Pro pokec, nebo vaše dotazy jsem vytvořila na Discordu skupinu, přidat se můžete zde: https://discord.gg/aZCahpwdZa

Obsah fóra FanArt Vaše povídky Mrtvé povídky Mesto hviezd

Mesto hviezd


Odeslat nové téma Odpovědět na téma
Příspěvek 23.5.2016 00:58:26
element Airman
Airman

Příspěvky: 10
Bydliště: Žilina
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Pozdravujem všetkých, pridávam tu svoju poviedku teda aspoň jej prvú kapitolu, zatiaľ. Dúfam že sa vám bude páčiť a taktiež dúfam za vaše ohodnotenie, prajem príjemnú zábavu.
Neveril som mu, pokladal som ho za blázna.


Položil mi otázku, ,,čo myslíš, je vesmír nekonečný”? Nevedel som čo mu odpovedať, predsta nikto z nás neviem či je alebo nije nekonečný. No on mi rázne odpovedal. ,,Presne nikto nevie, lenže nevedomosť je tou najväčšiou slabosťou, preto tam musíme, preto tam aj pôjdeme, pre poznanie”.



Obsah


0. Predslov
1. Kapitola- sloboda na dosah
2. Kapitola- posledný člen
3. Kapitola- otázka času



Predslov
Kde sa to berie, to hľadanie, tá potreba objasniť tajomstvo života.
Keď, pri tom na tie najjednoduchšie otázky, sa nedá nájsť odpoveď.
Prečo sme tu, kde sa berie duša, kde sa končia naše vedomosti? Možno by nám bolo lepšie, keby sme po tom nepátrali, keby sme netúžili po odpovediach.
Ale to nie je v ľudskej povahe, ani v ľudskom srdci, ani v duši, pre to tu nie sme.
No ako naše otázky aj my máme niekde v diaľke náš koniec.


Onemel. Zmeravel. Nemohol sa ani len pohnúť. Ten strašný pohľad čo sa mu naskytol ho úplne paralyzoval. Bolo to ako zo zlého sna, všade len smrť a skaza. Chcel sa pohnúť, no telo ho vôbec neposlúchalo. Ešte viac sa preľakol, adrenalín začal prúdiť v jeho krvnom obehu a cítil, ako sa mu zrýchľuje pulz. Jeho hlavou v priebehu pár sekúnd preletelo milión myšlienok zmiešaných spolu so spomienkami, nemal ďaleko k slzám, nebyť šoku, ktorý ho paralyzoval. Ozval sa neznámy hlas no k nemu akoby sa nedostal. Podarilo sa mu zatvoriť oči, a tak odvrátiť zrak od toho strašného pohľadu. Otriasol sa celým telom a zbystril zmysly. Teraz už započul slabý výkrik do tmy. To jeho navigačný dôstojník požadoval rozkazy. Postavil sa zo svojho kresla, ktoré sa uviedlo do stabilnej polohy a on neistým a stále z časti strnulým krokom podišiel k čelnému sklu aplikovanému na lodiach vyššej triedy. Pozrel sa cezeň, a znovu uvidel tú hrôzu, no tento krát sa nenechal omámiť jej účinkami a rázne zavelil... „Zničiť.“





