Posnažím sa písať pravidelnejšie ak to bude mať nejakú, čolen maličkú pozitívnu odozvu . Nikdy predtým som nepísal priamo nejaký príbeh z témy SG . Preto by ste mali vedieť, že práve to, čo možno o maličkú chvíľu budete čítať je moje prvé dielo. Uvidíme, čo budúcnosť prinesie. Rád by som vedel, či chcete dlhšie príbehy alebo či dlžka vyhovuje tak akurát.
Na záver prajem príjemné čítanie.
PS: Určite tam budú gramatické chyby .
Pre lepšie umiestnenie do deja, Vám pridávam prolog.
Prolog :
Pred necelým mesiacom sa vo Vesmíre po prvý krát vyskytla nová rasa. Pretože s touto rasou nikdy nikto nemal akúkoľvek skúsenosť okrem toho že sa objavilo neznáme telo ktoré ako sa na to neskôr prišlo patrilo práve tejto rase.
Podľa výsledkov viacerých výzkumov, tento druh pochádzal práve zo Zeme, a teda stavbu tela, vnútorných orgánov a mozgovej kôry mal skoro totožnú s rasou Tauri (obyvateľmi Zeme). Predpokladalo sa že pred viac ako 10 tisíckami rokov na planéte Zem stroskotala Vesmírna lod. Príčiny havárie niesú známe, avšak podľa všetkého šlo o lod s poslednými žijúcimi tejto rasy. Táto lod mala za úlohu zachrániť dôležité informácie rasy, nájsť daleko v inej galaxii novú obyvateľnú planétu. Avšak stroskotanie malo za následok ako sa donedávna tvrdilo vyhubenie rasy. Historici, archeologovia a iný výzkumníci sa však mílili pretože práve v čase uzatvorenia spojenectva medzi Tauri a rasou Tokra (ked spolu bojovali proti Goauldom) sa našli nezvratné dôkazy. Dôkazy ktoré dokazovali existenciu novej rasy ktorá nosila doposiaľ nepoznaných nových symbiontov. Toto všetko zmenilo pohľad na misie projektu Hviezdnej Brány.
Tento nový druh bol pomenovaný ako rasa Seiiras - po archeologovi ktorý ako prvý a jediný objavil telo tejto rasy na Zemi.
Po niekoľkých mesiacoch v čase ked projekt Hviezdnej Brány po prvý krát zistil existenciu Reetskych Rebelov, vznikol zcela nový tým. Päťčlenný Tým ktorý bol určený len na špecifické misie - a to získavanie nových informácie o rase Seiiras.
Prvá misia týmu Fissoum ich zaviedla na neznámu už dlhšiu dobu neobývanú planétu. Tu si mali založiť dočasnú základnu a skúmať informácie ktoré by viedli k odhaleniu nových informácii. Na tejto planéte sa nachádzalo len zopár veľkých budov z piesku podobajúcim sa pyramíde. Na tomto mieste strávili vyše jeden a pol roka. Posledný kontakt z centrálou Zeme bol však už veľmi dávno. Nikto nevedel čo sa stalo ..
Pred necelým mesiacom sa vo Vesmíre po prvý krát vyskytla nová rasa. Pretože s touto rasou nikdy nikto nemal akúkoľvek skúsenosť okrem toho že sa objavilo neznáme telo ktoré ako sa na to neskôr prišlo patrilo práve tejto rase.
Podľa výsledkov viacerých výzkumov, tento druh pochádzal práve zo Zeme, a teda stavbu tela, vnútorných orgánov a mozgovej kôry mal skoro totožnú s rasou Tauri (obyvateľmi Zeme). Predpokladalo sa že pred viac ako 10 tisíckami rokov na planéte Zem stroskotala Vesmírna lod. Príčiny havárie niesú známe, avšak podľa všetkého šlo o lod s poslednými žijúcimi tejto rasy. Táto lod mala za úlohu zachrániť dôležité informácie rasy, nájsť daleko v inej galaxii novú obyvateľnú planétu. Avšak stroskotanie malo za následok ako sa donedávna tvrdilo vyhubenie rasy. Historici, archeologovia a iný výzkumníci sa však mílili pretože práve v čase uzatvorenia spojenectva medzi Tauri a rasou Tokra (ked spolu bojovali proti Goauldom) sa našli nezvratné dôkazy. Dôkazy ktoré dokazovali existenciu novej rasy ktorá nosila doposiaľ nepoznaných nových symbiontov. Toto všetko zmenilo pohľad na misie projektu Hviezdnej Brány.
