komunikuju s ostatnymi.

-> Daniel: To je zle, ze?

-> Antaeus: Podla nasho nazoru to bolo to najlepsie, co v tej chvili mohli spravit. Hoci to znie paradoxne, maju teraz vacsie moznosti, ako kedykolvek predtym. Implementovali svoje vedomia do systemu mesta, takze su prepojeni s databazou na Atlantis a tiez s asgardskou databazou, ktoru tam preniesli z vasich lodi. Doktor McKay si to dokonca pochvaloval.

-> Daniel: To verim.

-> Antaeus: Od zaciatku mame s nimi velmi dobre vztahy. Ich vedci nam neocenitelne pomohli, ked nasu populaciu zasiahla epidemia podobna tej, ktora takmer vyhubila antikov pred milionmi rokov. Vedci na Atlantis nam umoznili pristup do databaz po asgardoch aj antikoch a tak sme boli vcas schopni vyvinut ucinne vakciny proti nasim chorobam. Neskor nam ako jedini pomohli vo vojne proti pozemskej federacii a pomocou antickej a asgardskej technologie nas ochranovali pocas osidlovania niekolkych planet v Pegase pred utokmi wraithov.
Boli sme velmi prekvapeni, ked sme sa tam usadili. Asgardi mali pravdu, ked nam o vas povedali, ze mate velky potencial. Vasi ludia za necelych osemsto rokov stihli vybudovat civilizaciu, ktora bude podla nas coskoro expandovat aj na ine planety. Na Lantii, planete, kde sidlia, je coraz menej miesta. Osidlili dalsie mesta, ktore antikovia opustili v Pegase a presunuli ich na Lantiu. Neskor zacali budovat nove mesto, podla antickych vzorov. Zda sa nam, ze vasa rasa, teda aspon ta jej cast v galaxii Pegasus, ze ludia su naozaj potomkami starych antikov. Sice trochu menej arogantni ako boli antikovia, ale rovnako tuziaci po skumani novych veci.

-> Lya: Dedicstvo troch velkych civilizacii, antikov, asgardov a tollanov, spolu s vasimi schopnostami a potencialom, je predzvestou, ze znova prichadza na scenu velky narod.

-> Daniel: Naozaj?

-> Lya: Naozaj.

Necele dva tyzdne trvala cesta hyperpriestorom do galaxie Pegasus. Noxsky hyperpohon nebol az taky vykonny ako hyperpohon antikov, ale bol ovela vykonnejsi ako technologie, ktore pouzivala pozemska federacia...

< medzitym na Zemi >

V rozlahlej kancelarii viceadmirala Galleryho na mieste, kde kedysi stal moskovsky chram sv. archanjelov, stoji trasuci sa Shanon a pomaly sa roztapa pred neuprosnym pohladom rozhnevaneho admirala. Vlastne rozhnevaneho nie je adekvatny vyraz. Viceadmiral Ernest Gallery je hnevom nepricetny.

-> Gallery: Ako je mozne, Shanon, ze vam usiel!? A este k tomu na Nox!!! Ako o nich vobec vedel?

-> Shanon: Stihol ich kontaktovat este predtym, nez sa mi podarilo mu v tom zabranit a potom nas napadla noxska predsunuta hliadka a oboch nas omracili. Ked som sa prebral, bol uz prec aj so vsetkym zariadenim.

-> Gallery: Zachovali ste sa ako hlupak!!! Ako sa teraz dostaneme k asgardskym technologiam?

-> Shanon: mame este Daedala.

-> Gallery: Boze na nebi, daj mi trpezlivost!! Jasne, ze mame este Daedala, ale viete, co v skutocnosti mame? Odstrojeny vrak so znicenymi motormi, rozlomeny na styri kusy, v ktorom nie je ani kusok fungujucej technologie!!! Mozeme to akurat tak zosrotovat! Nic viac!!!

-> Shanon: To som si neuvedomil, pane.

-> Gallery: Vy ste si to neuvedomili? A na co ste mysleli, ked ste mu ho pomahali odstojovat? Mali ste vtedy rozum na dovolenke?

-> Shanon: Nepredpokladal som, ze bude tak rychle konat, pane.

-> Gallery: Vy ste nepredpokladali! Viete co Shanon? Od zajtra uz nepojdete na ziadnu misiu a do konca svojho biedneho zivota neopustite tuto planetu. Budete sediet na priehradke na protokolarnom oddeleni admirality a budete robit kancelarsku robotu a aj to iba v pripade, ak vam vojensky sud nenapari dozivotie v triniovych baniach na Jalke! Ste neschopny! Odchod! A viac vas uz nechcem ani viediet!!!

Kym Shanon behol vysiel z kancelarie, Gallery unavene padol do svojho oblubeneho kozeneho kresla a premyslal co robit. Potom sa naciahol a stlacitl tlacitko interkomu.

-> Gallery: Maggie, odkazte velkoadmiralovi Stantonovi, ze idem okamzite za nim v naliehavej zalezitosti.

-> Maggie (sekretarka): Ano, pane.

O niekolko minut neskor uz v pracovni Grega Stantona, velkoadmirala a velitela celej flotily pozemskej federacie, sedel viceadmiral Gallery a diskutoval s nim, ktory sa uz stihol upokojit a znova sa zmenil z ohensrsiaceho draka na milu ovecku. Vysledkom ich porady bol vseobecny poplach v hangaroch bojovych flotily na celej zemi a lode kotviace na orbite zacali okamzite pripravy na start. Ciel bol jasny. Dobyt Nox a ziskat naspat asgardsku technologiu z Daedala...

Velmi působívá povídka se zajímavým dějem. Pevně doufám, že ti nadšení pro psaní vydrží do doby co možná nejvzdálenější.

Konecne taky uz nekoho dalsiho napadlo udělat z naší staré Terry tvrdě záporáckou rasu

Vážně to je výborná povídka, záporáci ze Země a klaďáci z Atlantis je zajímavý nápad. Určitě se budu těšit na pokračování.

paráda. Zemská federace a Atlantis to mi zní jako komunismus a kapitalisti. Jen tak dál

[Aiwendill]

no tak este taky kratsi diel na dobru noc...

< medzitym na Lantii >

Ponad ocean prelieta Jumper. Je plne obsadeny dvanastimi vojakmi. Vojak, ktory ho riadi si vyvola display na predne sklo a okamzite sa mu objavi poloha Jumperu. Na obrazovke sa objavi aj maly ostrov v tvare velkeho vlasskeho orecha o priemere asi tridsat kilometrov. Cerveno blika. Jumper sa k nemu nezadrzatelne blizi a cez celne sklo vidime, ze je to normalny koralovy ostrov, ktoreho vnutorne priestory boli umelo zasypane, aby sluzili ako platforma pre stavbu budov. Vsetky mozne plochy nesu budovy. Vela budov. A vsetky maju podozrivo znamy design. Na ostrove stoji velke mesto postavene podla antickych vzorov. Vidime takmer rovnaky pohlad, aky sa naskytol plukovnikovi Sheppardovi, ked prvykrat zbadal metropolu Asuranov. Toto je vsak neporovnatelne mensie a skromnejsie. Obmedzene plochou ostrova vytvara mesto velky kruh s niekolkymi vycnelkami. Su to hradze. Spajaju hlavne mesto s troma mestskymi lodami triedy Atlantis. Jumper vlieta do nejakeho hangara a pristava. Vojaci idu podat hlasenie z misie a z jedneho z balkonov vysoko vo vezi nad nimi to pozoruje Michael Cadman, velitel obrany mesta. Zamyslene sa diva na vojakov, potom prejde pohladom ocean a otoci sa k svojej manzelke. Zrazu sa ozve mestsky interkom a je pocut nezamenitelny hlas Gateboya Chucka.

-> Chuck: General Cadman do velitelskeho centra. General Cadman do velitelskeho centra. Porada o desat minut.

Cadman si len vzdychne, jemne pobozka manzelku, ktora sladko spi unavena poludnajsim slnkom a vyda sa na cestu k najblizsiemu transporteru. O niekolko minut uz je vo velitelskom centre. Pri jednom z terminalov holograficky Zelenka cosi ukazuje jednemu technikovi. Ked zbada Cadmana, ukaze na dvere zasadacej miestnosti a pokynie mu rukou, aby tam siel. Potom sa dalej venuje vykladu o moznostiach kalibracie dialkovych senzorov.
V zasadacke pri stenach postavaju holograficke podoby jednotlivych clenov expedicie atlantis a okolo stola sedia sucasni clenovia vedenia Expedicie. Expedicie? Nikto si uz nepamata (okrem hologramov, ktore to maju zaznacene v databaze), preco sa vlastne ujalo toto oznacenie nejasneho statusu vlady tejto planety.
Vysoko pri strope poletuje v tureckom sede holograficky McKay, ktory demonstruje na rovnako holografickej obrazovke nejake technicke veci. Vsetci su patricne znudeni, ked vchadza Cadman. Vedecky velitel Expedicie Jules Kavanagh, ktory ocividne zdedil geny aj povahu svojho excentrickeho slavneho predka, sprazi Cadmana pohladom, hoci prichadza este dve minuty pred zaciatkom.