[Kapitola 1: sloboda na dosah


Francúzsko – neznáma oblasť


Slnko rozpaľovalo asfalt a jemný opar akoby tečúcej vody sa dvíhal smerom k oblohe, kde taktiež stúpalo všetko teplo dosahujúce dnes nepríjemných tridsaťdeväť stupňov a jediné, čo dokázalo zraziť pocitovú teplotu tej jasnej a žiarivej gule na oblohe bol jemne pofukujúci vánok, ktorý z čista-jasna preťalo čierne auto značky mercedes. Podlhovasté auto začalo pozvoľna brzdiť a šofér vyhodil pravý blinker, odbočilo, podišlo ešte desať metrov a zastavilo. Chvíľu sa nič nedialo, no nakoniec sa šnúra ticha prerušila a z auta vystúpil chlap priemernej postavy. Poobzeral sa po okolí, a rukami si jemne prešiel po dôkladne vykefovanom saku. Už na prvý pohľad bolo vidno pocitovú nadradenosť, ale zároveň viditeľnú majestátnosť, ktorá sa odrážala aj na jeho chôdzi, ktorá smerovala priamo k jednému z typických domov pre tuto oblasť. Nebola to zrovna oblast zbohatlíkov, bolo to tiché príjemné prostredie, aké vyhľadával nadporučík Coperníc, ktorý tu hľadal, to čo aj našiel – kľud.

- Cŕŕŕn. Ozval sa zvonček a pred vchodom do neznámeho domu sa znovu ponaprával už nám predstavený chlap. Chvíľu sa nič nedialo, no keď opäť natiahol ruku k zvončeku, pohla sa guľa na dverách a dvere sa pootvorili. Len natoľko, aby bolo vidno oči osoba stojaca za nimi, bol to už zmienený nadporučík, ktorý nedal priestor chlapovi v saku nič povedať a sám sa ujal slova. „Čo chcete?“ Návštevník sa pozrel do oči vykúkajúcich spoza dverí a spýtal sa.
„Ste nadporučík Coperníc?“
Bolo zreteľne vidno prižmúrenie očí, po čom nespochybniteľne nasledovalo aj zamračenie tváre, to by sa určite nedalo pozorovať, nebyť skúseného a ostrieľaného pozorovateľa ako je chlap v saku. Hneď ako to spozoroval, chcel svoju neomalenosť prebiť rýchlym ospravedlnením a predstavením sa. „Prepáčte“ odkašlal si a pokračoval.
„Volám sa Timoty Iľja Pruškyn a mám pre Vás ponuku.“
„Akú?“ Prerušil Pruškyna nadporučík a doplnil svoju strohú a bezohladnú odpoveď. „Som vo výslužbe, takže toho nadporučíka si odpustite.
„Je to trochu chúlostivá záležitosť, môžem ísť ďalej?“ Pokračoval Timoty.
„Dajte mi jeden pádny dôvod prečo.“ Povedal Copernic a otvoril dvere. Za nimi sa objavila postava sotva dvadsaťpäť ročného muža s krátkymi čiernymi vlasmi, rozhodným postojom typického vojaka vysokej a vypracovanej postavy s črtami sebaistého no zároveň niečim neistého a trápiaceho sa človeka.
Iľja sa na chvíľu zamyslel a potom povedal:
„Poznal som vášho otca.“ Nadporučík najskôr nevedel čo povedať, no z oparu prvých dojmov sa otriasol rýchlo a odstúpil od dverí, čim naznačil, že chlap v saku môže vstúpiť. No predtým, ako ho pustil dnu, zadíval sa mu do očí a povedal: „Máte na to desať minúť.“
„Dobre to mi stačí.“
Dopovedal Timoty a pomaly sa posúval dnu k Copernicovi.