Tento nový druh bol pomenovaný ako rasa Seiiras - po archeologovi ktorý ako prvý a jediný objavil telo tejto rasy na Zemi.
Po niekoľkých mesiacoch v čase ked projekt Hviezdnej Brány po prvý krát zistil existenciu Reetskych Rebelov, vznikol zcela nový tým. Päťčlenný Tým ktorý bol určený len na špecifické misie - a to získavanie nových informácie o rase Seiiras.
Prvá misia týmu Fissoum ich zaviedla na neznámu už dlhšiu dobu neobývanú planétu. Tu si mali založiť dočasnú základnu a skúmať informácie ktoré by viedli k odhaleniu nových informácii. Na tejto planéte sa nachádzalo len zopár veľkých budov z piesku podobajúcim sa pyramíde. Na tomto mieste strávili vyše jeden a pol roka. Posledný kontakt z centrálou Zeme bol však už veľmi dávno. Nikto nevedel čo sa stalo ..
Stále vo tme Part.1
Stanovište Merriah, Planéta X8F-41E1 :
Všade bola tma. Tma ktorá oslepovala naše oči už viac ako týžden. Bola to ako jedna veľká hrobka, v ktorej sme boli uväznený zaživa. Naše zásoby potravín pomaly ale isto dochádzali a tak sme boli nútení skúmať trosky ktoré tvorili naše "mreže" . Pomaly ale isto sme prestávali dúfať že by nás ešte niekto mohol nájsť. Morálka slabla každý den. Ja, Nicknad a Soara sme boli posledné živé obete prepadu Goauldov ktorý zničili náš chrám. Chrám v ktorom sme každý den trávili mnoho času pri prednášaní našich modlitieb sa teraz stal múrom smrti. To ticho, ticho ktoré kričalo všade navôkol, smialo sa nám a odkazovalo „Ste moji, zomriete ! ". Blázon ?! Ano, to veru som. Už toľkokrát som premýšľala nad samovraždou .. Som tak slabá ?! Kto vlastne som ?! A kde vlastne som ?!
„ Aaaa, ja to už nevydržím !" skričal Nicknad a tým prerušil prúd mojich myšlienok.
Znova raz sme ho museli držať aby nám či sebe neublížil. Tá tma z nás vyžierala kúsky mäsa. To posledné čo z nás ostávalo, boli naše myšlienky. Myšlienky ktoré aj tak nedokázali uniknúť von na svetlo a tak sa len márnivo snažili stvoriť si svetlo svoje vlastné.
„ Ako vlastne vyzerá svetlo ?" povedala som nahlas.
Už na tom asi ani nezáležalo, kedže každý bol úplne mimo. Nikto ma nepočúval, a vlastne už som asi ani nevedela kto by ma mal počúvať ..
„ Som tu sama ? " opäť zastonal môj vysilený hlások.
„ Amai kan umi un tanah" ozvalo sa odkiaľsi.
Môj mozog ešte bol schopný trocha pracovať, kedže som sa sama pristihla pri tom ako premýšľam či to nebol práve Nicknadov hlas.
„ Amai kan umi un tanah" znova sa ozvalo.
A ja som si už bola úplne istá. Hlas ktorý to hovoril patril Nicknadovi. Alebo Nicknad patril tomu hlasu ? Kto je Nicknad ?! O čom som vlastne premýšľala pred chvíľou ?
Môj mozog už prestával fungovať. Toľko dní bez jedla a vody. A čože je to vlastne den ? ..
„ Idem domov" povedala som trocha silnejšie a poslepiačky som sa plazila nevedno kam.