-> Cadman: Uz som tu. Co je vo veci?

-> holograficky Sheppard: Noxovia nam poslali niekolko noviniek z Mliecnej cesty.

-> Cadman: A to?

-> holo-Sheppard: za prve. Opustili definitivne Mliecnu cestu. Posledne mesto, ktore tam este mali je na ceste k nam. To bola dobra sprava. Za druhe. Pred odchodom stihli vybojovat orbitalnu bitku proti silam pozemskej federacie a znicili jednu bitevnu lod. Sami vyviazli bez poskodeni. Aj to bola dobra sprava. Za tretie. Pozemska federacia nasla Daedala. To bola zla sprava. Za stvrte. Nastastie nasli tam aj doktora Daniela Jacksona, ktoreho ozivili a on im hned nato zdrhol aj s asgardskym vybavenim lode k noxom. To bola dobra sprava. A za piate, teraz nam vezu doktora aj vsetku asgardsku techniku z Daedala a tiez aj vsetky mozne pamatove media, ktore sa na nom nachadzali. Pozemska federacia ma teaz iba jeho vybrakovany a zniceny trup. To bola dalsia dobra sprava. Takze ak to pocitam spravne, tak su to styri dobre spravy proti jednej zlej.

-> Cadman: Uff. To bol ale monolog...

-> holo-Sheppard: general, prosim zdrzte sa sarkastickych poznamok.

-> Cadman: Dobre, pane.

-> Holograficka Carterova: Takze Daniel este stale zije a beha po svete? A je na ceste k nam?

-> Holograficky Sheppard: Ved aj my este zijeme a mohli by sme behat po svete, ak by sme chceli.

-> Holo-Carterova: John! Vies ako to myslim.

-> holo-Sheppard: Ano je na ceste sem aj s vysvetlenim, co sa stalo s Daedalom. Preco nedorazil...

-> Kavanagh: mam otazku. Ako je mozne, ze doktor Jackson presiel k Noxom aj s asgardskou vybavou Daedala a nikto ho pri tom nezadrzal?

-> holograficky McKay levitujuci pri strope: Najjednoduchsim vysvetlenim je, ze to niekto pokaslal. A poriadne.

-> Kavanagh: Doktor McKay, ta vasa arogancia je velmi vzacnym darom.

-> Holo-McKay: Dakujem, mal som na vyber. Bud to, alebo citrony. Na tie som alergicky, takze som si vybrakl aroganciu.

-> Kavanagh: Boze, za co ma trestas?

-> Holo-Carterova: Prestante uz, ste obaja trapni. Vysvetlenie toho, ako sa daniel dostal k noxom sa dozvieme, ked pride sem. Koncim poradu.

-> Kavanagh: Chvalabohu za to. Nechcelo sa mi tu pocuvat dalsiu McKayovsku prednasku...

-> holo-Mckay: Ty AntiMcKayovsky bastard. Za toto ti zariadim privod odpadovych vod do sprchy!

-> Holo-Sheppard: Rodney! Dost uz!

-> holo-McKay: Zranil moje Ego! Urazil ma!

-> holo-Sheppard: Ak mu nieco vyvdies, tak si ma nepraj. Budes mat stastie, ak nezomrie.

-> Holo-McKay: ja? On bude mat stastie, ak nezomrie...

-> Holo-Sheppard: Rodney!

-> Holo-McKay: Dobre, uz som ticho.

Vo velitelskom centre sa zatial holograficky Zelenka zvlastne usmieval, ked cez utajene programy pocuval tuto diskusiu medzi dvoma vecnymi rivalmi. Za poslednych tisic rokov to nebola prva diskusia tohto typu a vedel, ze ak wraithi neznicia atlantis, alebo nevypadne naraz cela energia na tejto planete a nezhasne miestna hviezda, tak sa ich napocuva este dost. Obratil sa k technikovi a chcel pokracovat vo svojom vyklade kalibracie senzorov, ale potom mu napadla otazka, kedy noxske mesto prileti. Cez svoje superpriestorove komunikacne systemy zacal komunikovat s mestskymi senzormi a nadviazal kontakt s Noxskym mestom letiacim na Lantiu. dva dni a osem hodin. Dobre, ked budu v dosahu, pojde so Sam pripravit Daniela na realitu a Rodneymu posle zaheslovany pornosubor s oznacenim "neotvarat, moze sposobit armageddon". Rodney mal odjakziva rad taketo vyzvy...

Další pěkná část.. těším se na další

dobrá část, taková odlehčená. Dobře jsem se zasmál.

[Aiwendill]

< o dva a pol dna neskor >

Z hyperpriestoroveho okna vylieta noxske mesto a mieri do atmosfery planety. Cestou minie niekolko bitevnych lodi triedy Aurora a tiez aj jednu bitevnu lod neznameho typu (trieda Excelsior), ktore su zaparkovane na orbite planety. Ked sa dostava do hornych vrstiev atmosfery , staticka elektrina vytvarana noxskymi a asgardskymi stitmi mesta reaguje s okolitou ionosferou a do stitu mesta tak udieraju obrovske niekolkometrove iskry. O chvilu sa uz stit sfarbuje do slaboruzova nasledkom trenia atmosfery. Ked je mesto tridsat kilometrov od hladiny oceanu, zapinaju sa pomocne brzdne motory a cela obrovska lod spomaluje a jemne dosadne na hladinu asi sedem kilometrov od ostrova. Pri jednom z okien mesta stoji Daniel Jackson a vzrusene pozoruje cele pristatie. Odrazu sa nedaleko neho ozve dobre znamy hlas. Daniel sa strhne a vidi holograficku Sam Carterovu, ako sa usmieva. Vedla nej stoji holo-Zelenka.

-> Holo-Carterova: Ahoj Daniel. Som rada, ze ta vidim.

-> Daniel: Sam? Ty zijes?

-> Holo-Carterova: Da sa to tak nazvat. Sme v stazovych komorach a napojeni na pocitacove rozhranie. Pamatas sa ako sme po objaveni antarktickej zakladne dali Jacka do stazovej komory a Thor ho potom prepojil s pocitacom svojej lode?

-> Daniel: Ano, spominam si. Toto je nieco podobne?

-> Holo-Carterova: Nie podobne. Toto je presne to iste. Ale teraz. Vitaj na Lantii.

-> Daniel: Vdaka.

-> Holo-Zelenka: Porucik Aziz je uz na ceste sem, aby demontoval asgardske systemy a preniesol teba aj tvoje veci na ostrov.

-> Daniel: Ehm.

-> Holo-Zelenka: Deje sa nieco?

-> Daniel: Ja len tolko, ze nemam ziadne osobne veci. Vsetky moje zbierky a poznamky boli na Daedale a znicili sa mi, ked do mojej kajuty vrazil asteroid. Som Svorc.

-> Holo-Carterova: To mi je luto, Daniel. Teraz uz musime ist, lebo nase povinnosti na ostrove si to vyzaduju. Este sa uvidime.

Obidva hologramy zmizli. Daniel sa otocil k oknu a znova hladel na velke mesto, ktore bolo niekolko kilometrov od neho a kde lezali v hibernacii jeho priatelia. Stal pri tom okne dlho, az kym sa mu za chrbtom neozvalo diskretne zakaslanie. Otocil sa a videl nejakeho porucika zjavne pozemskeho povodu v uniforme, na ktorej sa vyrazne vynimalo logo expedicie Atlantis. Nostalgicky sa usmial a nasledoval Aziza do Jumperu. Ked leteli k ostrovnemu mesto, spytal sa porucik Daniela.

-> Aziz: Doktor Jackson, nechceli by ste si prezriet nase mesto? Mozem vam spravit vyhliadkovy let.

-> Daniel: Samozrejme. Som poteseny.

Aziz prudko stupol s Jumperom do atmosfery a potom ho nechal pomaly klesat v obluku okolo mesta. Daniel si teraz mohol v plnosti vychutnat pohlad na mesto zhora. Hoci sa mu predtym zdalo mesto postavene do kruhu, teraz bolo zretelne vidiet, ze je to v skutocnosti elipsa, vlastne ani nie elipsia, ale taky vajcovity tvar. Nedaleko ostrova sa na vode vypinali veze troch antickych miest a teraz aj jedneho noxskeho. Z ostrova vybiehalo mnoho vybezkov a mostov. Daniel zrazu napol zrak a zameral sa na jeden velky vybezok pri najsirsej casti ostrova. Vlastne ani nie vybezok, ale na lodicky, ktore boli okolo neho. Bol to pristav. Pristav pre normalne, namorne lode. A kotvili tam jachty.

-> Daniel: To je pristav? A lode? Vy sa este normalne plavite po moriach?