„Tak spustite.“ Povedal Copernic a posadil sa ukazujúc na pohovku oproti nemu. Timoty to pochopil a usadil sa s hlbokým nádychom predchádzajúcim dlhej vete.
„Predovšetkým by som chcel povedať moju úprimnú sústrasť k tomu čo sa stalo vášmu otcovi, bol to skvelý človek vo všetkých ohľadoch a ja som rád, že som s ním mohol byt kamarát a v neposlednej rade aj zdieľať prácu. Ale aby som nezdržoval tu je moja ponuka.
“A posunul na presklený stôl asi centimeter hrubú do zlatista zafarbenú obálku. Pokračujúc vo svojom monológu. „Prv než vám to dovolím otvoriť potrebujem Váš podpis. No chcem aby ste vedel.“ Na chvíľu sa odmlčal a pokračoval
„Ak to podpíšete už nie je cesty späť.“ Dokončil a opäť sa nadýchol podávajúc mladému Copernicovi papier s perom.
„O čo ide?“ Nechápavo sa pozeral Copernic na Timotyho, po tom čo práve počul.
„Všetko je to na tomto úvodnom papieri.“ Odpovedal Timoty.
A Coprenic sa dal do podrobného čítania, väčšina bola len preňho, ako pre muža činu a nie pera a papiera, laicky povedane omáčka no pred chvíľou narazil na zaujímavú časť a mrmlúc si skôr pre seba, ako pre okolie čítal.
„Prísne tajný projekt bla bla, týmto podpisom sa zaväzujem k mlčaniu ohľadom projektu Vesmír v znení zákona bla bla, porušenie podmienok vedie k viď na druhej a tretej strane bla bla.“
Položil zmluvu na stôl a povedal.
„Z tohto nerozumiem tomu čo je v obálke a chcem vedieť čo je Vesmír .“
Timoty chvíľu premýšľal, čo mu povedať a nakoniec sa rozhodol, že by nemalo byť na škodu trochu Copernica namotivovať a tak začal s rozprávaním strohej časti projektu. Ich rozhovor trval asi ďalšiu hodinu od stanovených desať minút a Coprernic stále nepodpísal. Pravé sa schyľovalo k začiatku ďalšej hodiny, keď sa Timoty postavil a povedal.
„Musím ísť, mam iné neodkladneé povinnosti a k tomu čo som Vám povedal, spolieham sa na Vašu diskrétnosť, akožto rodinný priateľ Vám dôverujem.“
„Bol ste priateľ otca nie mňa no nemusíte sa báť ja viem mlčať, budem nad tým premýšľať a čim skôr Vám dám vedieť moju odpoveď.“ Už znateľne milšie oproti ich prvému očnému kontaktu povedal Copernic. Timoty už prekročil prah nadporučíkovho domu keď sa otočil a povedal.
„Viete čítal som váš spis, tá veta citujem:“
„Excelentný vojak a v neposlednej rade aj stratég, predurčený na veľké veci.“
„Tak tá mi tkvela v hlave a viete prečo, lebo Váš otec bol rovnaký a hovorím Vám to preto, aby som vás prinútil myslieť nad tým čo ďalej. Ja Vám dávam ponuku ísť v otcových šľapajach a žiť zároveň svoj sen. Nad týmto rozmýšľajte.“ Zdvihol ruku na znak pozdravu a zatvoril dvere. Obzrel sa ešte poza seba a pobral sa istým krokom späť k svojmu autu kde ho už čakal šofér s otvorenými zadnými dverami ktoré následne po nastúpení Timotyho zatvoril.
„Podpísal ?“
spýtal sa šofér, Timoty mu na to odpovedal ráznym.
„Nie, ale podpíše.“