Cestou som narážala na nejaké drobné kamienky po výbuchu ktoré sa mi ako kliešť zarívali do mäsa a kože. Tá bolesť však nebola neznesiteľná. Necítila som ju. Plazila som sa po rukách, štvornožky ako psík. Nevnímala som čas a vlasnte už ani to čo robím. Plazilo sa moje telo. Alebo skôr to čo z môjho tela ostávalo.
„ Je niekto doma ?" skričala som až som sa doplazila k spadnutým múrom chrámu. Oprela som sa o ne, a klopala nan.
„ Je niekto doma ?" znova som to zopakovala.
A vlastne, opakovala som to ešte niekoľko krát kým som úplne úplne upadla do bezvedomia.
Domovská stanica Xelorium F16 :
Na prvý pohľad silná a technologicky vyspelá základna rasy Seiiras. Avšak to bola len pretvárka. Zo stien opadávala omietka, ktorá bola stále a donekonečna opravovaná aby nikto nič nezbadal. Z času na čas vypadávala elektrina kvôli pokazenému elektrickému vedenie ktorý mal už zo 50 rokov po expiračnej dobe. Množstvo miestností, a ľudí hrajúcich sa na vysoké postavenie. To je presne Xelorium F16.
„ Kde mám svoje papiere Richard !" Skričal veliteľ posadený ženskou polohou noha cez nohu na svojej pohodlnej stoličke za stolom.
Oblečené mal pracovné oblečenie - vojenskú vestu, vojenské nohavice = vlastne celý bol vo vojenskom oblečení ktorý mal vzbudzovať dojem a rešpekt. To že na nohaviciach mal záplatu nikoho nemalo zaujímať.
„ Tak bude to ?!" opäť zreval svojím mužným hlasom.
„ Ano, už sa to nesie ." pokojne odpovedal Richard.
Richard bol takým sekretárom ktorý mal pobehovať do vyčerpania pre svojich nadriadených ako sa im zachcelo. Pravdepodobne to bude tým že to bol nájdenec ktorého raz - približne pred 12 rokmi našli na jednej zdevastovanej planéte. A tak sa stal sluhom rasy Seiiras. Jeho potenciál bol však neskutočne veľký, avšak nemal ho ako rozvíjať. Vždy to bolo len : Richard prines mi tamto, Richard urob toto. Viackrát sa už pokúsil utiecť ale márne.
Veliteľ si začal listovať papiere. Boli to papiere o jeho týmoch ktorým velil a ktoré posielal na rôzne misie. Zrazu pri jednom z papieri prestal listovať.
„ Kde je Katie ?" Katie bola totižto akousi vzdialenou rodinou veliteľa. , „Už dlho som ju nevidel !" povedal hlasom ktorý mal znamenať že už mala byť nastúpená rovno pred ním čakajúca na další rozkaz.
„ Už týždne sme ju nevideli, nedarí sa nám s nou kontaktovať pane" odpovedal akýsi vojak ktorý sa náhodou nachádzal blízko veliteľa.
„ Ihned pošlite novú tým na Planétu X8F-41E1, chcem vedieť čo sa tam stalo !".
Planéta X8F-41E1 bola totižto akousi koloniou Seiiras ktorá im odovzdávala každé 3 mesiace istú zásobu surovín.
Vesmírny Satelit QuadroPOP :
Tento satelit mal za úlohu vyhľadávať nové obyvateľné planéty v Sektore 108 . Posádku tvorilo 8 ľudí, ktorý svoju stanicu nikdy neopúšťali.
„ Práve sme našli dalšiu obyvateľnú planétu Pane" povedala Prenn do vysielačky.
...
„ Ano, rozumiem Pane".
...
„ Vykonám Pane".
...
„Dakujem pane, dovidenia".
SquadroPOP patril rase Jaffa, a bol to práve prvý Satelit ktorý táto rasa vyslala do Vesmíru aby pre nich vyhľadával nové potencionálane planéty.
„Tak ako, čo máme robiť ?" ozval sa Jimm, koordinátor SquadroPOPu.