-> Aziz: To su sukromne lode najvyznamnejsich predstavitelov vlady a najbohatsich obchodnikov. Realne sa velmi nepouzivaju a sluzia im len pre oddych a relax. My, bezni ludia a tollanci, chodime relaxovat na Diuris k noxom. Maju tam vybudovane velmi pekne parky. Nieco na sposob Hide parku v Londyne na Zemi. A tiez tam maju nadherne plaze s bielym pieskom.

-> Daniel: bezni ludia a tollanci. Stale tu tak prisne rozlisujete rasy?

-> Aziz: Ano. Teda viac menej. Rozlisujeme obidve rasy, ale uz len kvoli genotypu. Su iste rozdielnosti medzi oboma rasami, ale medzi nami uz zije vela miesancov zo zmiesanych manzelstiev, takze je to v podstate jedno. Nazivame medzi sebou relativne pokojne a tak.

-> Daniel: Chapem.

-> Aziz: Viac by vam o tom vedela povedat doktorka Beckettova. Vedie cely biologicky vyskum na tejto planete.

-> Daniel: Beckettova? Ma nieco spolocne s tym doktorom Beckettom, ktoreho si pamatam z povodnej expedicie Atlantis?

-> Aziz: Je to jeho prapraprapra... pravnucka. Zda sa, ze po nom zdedila aj jeho schopnosti, lebo je to najlepsia lekarka a biologicka v tejto galaxii. Ale uz nas vlaju z letovej kontroly. Mame pokracovat do mesta.

-> Daniel: Dobre.

Jumper sa obratil a zamieril k velkej budove v centre mesta. Vletel do hangara a jemne dosadol na plosinu. Hned k nemu pribehli technici a ked sa zadne dvere otvorili, zacali vynasat asgardske zariadenie, aby mohli pilot s Danym vyjst. Vita ho tam hologram doktora Zelenku.

-> Holo-Zelenka: Doktor Jackson, vitajte na Lantii.

-> Daniel: Dakujem. Co bude teraz so mnou? Myslim ako pracu a tak.

-> Holo-Zelenka: Nad tym este pouvazujeme. Teraz vas mozno trapia ine otazky, ako predpokladam. Podte prejdeme sa po meste. Ukazem vam niekolko zaujimavosti a dam vam odpovede na vase otazky. Podte.


< o niekolko hodin neskor na balkone jednej veze >

-> Holo-Zelenka: ... v tej dobe sme za cenu velkych strat na zivotoch ustredrili wraithom seriu tazkych porazok a na dlhy cas od nich bol pokoj. Potom sa zacali znova hybat a tak sme zacali znova opevnovat nase sustavy. Antikovia spravili jednu velku chybu. Ich imperium bolo nesmierne rozsiahle a ich sily boli roztrusene po celej galaxii, takze nemali sancu ubranit vsetky planety. Stiahli sme preto vsetkych, ktorych sme mohli, sme na Lantiu a velmi tazko sme ju opevnili. Mozno ste si vsimli, ze noxske mesto, ktorym ste prileteli sem, museli velmi manevrovat v poslednej faze letu. To preto, lebo okolie tejto sustavy je husto zaminovane. Podobne ako v mliecnej ceste na Tobine. Tam sice ta rasa opevnila iba jednu planetu. My sme tu opevnili celu sustavu. Su tam vyznacene koridory, ktorymi sa da prejst, takze mozme odchadzat a prichadzat naspat, ale lod, ktora nema navigacny majak, tak ma smolu. Cez to minove pole sa nedostane.

-> Daniel: Kde ste vzali tolko materialu? Mate niekde bane na tu spustu kovu?

-> Holo-Zelenka: Nie, je to ovela jednoduchsie. Roky a roky sme zberali vsetko co sa dalo pouzit a vlacili to sem. Rozstrielane anticke bojove lode, stare vyskumne zakladne a tak. Vsetko sme to demontovali a z toho materialu sme nanovo poskladali toto mesto a tych osem bitevnych lodi tam hore na orbite. Noxovia spravili podobne. V sucasnosti sme my a noxovia, teda okrem wraithov, jedine dve pokrocile civilizacie. Boli tu este aj Genii, ale wraithi ich vyhladili este skor, nez sme im stacili prist na pomoc. Nechodime velmi von. Maximalne tak na systemy noxov. Wraithi totiz este stale ovladaju drvivu vacsinu tejto galaxie a teda nemame tam velmi naco chodit. Mozno raz v buducnosti.

-> Daniel: A ako ziskavate energiu pre cele toto mesto. Ved to musi zrat obrovske mnozstvo.

-> Holo-Zelenka: Energia. No ano. To je nastastie jeden z problemov, ktore sme uz stihli vyriesit. Mame ZPM. Vyrabame si ich sami ale je to velmi zdlhavy proces a nechcem vas tu zatazovat podrobnostami.

-> Daniel: Vy si vyrabate ZPM??

-> Holo-Zelenka: Ano. Na jednej planete sme nasli priamych potomkov antikov, ktori sa nepovzniesli. Ubranili sme ich pred wraithami a oni nas za odmenu naucili vyrabat zdroje energie. Sfunkcnili sme priemyselne linky na vsetkych troch mestach, ktore sme tu po antikoch nasli a tak teraz sme sebestacni, aspon co sa tyka techniky. Chceli sme zacat stavat dalsie lode, ale bohuzial sa tam vyskytol taky banalny problem a to, ze sme uz nejako nemali z coho. Preto sme nemohli noxom pomoct vo vojne so Zemou vojensky, ale iba ekonomicky. Nakoniec museli aj oni presidlit sem do Pegasa. Je to vsetko take zlozite.

-> Daniel: Chapem. Som hladny. Da sa tu niekde najest?

-> Holo-Zelenka: Samozrejme. Ale nemozem vam robit spolocnost, chapete. Som teraz iba hologram.

-> Daniel: V pohode.


< medzitym na Zemi >

Po neuspesnom utoku na Nox padali v admiralite hlavy. Na vsetkych moznych poziciach. Od obycajnych kadetov az po admiralov. Posledna vec, ktoru stihol velkoadmiral Stanton spravit, bolo, ze predal vrak Daedala do srotu. Hned na druhy den bol odvolany z velenia a poslany na predcasny dochodok. Na jeho miesto sa dostal Gallery, ktoreho povysili o dva stupne. Prvy den v novom urade si vsak nemohol vychutnat tak, ako chcel. Okamzite po zverejneni jeho menovania do velenia flotily najvyssou radou, vypukla vo flotile vzbura. Veterani vesmirnych bitiek, ktori uz mali dost zabijania nevinnych obsadili cast flotily, ktora sa vratila z Noxu a stiahli sa k Marsu. A velil im odvolany velkoadmiral Stanton. Proti nim sa postavili mladi, neskuseni a bojachtivi zelenaci, ktorych tupe mozgy boli od narodenia masirovane propagandou. Medzi oboma flotilami to vyzeralo spociatku velmi nevyrovnane, lebo povstalci mali v rukach dvanast bitevnych lodi a federacne vojska iba sedem, ale situacia sa coskoro zmenila, lebo na povstalecke lode zacali palit obranne postavenia na odvratenej strane mesiaca a tak sa pomer obratil. Styri bitevne lode povstalcov uz explodovali a dalsie dve boli tazko poskodene, ked nariadil Stanton ustup k jupiteru. Tam vstupili vsetky povstalecke lode do hyperpriestoru a zamierili k systemu Almitak. Sedem lodi vernych federacii sa zoskupilo a zamierilo za nimi. Almitak bol klucovy system celej vojnovej taktiky federacie. Supertazko opevnena piata planeta systemu bola pevnostou, ktora, ak by ju povstalci ziskali, by mohla ustedrit velmi tazke straty federacnej flotile. Bola to zaroven jedina zakladna, ktora mala anticke obranne zariadenia, pozostavajuce z dronov a odpalovacieho kresla. A bola to jedna z mala zakladni, ktore nemali stalu posadku. A prave teraz tam ziadna posadka nebola...

zaroven pridavam aj spoiler dalsieho dielu...

Toto je spoiler!!!:

- Nahanacka dvoch silnych flotil po celej galaxii az k systemu Almitak. Stihnu tam dojst? - Bitka o Almitak. Zasiahnu do nej povstalci, federacia a lantiancania. Tych vsak nikto nebude mat rad a ... - Daniel sa dozveda znepokojive fakty o genetickom vyskume od doktorky Beckettovej. Dokaze zabranit katastrofe? - Objavi sa nova civilizacia. Zasiahne nejako do vyvoja udalosti v dvoch, pardon troch galaxiach? To a dalsie veci sa dozviete v dalsom pokracovani serialu SGA - Includeret teritum millenium...

Ačkoliv se ve svých komentářích budu opakovat, musím prohlásit tuto část za výbornou. Jinak ke spoileru - vůbec nevypadá špatně a těším se na další díl...

[Aiwendill]

takze dalsi diel... prijemne citanie...