Sahara neznáma oblasť

„Simulačná skúška pohonných jednotiek číslo päť. Spúšťam simuláciu základného medzihviezdneho pohonu. Zapínam trysky na dve percentá a zapisujem program na exponenciálne stúpanie. Trysky zapnuté.Udržujú sa na stabilných hodnotách a ich výkon stále stúpa. Za desať, deväť, osem... dva, jedna, prekonávame rýchlosť svetla na sedemdesiatich percentách.
Podajte mi výsledok odchýlok, ak je hotový, prosím a nezabudnite na zaradenie pohonnej jednotky do výroby ďakujem. Podal posledné pokyny a zahliadnúc známu postavu zamieril prebrať si pochvalu.
„Myslím že vám môžem gratulovať k ďalšiemu skoku v pred, len tak ďalej pán doktor.“
„Ďakujem Vám a som rád, že sa naše záujmy spájajú.“ Odpovedal doktor a poberal sa opäť do svojho laboratória, z ktorej pred
dvadsiatimi minútami odišiel pre testy pohonov. Ihneď, ako sa otvorili dvere vrhla sa naňho asistentka s plnou rukou papierov a idúc popri doktorovi spustila.
„Pane, dnes o deviatej máte brífing ohľadom dokončenia projektu a poobede okolo pol tretej Vás čaká riaditeľ Timoty, máte ísť na kávu a taktiež tu mám zložky zo zbraňovými technológiami a tie energo štíty, čo ste si prial. Bolo mi oznámené, že sú úspešne nainštalované“. Dokončila a stále pokračovala v chôdzi s doktorom. Ten si prevzal z jej rúk zložky s technológiami a pravé v čas odbočil k dverám do svojej kancelárie. Doktor sa usadil do svojho pohodlného koženého kresla a začal sa kutrať v tej hŕbe papierov, ktoré dalo by sa povedať, už netrpezlivo očakával. Doslova hltal každé písmenko,
ktoré obsahovali tieto zložky a jediné čo ho dokázalo odtrhnúť od preňho obzvlášť zaujímavej odbornej literatúry, bol nechutne uši dráždiaci ton telefónu v ktorom sa ozvalo.
„Doktor Sijenski bude pol deviatej, mali by ste sa prichystať na konferenciu.“ Bola to tá asistentka, ktorá mu pred dvoma hodinami priniesla zložky, od ktorých ho teraz surovo odtrhla a na oplátku sa jej dostalo trochu podráždenej odpovede.
„Moment...“
„Idem.“
Hodinky na doktorovej ruke odbíjali deväť, keď sa ruka na ktorej boli dotkla kľučky a dvere do konferenčnej miestnosti sa otvorili. Doktor sa usadil na svoje stále miesto a to bol signál pre Timotyho, aby mohol zahájiť konferenciu.
„Takže bez okolkov prejdem rovno k téme.“
Rázne povedal Tymoty a vzal si do ruky teleskopickú paličku na ukazovanie po projekčnej tabuli a spustil.
Loď je v stave, ktorý sa da nazvať z trištvrte hotová a máme už takmer väčšinu technológie nainštalovanú. Ostatne sú v procese konštrukcie, ako môžete vidieť, konštrukcia je už hotová a pracuje sa na plátovaní ktoré je už v túto chvíľu na prove hotové a korma sa dokončuje, čiže ostáva už len stred. Technológie, v túto chvíľu pripravené, na inštalovanie sú, navigačné jednotky a medzihviezdna pohonná jednotka ktorou uzatvárame konštrukciu pohonných jednotiek, čím sme splnili polročný časový interval. a preto navrhujem zahájiť druhu fázu projektu Vesmír a to výcvik posádky lode.“
Prestal s rozprávaním očakávajúc rozruch a popritom jemne pritlačil ukazovadlo k tabuli.
„A smiem vedieť, načo sa to dozvedáme práve mi ?“ Padla otázka jedného zrejme s technikou vzhľadom od ufúľaného oblečenia na ktorom boli obrovské machule od všelijakých olejov.
Timoty sa pozrel do smeru odkiaľ vyšla táto veta a kladúc veľký dôraz na to, čo povedal.
„Ste to najlepšie čo máme, potrebujem aby ste naučili členov posádky to čo viete, musíte si ich vybrať zo zložiek, ktoré sme Vám prichystali.“
„Ale my máme dosť prace na stavbe a výučba by trvala pri najlepšom pár rokov pán riaditeľ,“ Oponoval ďalší z prítomných. A postupne sa pridali aj ďalší.
„Toto nie je veda, ako každá na zemi jedna chyba a všetko naše úsilie je v čudu.“
Timoty ešte chvíľu počúval a potom sa ujal slova.
„Ja chápem, že už ste beztak vyťazení a preto nebude každý mať svojho nazvime to študenta, budú ho mať len tí, ktorí nebudú na palube lodi keď odletí. A každý jeden potencionálny člen bol vyberaný cez najprísnejšie kritéria v daných odboroch.“ Povedal Timoty a znateľne tým upokojil aspoň časť prísediacich, ktorí sa začali zhovárať medzi sebou.
Timoty ich asi po dvadsiatich minútach prerušil hlasným odkašlaním si, na ktoré už všetci reagovali, ako na riaditeľov pokyn - počúvajte.
„A teraz poprosím každého, aby predniesol svoju predstavu prác na budúci mesiac a neskôr aj v papierovej podobe na polrok. Začala sa postupná predstava stavby lode každého prísediaceho. Trvalo to asi trištvrte hodinu a po dokončení aj posledného sa opäť začali zhovárať medzi sebou o svojich projektoch.
Vzhľadom na ozrutánsku veľkosť projektu mali len málo času sa spolu poradiť a pozhovárať a táto bola jedna z tých málo chvíľ.
Ich zhováranie preťal zvuk klopania na dverách. A po vyzvaní k otvoreniu sa v nich objavila útla postava staršej ženy. Bola to sekretárka riaditeľa, podišla k nemu a jemným hlasom mu pošepkala, „pane volal nadporučík Copernic „