„Máme im zaslať súradnice nájdenej planéty, chcú tam ihned vyslať nový tým".[/color]
Planeta Kaboeo S4 :
Táto planéta bola zlatou banou rasy Jaffa. Nachádzalo sa tu veľké ložisko naquadahu. Práve preto bola táto planeta rase Jaffa veľmi dôležitá - čomu nasvedčovala aj jej ochrana.
Hlavná Centrála Kaboeo S4 - „Kontakt z Vonku, ihned spustite poplach ! ".
„ čo sa to zase deje ? " povedal Vedúci Centrály.
„ Niekto sa pokúša dostať k nám Hviezdnou Bránou pane " odpovedal Benn.
„ Ako je to možné, že nás niekto našiel ?! ".
Každá jednotka schopná boja ihned bežala na obranu. Na planéte zrazu zavládol veľký chaos. Schiľovalo sa k boju s neznámym nepriateľom.
Všade bola tma. Tma ktorá oslepovala naše oči už viac ako týžden. Bola to ako jedna veľká hrobka, v ktorej sme boli uväznený zaživa. Naše zásoby potravín pomaly ale isto dochádzali a tak sme boli nútení skúmať trosky ktoré tvorili naše "mreže" . Pomaly ale isto sme prestávali dúfať že by nás ešte niekto mohol nájsť. Morálka slabla každý den. Ja, Nicknad a Soara sme boli posledné živé obete prepadu Goauldov ktorý zničili náš chrám. Chrám v ktorom sme každý den trávili mnoho času pri prednášaní našich modlitieb sa teraz stal múrom smrti. To ticho, ticho ktoré kričalo všade navôkol, smialo sa nám a odkazovalo „Ste moji, zomriete ! ". Blázon ?! Ano, to veru som. Už toľkokrát som premýšľala nad samovraždou .. Som tak slabá ?! Kto vlastne som ?! A kde vlastne som ?!
„ Aaaa, ja to už nevydržím !" skričal Nicknad a tým prerušil prúd mojich myšlienok.
Znova raz sme ho museli držať aby nám či sebe neublížil. Tá tma z nás vyžierala kúsky mäsa. To posledné čo z nás ostávalo, boli naše myšlienky. Myšlienky ktoré aj tak nedokázali uniknúť von na svetlo a tak sa len márnivo snažili stvoriť si svetlo svoje vlastné.
„ Ako vlastne vyzerá svetlo ?" povedala som nahlas.
Už na tom asi ani nezáležalo, kedže každý bol úplne mimo. Nikto ma nepočúval, a vlastne už som asi ani nevedela kto by ma mal počúvať ..
„ Som tu sama ? " opäť zastonal môj vysilený hlások.
„ Amai kan umi un tanah" ozvalo sa odkiaľsi.
Môj mozog ešte bol schopný trocha pracovať, kedže som sa sama pristihla pri tom ako premýšľam či to nebol práve Nicknadov hlas.
„ Amai kan umi un tanah" znova sa ozvalo.
A ja som si už bola úplne istá. Hlas ktorý to hovoril patril Nicknadovi. Alebo Nicknad patril tomu hlasu ? Kto je Nicknad ?! O čom som vlastne premýšľala pred chvíľou ?
Môj mozog už prestával fungovať. Toľko dní bez jedla a vody. A čože je to vlastne den ? ..
„ Idem domov" povedala som trocha silnejšie a poslepiačky som sa plazila nevedno kam.
Cestou som narážala na nejaké drobné kamienky po výbuchu ktoré sa mi ako kliešť zarívali do mäsa a kože. Tá bolesť však nebola neznesiteľná. Necítila som ju. Plazila som sa po rukách, štvornožky ako psík. Nevnímala som čas a vlasnte už ani to čo robím. Plazilo sa moje telo. Alebo skôr to čo z môjho tela ostávalo.
„ Je niekto doma ?" skričala som až som sa doplazila k spadnutým múrom chrámu. Oprela som sa o ne, a klopala nan.
„ Je niekto doma ?" znova som to zopakovala.
A vlastne, opakovala som to ešte niekoľko krát kým som úplne úplne upadla do bezvedomia.