Povstalecka flotila letela maximalnou moznou rychlostou k Almitaku uz druhy den. Narychlo vypocitane skoky v hyperpriestore (pozemske hypermotory pracovali na principe skokov. Nedokazali vytvorit dlhodobo udrzatelne hyperokno kvoli nestabilite pohonneho prvku - Naquadrie) obsahovali ocividne dost velke chyby vo vypoctoch a tak sa kurz flotily odchyloval coraz viac od povodneho ciela utecencov - Almitaku a priblizoval sa k neobyvanemu systemu Alnilam. Ked vsetkych osem lodi povstalcov vyskocilo z hyperu, zarazene hladeli na tri velke plynove planety sustavy. Almitak predsa nema plynove planety. Ked konecne objavili chybu vo vypoctoch a zacali do pocitacov zadavat novy kurz k Almitaku, bolo uz neskoro. Federacna flotila ich dostihla a hned po nich zacala palit zo vsetkych zbrani. Medzi obomi flotilami sa strhla prestrelka. Zlte energeticke pulzy z iontovych kanonov krizovali system, nicili asteroidy, zasahovali stity lodi a poskodzovali magnetosferu jednej z mensich planet. Zatialco povstalci ustupovali a chceli sa schovat za najvacsou z troch plynovych planet, plaste ich lodi sa stale viac a viac oslabovali. Neostavali vsak nic dlzni a iontove pulzy zasahovali aj federacne lode. Zrazu vsak jedna z povstaleckych lodi stratila stity a nasledne ju niekolko zasahov vyradilo z boja. Jej zbrane sa odmlcali a seria malych retazovych vybuchov siriacich sa od provy az k motorom v zadnej casti lode svedcila o jej zniceni. Obrovska explozia, ktoru vyvolal posledny vedomy cin kapitana lode, ktory aktivoval autodestrukcne zariadenia, nadobro rozmetala bitevnu lod po polovicke sustavy a znacne oslabila stity na ostatnych lodiach povstalcov. Tie sa uz stihli dostat z gravitacneho pola obrovskych planet a s vyrazne oslabenymi stitmi a pretazenou elektronikou vstupili do hyperu a zamierili na Almitak. Federacna flotila ich nasledovala.
Ked povstalecka flotila vyskocila z hyperu pri Almitaku, mala uz len maly naskok pred federacnymi silami. Pomer lodi bol vyrovnany, ale povstalci boli na tom horsie po dvoch bitkach a ich podporne systemy uz zacinali kvoli rapidnemu nedostatku energie dosluhovat. Uz boli na orbite piatej planety a zacinali pripravovat vysadok na planetu, aby nasla anticku pevnost a aktivovala obranne zariadenia, ked v tom vyskocila z hyperu federacna flotila a znova zacala palbu na oslabene lode. Federacne sily ratali s momentom prekvapenia, ktory vsak nevisiel a tak sa im udostalo zopar presne mierenych ran, ktore poslali jednu lod do vecnych lovist a dalsiu silne oslabili.
V tom sa vsak stalo nieco, s cim nikto nepocital. Z hyperpriestoru na opacnej strane sustavy vyskocila dalsia lod. Bola to obycajna prieskumna lod Lantiancanov, ktori uz dlhsie skumali, ci v starych zakladniach v mliecnej ceste neostali zasoby dronov a antickeho materialu, ktory by sa dal pouzit na dozbrojenie zatial jedinej lode triedy Excalibur a siedmich lodi triedy Aurora, ktorymi disponovali v Pegase. Jedna z povstaleckych lodi preniesla palbu na priskumnu lod takmer okamzite, ako ju zaregistrovala na senzoroch. Slaby stit lode to nevydrzal a uz po niekolkych zasahoch skolaboval. Nasledujuci zasah zlikvidoval motory a inercialne tlmice a bezmocna posadka bola odrezana od akejkolvek pomoci a zufalo sa snazila zachranit, zatialco lod zacala padat do atmosfery.
Na planete medzitym vysadok povstalcov nasiel opustenu zakladnu a teraz prave bojovali s federacnymi fysadkarmi, ktori tam prisli za rovnakym cielom. Zatialco ostatni branili vchod do zakladne, jeden z povstalcov sa snazil sfunkcnit anticke obranne zariadenia, ale nanestastie nemal anticky gen a tak sa mu to nedarilo. Uporne sa sustredil a nakoniec sa mu podarilo nahodnym prikazom vyvolat holograficku obrazovku senzorov okolo planety. Oci sa mu rozsirili zdesenim a varovne vykrikol. Bol to jeho posledny vykrik. Asi dva kilometre od zakladne dopadla na tvrdy povrch poskodena priskumna lod a explodovala. Plazma z poskodenych nadrzi sa zacala volne sirit priestorom a interagovala s okolitym prostredim co viedlo k vybuchu podobnemu vybuchu atomovej bomby.
Mediztym na orbite federacne lode zacali postupne likvidovat poskodene lode povstalcov a prenasali palbu z jednej na druhu. Povstalci prehravali. Ich lode sa jedna za druhou menili na obrovske oblaky rozzeravenych plynov a trilionov kovovych ulomkov letiacich volnym priestorom do vsetkych stran. Posledna, silne poskodena, bitevna lod zvazila sance na uspech ale bolo uz neskoro. Jej hypermotory vypovedali sluzbu a na utek podsvetelnymi sa nedalo ani pomysliet. Kapitan lode zvazil v okamihu vsetky moznosti a vydal obavany rozkaz, aby lod zamierla naplno k najblizsej federacnej lodi.
Ked na nej pochopili, co ti povstalci stvaraju, zdesili sa. Federacna lod sa zacala obracat, aby sa nezrazila s povstaleckou a to bola jej zahuba. POvstalecka lod ako obrovske baranidlo vrazila do boku federacnej, prenikla stitmi a prerazila trup. Federacna lod sa rozlomila na dve casti, ktore sa od seba zacali oddialovat a silne poskodena povstalecka lod zamierila k dalsej lodi. Nestihla tam uz vsak dojst. Systemy podpory zivota na nej zlyhali a posadka na mostiku zahynula, ked kapitan spustil autodestrukciu.
Bolo po vsetkom. Na orbite planety boli uz len styri federacne lode, z toho tri tazko poskodene bojom. Vsade okolo nich poletovali trosky zo znicenych lodi a planetarnu zakladnu zahaloval obrovsky mrak dymu. Ked sa pomaly rozplynul, na mieste dopadu prieskumnej lode bolo vidiet iba obrovsky, dvesto metrov siroky krater a namiesto zakladne bolo vidiet iba akesi zuholnatene trosky.
Federacne lode este chvilu poletovali na orbite a skumali planetu a trosky na orbite. Potom to vsak vzdali a vydali sa na spiatocnu cestu domov...

< medzitym na Lantii >

Daniel sa uz ubytoval a na vlastnu ziadost zaclenil do archeologickeho teamu Expedicie. Zatial sice sedel zavrety v laboratoriu a skumal stare texty, ale prichadzal na nove, teda stare objavy zaniknutych civilizacii. V ten vecer nadabil na cosi, ako vysledky vyskumu napisane v knihe, ktore nasiel jeden z prieskumnych teamov na jednej opustenej planete. Vedci, ktori ten vyskum viedli, sa snazili geneticky modifikovat obilie, aby davalo lepsiu urodu. Ked dokoncil preklad, zaniesol vysledky do biologickeho laboratoria. V tejto nocnej hodine tam bolo pusto, iba kdesi vzadu blikala jedna obrazovka. A pred nou sedel potomok slavneho Carsona Becketta - doktorka Camilla Beckettova.Prave vstavala od terminalu, aby sa troska pretiahla, ked zbadala Daniela, ako vstupuje do dveri.

-> Daniel: Mozem dalej?

-> Camilla: Samozrejme, doktor Jackson. Co vas sem privadza?

-> Daniel: Dokoncil som preklad tej knihy z Astorisu. Su to biologicke vyskumy. Zda sa, ze ti ludia sa snazili geneticky pozmenit obilie. Chceli lepsiu urodu.

-> Camilla: Ukazte. Pozriem sa na to.

-> Daniel: Zda sa, ze to nestihli dokoncit, lebo ich vyhladili wraithi.

-> Camilla: Ano. Podla toho, co viem o genetickom pozmenovani rastlin na Zemi, tak to vyzera, ze boli asi iba na zaciatku. Ano. Tu. Zacali krizit jednotlive plemena, ale nedostali sa az k tomu, aby to prinieslo ziadane vysledky. Vdaka, doktor Jackson.

-> Daniel: Daniel, ak dovolite.

-> Camilla: V pohode. Ja som Camilla. Sadnite si sem. Ked vas tu uz mam, tak vas vyuzijem. Alebo rovno povedane zneuzijem.

-> Daniel: Na co?

-> Camilla: Na vyskum. Ste jedinym clovekom, ktory ma povodny genotyp obyvatelov Zeme na tejto planete. Teda, je tu este vedenie Expedicie, ale na tych nemozem ani siahnut, kym su v stazovych komorach a okrem toho uz boli oziareni, co sposobilo iste zmeny v ich organizmoch. Tak sadajte. Nebude to boliet.