Francúzsko – neznáma oblasť- dva dni po odchode Timotyho

Slnko sa aj dnes, ako už cele dva týždne snažilo svojou teplotou vytiahnuť vlahu zo zemského povrchu, akoby netušilo, že tu už žiadna neostala a pôda čakala len na spásonosný dážď, ktorý by jej pomohol pozviechať sa. Inak to nebolo ani na ulici menšieho mestečka, ktorá bola posiata malými a aj trochu väčšími obchodíkmi, mala napriek vysokej teplote dar veľkého počtu ľudí a to vďaka takzvanej sieste, ktorá bola zavedená práve kvôli týmto teplotám.
Každý jeden občan musel opustiť prácu a venovať sa oddychu, väčšina občanov si vybrala ako obvykle na svoju dvojhodinovú prestávku už zmienenú centrálnu ulicu alebo obchodíky.
Ani náš Copernic nebol výnimkou a nenechal si ujsť moment osvieženia sa čerstvým ovocím, zo svojho dalo by sa povedať, už stereotypného obchodíku.
„Poprosím Ťa ešte dva tucty pomarančov a zaplatím ti to“.
„Tak tu ich máme a bude to...“
V tom sa rozleteli dvere a dnu do menšieho obchodíku pripomínajúceho skôr stánok na časopisy, vtrhol muž v maske a s namierenou puškou na predavača spustil krik.
„Okamžite otvor pokladňu a všetky peniaze znej natlač sem do tejto tašky a žiadne hlúposti!“.
No v tom si všimol, že chvíľa ktorú si vybral na prepad obchodíku bola na jeho smolu aj chvíľou ktorú si na nákup zvolil bývalý príslušník ozbrojených síl Francúzskej cudzineckej légie nadporučík Coperníc. Zlodejova reakcia nasvedčovala amatérovi s ktorými sa svet potyká pravidelne. A tá vyzerala asi tak, že úsťová hlaveň zbrane zmenila potencionálneho adresáta guľky a tým mal byť pravé Coop. Preľaknutý zlodej v okamihu znovu spustil krik.
„Ani sa nepohni! Menší pohyb a je po tebe!“.
No zlodejova neopatrnosť poskytla priestor predavačovi, ktorý musel už neraz čeliť takejto hrozbe čomu nasvedčovala aj jeho pripravenosť. Spod pultu vytiahol teleskopickú palicu a začal ňou mlátiť zlodeja priamo po hlave. Ten neuniesol bolesť narážajúcej ocele na hlavu a v mdlobách sa odporúčal na zem.
„Takých tu mám pravidelne pán nadporučík, nič si z toho nerobte teraz ma ospravedlňte idem zavolať políciu a upratať svinčík, čo mi narobil, keď spadol na regál s mliekom“. Povedal predavač a rukou naznačujúc dvere poprosil Copernica aby opustil obchod. A tak sa aj stalo, Coop si vzal svoj nákup a pobral sa čo najkratšou cestou domov. Cesta to nebola moc dlhá, no aj tak mu to zabralo pár desiatok minút. Cesta z obchodíku k nášmu nadporučíkovi domov, bola dalo by sa povedať, krátka no Coop mal v pláne zdržať sa na čerstvom vzduchu a prebrať všetko, čo sa mu prihodilo za posledné dni.