Domovská stanica Xelorium F16 :
Na prvý pohľad silná a technologicky vyspelá základna rasy Seiiras. Avšak to bola len pretvárka. Zo stien opadávala omietka, ktorá bola stále a donekonečna opravovaná aby nikto nič nezbadal. Z času na čas vypadávala elektrina kvôli pokazenému elektrickému vedenie ktorý mal už zo 50 rokov po expiračnej dobe. Množstvo miestností, a ľudí hrajúcich sa na vysoké postavenie. To je presne Xelorium F16.
„ Kde mám svoje papiere Richard !" Skričal veliteľ posadený ženskou polohou noha cez nohu na svojej pohodlnej stoličke za stolom.
Oblečené mal pracovné oblečenie - vojenskú vestu, vojenské nohavice = vlastne celý bol vo vojenskom oblečení ktorý mal vzbudzovať dojem a rešpekt. To že na nohaviciach mal záplatu nikoho nemalo zaujímať.
„ Tak bude to ?!" opäť zreval svojím mužným hlasom.
„ Ano, už sa to nesie ." pokojne odpovedal Richard.
Richard bol takým sekretárom ktorý mal pobehovať do vyčerpania pre svojich nadriadených ako sa im zachcelo. Pravdepodobne to bude tým že to bol nájdenec ktorého raz - približne pred 12 rokmi našli na jednej zdevastovanej planéte. A tak sa stal sluhom rasy Seiiras. Jeho potenciál bol však neskutočne veľký, avšak nemal ho ako rozvíjať. Vždy to bolo len : Richard prines mi tamto, Richard urob toto. Viackrát sa už pokúsil utiecť ale márne.
Veliteľ si začal listovať papiere. Boli to papiere o jeho týmoch ktorým velil a ktoré posielal na rôzne misie. Zrazu pri jednom z papieri prestal listovať.
„ Kde je Katie ?" Katie bola totižto akousi vzdialenou rodinou veliteľa. , „Už dlho som ju nevidel !" povedal hlasom ktorý mal znamenať že už mala byť nastúpená rovno pred ním čakajúca na další rozkaz.
„ Už týždne sme ju nevideli, nedarí sa nám s nou kontaktovať pane" odpovedal akýsi vojak ktorý sa náhodou nachádzal blízko veliteľa.
„ Ihned pošlite novú tým na Planétu X8F-41E1, chcem vedieť čo sa tam stalo !".
Planéta X8F-41E1 bola totižto akousi koloniou Seiiras ktorá im odovzdávala každé 3 mesiace istú zásobu surovín.
Vesmírny Satelit QuadroPOP :
Tento satelit mal za úlohu vyhľadávať nové obyvateľné planéty v Sektore 108 . Posádku tvorilo 8 ľudí, ktorý svoju stanicu nikdy neopúšťali.
„ Práve sme našli dalšiu obyvateľnú planétu Pane" povedala Prenn do vysielačky.
...
„ Ano, rozumiem Pane".
...
„ Vykonám Pane".
...
„Dakujem pane, dovidenia".
SquadroPOP patril rase Jaffa, a bol to práve prvý Satelit ktorý táto rasa vyslala do Vesmíru aby pre nich vyhľadával nové potencionálane planéty.
„Tak ako, čo máme robiť ?" ozval sa Jimm, koordinátor SquadroPOPu.
„Máme im zaslať súradnice nájdenej planéty, chcú tam ihned vyslať nový tým".[/color]
Planeta Kaboeo S4 :
Táto planéta bola zlatou banou rasy Jaffa. Nachádzalo sa tu veľké ložisko naquadahu. Práve preto bola táto planeta rase Jaffa veľmi dôležitá - čomu nasvedčovala aj jej ochrana.
Hlavná Centrála Kaboeo S4 - „Kontakt z Vonku, ihned spustite poplach ! ".
„ čo sa to zase deje ? " povedal Vedúci Centrály.
„ Niekto sa pokúša dostať k nám Hviezdnou Bránou pane " odpovedal Benn.
„ Ako je to možné, že nás niekto našiel ?! ".
Každá jednotka schopná boja ihned bežala na obranu. Na planéte zrazu zavládol veľký chaos. Schiľovalo sa k boju s neznámym nepriateľom.
TO BE CONTINUED