Daniel si sadol na obycajnu stolicku a Camilla mu injekciou odobrala vzorku krvi. Kvapla to na sklicko a vlozila do akehosi pristroja antickej vyroby. Tam sa rozziarili akesi svetielka a na obrazovke sa rozziaril dlhy rad napisov v antickom pisme. Camilla si to pozorne citala a hundrala.

-> Camilla: Zaujimave. Ziadne geneticke zmeny oproti ...

-> Daniel: Oproti?

-> Camilla: Doktor Jackson. Daniel. To co vam teraz poviem, nesmie opustit tuto kancelariu. Nechajte si to prosim pre seba. Hoci je to verejne tajomstvo, kazdy sa o tom boji rozpravat otvorene.

Na chvilku sa odmlcala a zahladela sa na Danyho. Ten prikyvol a ona pokracovala.

-> Camilla: V tomto meste sa za posledne tri storocia velmi tvrdo pracovalo na vylepseni genotypu ludstva a na ciastocnom pozmeneni nasej fyziognomie tak, aby sme boli schopni plne ovladnut technologie antikov, asgardov aj tollanov. V pripade tollanov to nebol problem. Problem zacal az pri aplikaciach genu ATA.

-> Daniel: To je ten, ktory potrebujeme na aktivaciu antickych zariadeni. Vsak?

-> Camilla: Ano. Presne. Na Asgardske ani Tollanske zariadenia nebol potrebny geneticky kluc. Na Anticke ano. Dlho sa nam nedarilo zistit preco je to tak. Dokazali sme pravdaze manualne vlozit gen do chromozomov, aby nositel mohol ovladat technologie, ale nevedeli sme preco je to tak. Snazili sme sa rozlustit genotyp. Ked sa nam to konecne podarilo, zistili sme hroznu vec. Tela jedincov, na ktorych sme experimentovali, boli pozmenene uz predtym ako k nam prisli. Niekde v nasej galaxii bolo dalsie laboratorium, ktore experimentovalo na ludoch. Nakoniec sme ich vypatrali a ich zakladnu sme zlikvidovali. Vysledky ich vyskumu sme presli a boli sme zhrozeni. Snazili sa vytvorit dokonaleho cloveka. Vlastne nie. Snazili sa vytvorit dokonaleho vojaka. Ta skupina si hovorila NID.

-> Daniel: NID? O boze!

-> Camilla: Co je? Poznate ich? Stretli ste sa s nimi?

-> Daniel: Ano. Bola to organizacia, ktora vznikla este na Zemi. Mali za ciel viest vsetko, co sa tykalo vesmiru. Proste to bola taka tajna sluzba, ktora sa miesala do vsetkeho vratane programu Hviezdna brana. Boli vsak zakazani a rozpusteni.

-> Camilla: Ano, ale neskor ich agenti unikli zo Zeme a znova vytvorili tu organizaciu. Iba celkom nedavno sme ich ovladli a zaclenili do seba. Teraz posobia medzi nami. Viac ako polovica mojho oddelenia su agenti NID. Podla tychto vysledkov mate povodny genotyp obyvatelov Zeme. Okrem velenia Expedicie ste asi jediny. A to je nebezpecne.

-> Daniel: Nebezpecne?

-> Camilla: Ano a to hlavne pre vas. Budu na vas chciet experimentovat. Na veleni si to nedovolia, ale na vas pravdepodobne ano. Ak sa tieto vysledky dostanu do nepovolanych ruk, uvedomujete si co vam hrozi? Som sice vrchna sefka biologickeho vyskumu, ale nemam prehlad o vsetkom co sa deje na mojom oddeleni. Nemohla by som vas chranit. Onedlho budete musiet absolvovat generalnu prehliadku a potom budu problemy.

-> Daniel: Takze mam utiect?

-> Camilla: To by bolo najrozumnejsie riesenie, ak si chcete zachranit telo. Museli by ste sa ale vzdat vsetkeho a zit niekde v ustrani. A musel by nad vami bdiet niekto velmi mocny, aby sa k vam nedostali. Teraz uz chodte, lebo o chvilu sa zacne dalsia sluzba a niekto by nas tu mohol spolu vidiet a domysliet si, co som vam povedala. A nezabudajte na moje varovania.

-> Daniel: Neboj sa. Nezabudnem.

Ked to povedal, uvedomil si, ze jej zacal tykat a zacervenal sa. Ona sa len usmiala a kyvla mu ocami, aby uz siel. Vratil sa do svojej kancelarie a snazil sa pracovat na dalsom preklade. Z mysle mu vsak neschadzala krasna a uzasna tvar doktorky Beckettovej a tiez jej varovne slova. Vedel velmi dobre, coho su schopni agenti NID. Ak ta organizacia kontroluje prakticky celu Expediciu, tak mala Camilla pravdu. Musi utiect. Najprv sa vsak posnazi ziskat viac informacii.

< Medzitym na planete Scarthia >

Na poliach okolo klastora pracuju jednoduchi robotnici. Okopavaju nejake plodiny podobne mrkve. Zrazu sa vysoko v atmosfere mihne mala lod valcoviteho tvaru a je pocut hukot motorov prekonavajucich sonicku hranicu. Ludia chvilu hladia na zvlastnu lod, potom pustia naradie a utekaju k malemu komplexu budov medzi lesom a malym jazerom. Je to klastor. V ustrety im vychadza starsi muz v dlhom bielom odeve pripominajuci mnicha. Vystraseni ludia mu ukazuju na neznamu lod na oblohe. Zrazu sa od lode odlepi ziariva gula a zamieri priamo ku klastoru. Mnich sa len zamysli a gula neskodne exploduje vo vzduchu. Hned na to exploduje aj lod a jej trosky zaniknu v jasnych zableskoch. Mnich sa len usmeje, pokyve hlavou a posle ludi naspat na polia...

a tiez aj spoiler na dalsi diel...

Toto je spoiler!!!:

V dalsom dieli uvidite... ------- -> Daniel: Camilla, ja ehm... myslim, ze vas milujem... -> Camilla: O Boze... ------- -> Carterova: Zbohom, Daniel... -> Daniel: Nieeeeee! Sam, neumieraj!!! ------- -> Camilla: Otec Arten. -> Arten: Konecne ste prisli. NID tu zacala nejako otravovat, tak sme ich museli postrasit... ------- -> Daniel: To nie je mozne... -> Jack: Ahoj Daniel. ------- a mnoho inych veci...

Takže děkuju za další díl. Byl dobrý, akorát se trochu obávám toho spoileru jak se to vyvine.... mno uvidíme

[Aiwendill]

coho sa tam obavas?? neboj sa, nebude to romantika na americky sposob...

mno právě toho jsem se obával , zejména

Toto je spoiler!!!:

-> Daniel: Camilla, ja ehm... myslim, ze vas milujem... -> Camilla: O Boze...

jinak se samozřejmě na další díl těším

[Aiwendill]

Takze dalsi diel...

Tri dni po tychto udalostiach sa Daniel konecne dostal z Lantie. Zatial sice iba na obycajnu archeologicku misiu na planetu Kelia. Ked presiel branou, ocarilo ho nadherne pocasie. Prezrel si okolie. Brana stala na malej kamennej pyramide na namesti a okolo nej sa rozprestierali ruiny maleho mesta. Hned za rozpadnutymi mestskymi hradbami videl velke jazero s piesocnatou plazou. Ruinam dominovali zrucaniny Obrovskej budovy. Daniel so zvyskom teamu zamieril priamo k nej. Pripadalo mu to ako nejaky chram, ale na chram sa to ani v najmensom neponasalo. Stihle stlpy, kupola. Zrazu mu napadlo, kde uz videl takuto stavbu. Na Zemi. Model slavnej Alexandrijskej kniznice. Vyzeral presne tak isto. Teda az na to, ze bol vysoky iba asi meter a toto tu asi sedemdesiat.
Vosiel dovnutra. Nic, iba hole steny. A v strede stela s nejakym napisom. Bola ukryta trocha v tieni a tak na nu posvietil baterkou. Napis na nej bol anticky. A bol poskodeny. Silne poskodeny. Daniel sa nanho zahladel pozornejsie a dokazal precitat niekolko slov.

-> Daniel: ... Depositaris scinthierem multis ... nieco ako nationis, ale nie som si isty. Dalej to ide: Cognitio conservatabamus a este nationis scarthanenses. Dalej sa to uz neda precitat. Je to prilis poskodene. Je to sprava o nejakej kniznici. Nieco na sposob starovekej alexandrijskej kniznice na Zemi. Zhromazdovali sa tam poznatky mnohych narodov. A tu, zda sa, takisto. Depositaris scinthierem multis nationis. Ulozisko mudrosti, vlastne poznatkov, mnohych narodov, civilizacii. Cognitio conservatabamus znamena poznanie sme zachovali a potom je spomenuta scarthanska civilizacia. Asi jedna z civilizacii, ktore tu prispievali poznatkami, alebo tiez to moze byt miesto, kde prestahovali kniznicu, alebo jeden z depotov, alebo nieco podobne. Neda sa to rozlustit.

-> Archeolog No. 1: Scarthia? Pocul som uz o takej planete. Zije tam civilizacia polnohospodarov spravovana nejakymi mnichmi, alebo niecim podobnym. Spociatku sme ich chceli presidlit na Lantiu, ale odmietli, teda aspon myslim. Odvtedy s nimi udrziavame len sporadicke kontakty.

-> Daniel: Naozaj?

-> Archeolog No. 2: Ano, tiez som o nich pocul, ale nezda sa mi, ze by boli nejako technicky vyspeli. Su to obycajni farmari...

-> Archeolog No. 1: Prezrime ostatne ruiny. Mozno tu nieco najdeme.

No nech sa snazili ako chceli, tak uz nenasli nic. Cela hala bola uplne prazdna. Zrazu sa vsak udialo nieco neocakavane. Zem sa slabo zachvela. Chvilu na seba vsetci traja pozerali a potom pochopili.

-> Daniel: Zemetrasenie! Prec Odtialto! Rychle!

Vsetci sa rozbehli starymi kamennymi chodbami k vchodu do komplexu. Zem sa zacinala znova chviet a tentokrat to bolo ovela silnejsie. Uz boli takmer pri hlavnej hale so stelou, ked zrazu zacali padat zo stropu kamene. Oboch archeologov zasypali mohutne bloky tesaneho kamena. Daniel uskocil pred kamenom a hodil sa do akehosi bocneho priechodu. Chvilu sa plazil a potom sa znova postavil. Zemetrasenie prestalo ale kamene za nim este stale padali. Musi sa odtialto dostat. Rozbehol sa uzkou chodbou do neznama. Niekolkokrat narazil do steny. Potkynajuc sa vysiel na maly dvor obklopeny stlporadim. Stlpy boli popraskane a Dany vedel, ze dalsie zemetrasenie uz nevydrzia a zrutia sa. Akoby zdialky pocul hukot otvarajucej sa hviezdnej brany. Dvaja vojaci, ktori ich sprevadzali videli co sa stalo a teraz bezali podat spravu na Lantiu. Ostal tu sam. Bez pomoci. Na druhej strane dvora zazrel akesi dvere. Vbehol do nich a vydal sa do tmavej chodby. Chvilu bola rovna, potom vsak zrazu zacala klesat a zmenila sa na schodisko. Zacal opatrne zostupovat po rozpadnutych schodoch az zisiel na dno. Chodba pokracovala a on zbadal na konci male jasne svetielko. bezmyslienkovite sa vydal k nemu. Bolo to denne svetlo. Vysiel z chodby a zrazu sa nasiel medzi skalami na brehu jazera. Zem sa znova zachvela. Tentokrat bol zachvev slaby, ale z chodby sa vyvalil prud vzduchu a bolo pocut padanie kamenov. Daniel odbehol a pozrel sa na stare mesto. Ruiny sa rozpadavali. Vsetko zahaloval stupajuci mrak prachu. Unikol len o vlasok. Vycerpane si lahol na teply piesok. Zavrel oci. Potreboval si oddychnut. Zrazu ho cosi zaclonilo a ked otvoril oci a zaostril na neznameho, neveriacky zasepkal.

-> Daniel: To nie je mozne!

-> Jack: Ahoj Daniel!

-> Daniel: To nie je mozne. Ty zijes? Ako? Urcite som zaspal a ty sa mi len snivas.

Jack O`Neill sa zohol a strelil Danielovi poriadnu facku.

-> Daniel: Auuuuu! To boli!

-> Jack: Uz mi veris, ze nie som sen ani halucinacia?

-> Daniel: Ano verim. Ale ako je mozne, ze zijes? Ved som ta videl umierat v antarktide!

-> Jack: Povedzme, ze zapracovali niektori nasi stari znami.

-> Daniel: Koho myslis?

-> Jack: No, tvojho nevlastneho syna, Skaaru, niekolko povznesenych antikov a tak.

-> Daniel: Este pridaj Omu Desalu a uverim ti.

-> Jack: Oma nie. Ta ma este stale robotu s Anubisom. Chcel som jej pomoct, ale zakazali mi to.

-> Daniel: Ty si povzneseny?

-> Jack: No konecne si to pochopil. Pocuvaj ma teraz dobre. Som tu oficialne. Poslali ma ostatni.

-> Daniel: Pocuvam.

-> Jack: Neviem to velmi dobre vyjadrit, myslim, ze je tu niekto povolanejsi na toto.

-> Daniel: Kto?

-> Jack: Ona.

Ukazal rukou na zenu stojacu nedaleko medzi skalami. Daniel sa tam obzrel a hned ju spoznal.

-> Daniel: Morgan le Fay!

-> Morgan: Zdravim doktor Jackson! V ruinach ste prave nasli stelu. Toto miesto, kde teraz sme sa kedysi volalo Alexandria.

-> Daniel: Alexandria? Ale ved...

-> Morgan: Toto bola povodna Alexandria. Ta velka budova, v ktorej zahynuli vasi kolegovia bola sidlom institucie, ktoru poznate pod nazvom Velka kniznica. Pred davnymi vekmi zila na tejto planete rasa Keliancov. Boli to mierumilovni ludia, ktori neobycajne tuzili po poznani. Vybudovali tuto kniznicu a ukladali do nej vsetky poznatky, ku ktorym sa dostali. Presvedcili ostatne rasy, aby sa zapojili do tohto ich projektu a tiez tam prispeli vsetkymi poznatkami, ktore mali. Vybudovali obrovsku databazu vedomosti roznych civilizacii. Potom vsak kelianci zahadne zmizli a na ich velku kniznicu sa zabudlo. Ked sme prisli do tejto galaxie, nasli sme tuto planetu a pochopili sme jej vyznam. Rozsirili sme depozit kniznice o nase vlastne vedomosti. Podobne spravili aj Asgardi, Noxovia a Furlingovia. Prevzali sme projekt po davno mrtvych keliancoch a osidlili sme tuto planetu novou rasou.

-> Daniel: Novou rasou?

-> Morgan: Ano. Velmi dlho sme sa snazili vytvorit novu rasu, ktora by nas raz mala nahradit. Experimentovali sme po cele tisicrocia az sme zistili, ze sa nam podarilo vytvorit dokonca dve rasy. Vas ludi a potom Scarthancov. Mate s nimi rovnaku fyziognomiu, ale uplne rozdielne zmyslanie. Ked sme usadili Scarthancov na tuto planetu, vypukla vojna s wraithami. Napadli tuto planetu a podarilo sa im znicit obyvatelstvo. Niektori vsak unikli a usadili sa na jednej velmi vzdialenej a osamelej planete. urychlene sme k nim prestahovali aj celu kniznicu, ktora bola v tom case opustena a nechranena. Znicli sme vsetky zaznamy, ako sa tam dostat. Neskor sme na Zemi vybudovali dalsiu kniznicu, kde sme umiestnili kopiu zaznamov.

-> Daniel: kralovska kniznica v Alexandrii.

-> Morgan: Presne. Dlho sme prebyvali na Zemi a ucili ludi vyuzivajuc pri tom poznatky zaniknutych civilizacii pred nami. Ked sme sa povzniesli na vyssiu uroven existencie, zanechali sme pozemsku kniznicu ludom. Bohuzial vsak bola znicena vo vojnach a tak ostala iba povodna Scarthianska kniznica. Teraz je vsak ohrozena aj jej existencia. Scarthanci su mierumilovni ludia. Je ich malo a ludia z Lantie ich pred nedavnom zacali napadat, aby ziskali material na geneticke experimenty. Doktorka Beckettova vam uz o tom hovorila. Preto vas chceme poziadat, aby ste sa vratili na Atlantis a vymazali vsetky zaznamy, ktore by mohli viest k Scarthii. Sami to nemozeme urobit, lebo mame zakazane zasahovat do nizsich foriem existencie. Budete na to sam. Ak sa vam to vymkne spod kontroly, sme rozhodnuti porusit nase pravidla v tomto jednom pripade a vymazat to sami. Ale najprv sa o to musite pokusit vy.

-> Daniel: Dobre, ale ako sa dostanem k zaznamom v databaze na Lantii?

-> Morgan: V jednom zo spodnych podlazi na Atlantis je terminal, ktory je priamo napojeny na operacne jadro systemu. Je to jadro a sucasne pamatove centrum. Ked ho vypnete, dojde k vypnutiu vsetkych systemov na Lantii, lebo jadra v ostatnych dvoch mestach su synchronizovane. Na zadnej strane je kryt. Pod nim su dva gulate krystaly o velkosti grapefruitu. Je to harddisk, na ktorom je ulozena cela databaza. Vyberte ich a pokuste sa ich dostat na Scarthiu.

-> Daniel: Ale ako? Ked vypnem cely system, tak sa nedostanem k brane.

-> Jack: A Jumpery su naco? Ich systemy su samostatne, takze skus sa k nejakemu dostat a mas to vyhrane.

-> Morgan: Teraz je to uz na vas. Doktor Jackson. Musime uz ist.

-> Jack: Daniel. este nieco.

-> Daniel: Co?

-> Jack: Vela stastia. Budes ho potrebovat. Keby bolo zle, tak ti pomozem. Drz sa chlapce.

-> Daniel: Vdaka Jack.

Jack aj Morgan le Fay sa zmenili na svetelne postavy a zmizli medzi skalami. Daniel vstal a vydal sa k brane. Vobec ho nepotesila tato nova misia a to co ma spravit. Dosiel k brane a zadal adresu. V tom si uvedomil, ze nam GDO. Mali ho iba vojaci. Nedostane sa cez stit. Sadol si a zufalo premyslal, ako sa dostat na Lantiu. brana bola otvorena a on sedel pred nou na schodoch a premyslal, co dalej. Ubehlo 38 minut a brana sa vypla. On vsak stale sedel a premyslal co robit. Zrazu sa aktivovala z druhej strany. Sotva si to vsimol, uskocil, aby ho nezasiahol vortex. Adresa bola zadana z Atlantis. Z brany vysla sonda a zamierila priamo k nemu. Chvilu nanho hladela kamerou, potom znehybnela a z brany vysli vojaci a zdravotnicky team. Zdravotnici zamierili priamo k nemu. Daniel ich vsak zastavil.

-> Daniel: Nechajte ma, nic mi nie je.

-> Zdravotnik No. 1: A ostatni?

-> Daniel: Mrtvi. Zasypalo ich. Su niekde pod tymi ruinami. Ja som unikol bocnou chodbou.

Zdravotnici ho vsak aj tak preklepali, ci mu nic nie je a vpichli injekciu proti soku. Potom sa s nim vratili na Atlantis. Tam uz cakal dalsi zdravotnicky team na cele rovno s doktorkou Beckettovou. ked videli, ze dosiel po vlastnych a nic mu nie je, vratili sa na osetrovnu. Daniel sa vydal do svojho apartmanu, aby sa osprchoval a vyspal. Vecer, po briefingu, ked uz mal volno, zasiel za doktorkou Beckettovou, aby s nou trochu flirtoval. Nevedel ako k tomu doslo, ale v jednej chvili mu vyklzlo.

-> Daniel: Camilla, ja ehm... myslim, ze vas milujem.

Doktorka nanho ostala sokovane hladiet, po chvili jej vyklzlo potichu.

-> Camilla: O Boze.

Chvilu na seba hladeli, potom sa vsak ona spamatala.

-> Camilla: Daniel. Som tak zaneprazdnena pracou, ze si nemozem dovolit si zamiloat sa do niekoho. Neviem, ci by to medzi nami klapalo.

-> Daniel: Daj mi aspon sancu.

-> Camilla: Neskor. Teraz nie. Nejako na to nie som pripravena.

-> Daniel: Chapem.

-> Camilla: To je dobre.

Daniel sa citil velmi trapne, ked od nej v ten vecer odchadzal. Prave preto sa rozhodol, ze zo vsetkym radsej skonci a vykona tu misiu, ktorou ho poveril Jack a Antikovia.
Zisiel do spodneho hangara Jumperov. Bol zaplaveny vodou a vonkajsie vrata boli otvorene. Zavrel ich a vycerpal z miestnosti vodu. Potom sa pozrel cez okno. V miestnosti boli styri Jumpery. Vyborne. Z jedneho vzal detektor znamok zivota. Zapol ho a pozrel na display. Siroko daleko nikoho. Cestou k jadru vsak bude musiet prejst okolo miestnosti s elektrickymi rozvodmi a ZPM a tam budu asi straze. Tadial teda nie. Hladal inu cestu. Okolo skladov az na zakladnu plosinu Atlantis a odtial po terase zasa dnu, potom po schodoch a okolo skladov az k hangaru. Mozno ho nikto nezbada, ked bude bezat po plosine...
Najprv ale musi hovorit so Sam. Ak je v stazovej komore, tak ju vypnutie systemu zabije. Daniel si to uvedomil az teraz. Hned sa vydal k zapadnemu molu. V hlavnej vezi su tam stazove komory, v ktorych je ulozene vedenie Expedicie. Nepozorovane sa dostal k transportnej miestnosti. Ked z nej vysiel, bol uz na zakladnom podlazi hlavnej veze zapadneho mola. Dosiel po chodbe k stazovym komoram. Vosiel do miestnosti, kde sa automaticky rozsvietili svetla. Pozrel na postavy svojich priatelov stojace v komorach a potichu zacal.

-> Daniel: Sam si tu?

Ihned sa objavil jej hologram.

-> Holo-Carterova: Tu som, Daniel, co potrebujes?

-> Daniel: No vies. Kontaktoval ma Jack.

-> Holo-Carterova: Jack? Ktory Jack?

-> Daniel: Jack O`Neill, general letectva spojenych statov americkych.

-> Holo-Carterova: Ale ved je mrtvy! Ako?

-> Daniel: Nie je mrtvy. Je povzneseny.

-> Holo-Carterova: To nie je mozne.

-> Daniel: Ale je. Kazal mi spravit tu na atlantis nieco, s cim mam teraz taky mensi problem.

-> Holo-Carterova: A to je?

-> Daniel: Mam odtial vziat nejake pamatove moduly a odniest ich na jednu planetu, kde je nejaka kniznica, alebo co.

-> Holo-Carterova: Scarthia?

-> Daniel: Hej, to je ono. Ale neda sa to spravit bez toho, aby som vypol cely system. A to by ta zabilo.

-> Holo-Carterova: To je pravda. Museli by sme vystupit zo staze, aby sme dokazali prezit vypnutie systemu. Kedy to chces spravit?

-> Daniel: Dnes vecer.

-> Holo-Carterova: Dobre. Ozivovanie trva nejaky cas. Ako sa ale chces dostat prec?

-> Daniel: V Jumperi.

-> Holo-Carterova: Ale ved ty nevies riadit Jumper. Pockaj. Na nas. Pojdeme s tebou. Ak je Jack povzneseny, tak by mohol uzdravit aj nase tela. Pojdeme s tebou vsetci.

-> Daniel: Dobre. Dufal som, ze to povies. V spodnom hangari su styri Jumpery. Uz su pripravene. Skuste sa tam nejako dostat.

-> Holo-Carterova: Dobre, pokusime sa. Ak sa dovtedy preberieme. Skontaktujem ostatnych aby ukoncili stazovy proces.

-> Daniel: Ako dlho to bude trvat?

-> Holo-Carterova: Asi desat minut, ale kym sa zorientujeme, tak asi hodinu. Ale to zvladneme.

Komora, v ktorej doteraz svietilo jemne zelenomodre svetlo, teraz zhasla a otvorila sa. Sam Odtial doslova vypadla a bola by spadla na podlahu, ak by ju Daniel nezachytil. Polozil ju na podlahu a sledoval ako sa jej obnovuju zivotne funkcie. Postupne sa zacali vypinat aj ostatne komory, kde boli ulozeni McKay a Zelenka a Sheppard. Postupne vypadavali a padali na podlahu. Daniel zachytil Zelenku a Shepparda, ale McKay sa vysypal ako vrece zemiakov a skaredo dopadol.
O chvilu sa uz prebrali. Cumeli okolo seba a snazili sa zaostrit oci. Ked sa vsetci prebrali, zamierili do hangaru a trochu dezorientovany Zelenka s Danielom k jadru. Ked tam dosli, opatrne snali kryt. Boli tam dve krystalove gule svietiace modrym svetlom. Daniel tam siahol, ze ich vyberie, ale kopla ho elektrina, lebo pamatove krystaly boli chranene ochrannym silovym polom. Zelenka hned pochopil, ze to nebude take lahke a jeho ruky zacali trochu opatrne pracovat na terminale. zrazu vsetko zhaslo. Nielen pocitace, ale aj svetla a vobec vsetko. Nebolo pocut jemny hukot ventilacie a vobec nic. Daniel vybral oba krystaly, hodil si ich do vaku a nasledovany Zelenkom vysiel z miestnosti. vydali sa chodbou, ktorou prisli. Zrazu zaculi kroky. Daniel pozrel na detektor a zbadal jednu postavu, ako sa blizi k nim spoza rohu. Pritlacil sa k stene a cakal. Zelenka takisto. POstava sa blizila, ale asi meter pred nimi zastala. Bolo pocut aj dych neznameho. Daniel sa zrazu vrhol dopredu a jednou rukou schmatol pravu ruku neznameho a druhou mu zapchal usta. Neznamy sa branil volnou rukou, ale ked Dany pritlacil stisk, tak prestal. Ocividne ho velmi bolela ruka zakliesnena za chrbtom. Zelenka priblizil display detektoru ku tvari neznameho, aby aspon pomocou tohto slabeho svetla zistili o koho ide. Daniel hned spoznal tu tvar.

-> Daniel: Camilla?

Stiahol ruku z jej ust a ona sa nadychla. Nevykrikla. Spoznala jeho hlas.

-> Camilla: Daniel? Co tu robis? Bola som prave na ceste do skladu, ked sa zrazu vypli vsetky svetla aj pocitace. Co sa stalo?

-> Zelenka: Vypli sme operacny system. Kvoli udrzbe.

-> Camilla: Teraz v noci?

-> Daniel: Prave preto, vsetci spia, takze to postihne iba malo ludi a systemov. Ak chces pod s nami.

-> Camilla: Kam?

-> Daniel: Odchadzame odtialto. NID zacne po mne onedlho patrat a ja im nechcem padnut do ruk. Vies preco.

-> Camilla: Viem. Kam chces ist?

-> Daniel: K Jumperom.

Pustil ju a vsetci traja sa vydali po prazdnej chodbe. Vysli na terasu a potom zasa dovnutra. Opatrne zbehli po schodoch a dostali sa do hangaru, kde uz cakal Sheppard, Carterova aj McKay. Zrazu sa za nimi ozvali kroky. Bol to vojak, ktory ich zbadal, ked bezali cez terasu a dovtipil sa, ze chcu utiect.

-> Vojak: Stojte! Vravim vam stojte, lebo budem strielat!

Vsetci sa vrhli k najblizsiemu Jumperu. Sheppard otvoril dvere. Zrazu sa za nimi ozval vystrel a Carterova sa zatackala a spadla. Daniel sa vrhol k nej a zatiahol ju dnu. Rychle zavreli dvere Jumperu a poculi ako vojak vonku este niekolkokrat vystrelil a teraz nadava, lebo zistil, ze vysielacky tiez nefunguju, podobne ako zvysok elektroniky v meste, ktore bolo riadene centralnym pocitacom. A ten je teraz vypnuty.
Sheppard sa prepchal do pilotnej kabiny a nastartoval. Prikazal zaplavit hangar vodou, ale nedalo sa, lebo vonkajsie systemy boli vypnute. Vysunul motory a vzniesol sa do vysku dvoch metrov. Potom vysunul aj bojove platformy. Vojak pochopil, ze je zle a zdrhol z hangara. Zavrel za sebou dvere a zabezpecil ich. Dobre spravil, lebo v nasledujucej chvili Sheppard vystrelil dva drony proti mohutnym vratam hangara a dnu sa vovalila voda. Za niekolko sekund zaplavila cely hangar a Jumper preplaval cez dieru von. Vydal sa okamzite k hladine a potom do atmosfery. Chvilu poletoval okolo hlavnej veze a potom sa rozbehol priamo proti nej. Vrazil do okna a prerazil ho. Ocitol sa v startovacej miestnosti. Opatrne sa presunul po schodoch k brane a zadal adresu. Zasunul motory a vydal sa cez branu na inu planetu.
Ked to videl Kavanagh, zalomil rukami nad tou skodou a bezal k mikrofonu. Takmer okamzite zistil, ze nic nefunguje a zacal nadavat. Cez rozbite okno vsak videl ako z Scalanie, druheho mesta vyletel Jumper a mieril k nim. Zasahova jednotka je na ceste. Bezal k brane v ktorej zmizol jumper a snazil sa zapamatat si symboly. Tuto adresu vsak poznal. Preglgol. Bola to adresa wraithskej planety. Hive Zero. Ukazal Jumperu, ktory medzitym priletel blizsie na branu a posunkami mu ukazal adresu. Videl pilotovo zdesenie a chapal ho.
Medzitym v Jumperi, ktory volne plaval nedaleko brany na orbite wraithskej planety, klacala doktorka Beckettova pri ranenej Sam a snazila sa jej zastavit krvacanie. Bolo to vsak marne. Sam ocividne bledla a bolo vidiet, ze umiera. Cosi zasepkala a Daniel sa nachylil nad jej usta, aby lepsie pocul.

-> Carterova: Zbohom Daniel.

-> Daniel: Nieee! Sam. Neumieraj!

V tom jej vsak odkvacla hlava a z kutika ust jej zacal vytekat tenky pruzok krvi. Bola mrtva. Daniel sa po velmi dlhom case rozplakal a ostatni mlcali. Znova im dala pocitit svoj hrozny majestat Smrt. Sheppard si stiahol bundu a zakryl nou mrtvej tvar aj trup. Potom kyvol Danielovi, aby siel s nim dopredu. Mlcky mu ukazal na zadavaci panel. Daniel pochopil. Chce, aby zadal adresu, kam pojdu. Nevedel vsak adresu.

-> Daniel: Skuste vyvolat v pamati adresu Scarthie.

Sheppard si sadol do pilotneho kresla a preberal na obrazovke adresy planet. Sustredil sa na Scarthiu a po dlhej chvili ju aj nasiel. Zadal adresu. Preletel cez branu a vydal sa do cervej diery.
Hviezdna brana bola pod vodou. Jumper vletel do vody, na chvilu sa zastavil a potom zacal stupat. Ked vyletel nad hladinu, ocitol sa na nad malym jazerom, vedla ktoreho stal rozlahly komplex podobny tomu na Kelii ale omnoho vacsi. Sheppard chcel k nemu zamierit, ale Daniel ho zadrzal. Nieco mu tu nesedelo.

-> Daniel: Pristanme radsej tam na poli, aby sme ukazali, ze sem prichadzame v mieri. Pojdeme k nim pesi.

Sheppard zamieril k nedalekemu polu a jemne na nom pristal. Nevedel, ze ho z dialky pozoruju bdele oci. Ked sa otvorili zadne dvere Jumperu, zbadali pred nimi dvoch mnichov. Sheppard hned schmatol anticku prirucnu zbran, ktora bola v Jumperi, ale Daniel mu sklonil ruku dolu. Doktorka Beckettova medzitym spoznala jedneho z mnichov.

-> Camilla: Otec Arten!

-> Arten: Konecne ste prisli. NID tu uz zacala snorit, a tak sme ich trochu postrasili.

-> Camilla: Ako ste vedeli, ze prideme?

-> Arten: Ktory z vas je doktor Jackson?

-> Daniel: Ja.

-> Arten: Poziadali sme antikov, aby nejako ochranili tuto planetu a kniznicu. Uz nam oznamili, ze ste boli uspesny na vasej misii a ze prichadzate.

-> Camilla: Aha, takze antikovia?

-> Arten: Ano. Mate tu databazu?

-> Daniel: Tu je.

Daniel vybral z vaku obidva krystaly a podal ich Artenovi. Ten si ich prehliadol, potom ich podal druhemu mnichovi a znova sa otocil k skupine.

-> Arten: Vitajte teda na Scarthii.

-> Camilla: Otce, ale co vy robite tuna? Ved naposledy sme sa videli na Hoffe.

-> Arten: Vtedy som tam bol iba na navsteve a zabudol som vam to povedat. Odpustte mi to Camilla. Toto je moj domov.

-> Camilla: Aha. A mne bolo hned divne, ze co tu robite. Myslela som, ze ste hoffan.

-> Arten: Nie. Som cistokrvny Scarthan. Ale podte. Pohostenie je uz pripravene.

Vsetci sa vydali smerom ku komplexu. Daniel s uzasom prechadzal rovnakymi chodbami ako na Kelii. Tu to vsak bolo cele vyzdobene. Mramor a zlato. Arten viedol vsetkych cez kniznicu a vysvetloval im, na co sluzia jednotlive sekcie. Zelenkovi aj McKayovi takmer oci vypadli, ked zbadali v jednej sale tisicky a tisicky krystalov podobnych tym, ktore priniesli z Atlantis.

-> Zelenka: Ake obrovske mnozstvo informacii tu je ulozene...

-> Arten: Nesmierne. Su tu ulozene poznatky takmer troch tisicok ras, ktore existovali za posledne styri miliardy pozemskych rokov. Kazda prisla s niecim novym, kazda bola nejakym prinosom pre ostatne. Tadialto prosim.

Dosli do velkej zahrady. Bola tam besiedka, ktora Danielovi pripomenula Tholos, kruhovy chram v Delfach na Zemi. Boli tam uz rozostavene drevene kresla a stoly, na ktorych boli zlate misy s ovocim a vonave medove kolace. Vsetci sa usadili a zacali hodovat. Daniel si vsak spomenul na Samanthinu mrtvolu v Jumperi a povedal to Artenovi.

-> Arten: O pohreb vasej kolegine sa samozrejme postarame. Vravite, ze jej telo je vo vasej lodi? Dobre. Poslem tam nejakych ludi, aby ho preniesli do dediny a pripravili na pohreb. Termin pohrebu urcime neskor. Teraz vsak jedzte. Iste ste toho vela nejedli.