Vydal sa takmer dvoj kilometrovou, zo vzdušnej čiary číslo deväť, pripomínajúcou, cestou, počas ktorej premýšľal.
Zaspatý do svojich myšlienok, ani nevnímal okolie a sem tam mu z úst vyskočilo zabudnuté slovo alebo slovné spojenie, ktoré Vám vyskočí pri usilovnom premýšľaní.
-Ako je to možné, že človek sa celý život snaží robiť všetko najlepšie, ako len vie a cíti potrebu zmeniť veci k lepšiemu, keď to zlo ktoré sa snaží vypudiť, si tu cestu napäť opäť nájde.-
-Ako sa dajú veci zmeniť keď takmer nik nechce zmenu, všetci o nej hovoríme, no nikdy ju neuskutočníme. Možno je čas, aby som ju uskutočnil možno už na tomto svete nemám osud, možno bude lepšie ak sa odoberiem inam, tam kde ma niečo čaká.-
-No je to priveľké možno.- Takto premýšľajúc sa Coop dopracoval asi po hodine k sebe domov. Pozastaviac sa pred svojim domom vytiahol kľúče z vačku, pozrel na ne a opäť mu prebehla hlavou myšlienka.
-Kde je to miesto ? Miesto, kde sa ľudia nebudú báť pustiť dnu hosťa ktorému z vačku netrčí nôž, nebudú musieť zamykať dom a aj tak sa báť že ho nájdu v zdemolovanom stave.
Podišiel ku dverám a vsunul nachystaný kľuč do dierky, dva krát s ním potočil a so zreteľným zacvaknutím otvoril dvere. Odložil tašku s nákupom a usadil sa na svoje miesto na pohovke a vezmúc do rúk papier, ktorý mu tam nechal Tym a ktorý tu od vtedy nehybne ležal a znovu sa vrhol k jeho čítaniu. Takto to ešte urobil asi dva krát a premýšľajúc nad tým, čo mu povedal Timoty, a čo dnes zažil vzal do ruky pero. Zastavil sa sním tesne nad papierom a sám pre seba si začal povrávať.
„Coop je to vynikajúca príležitosť v armáde si už aj tak skončil a tu ťa už aj tak nič nečaká, podpíš to a opäť si aspoň niekde, kde sa niečo deje.
„Ale čo ak opäť zlyhám, to riskovať nemôžem, no nikto mi nezaručí, že sa to nestane a cely život tu zavretý byť nemôžem a ten dnešok ma usvedčil v tom, že tento svet je na konci s dychom, už mu nepomôže nič. Nadýchol sa a začal jemne naťahovať oblúčik na písmeno C no po tomto pomalom chirurgicky presnom zákroku sa jeho cit v ruke zmenil na pravý opak, a pravé preto zvislé písmená priezviska vyčnievali a spôsobovali hrôzu v ľudských očiach pri pohľade na to nádherne C.
Pokladajúc pero na stôl si jemne povzdychol s viditeľným úsmevom na perách a povedal skôr len tak do vetra a len veľmi skúsené ucho by to bolo počulo.
„Tak a je to“.
Postavil sa a kráčajúc k dverám vzal telefón, ktorý dostal taktiež od Tymotiho a kľúče od svojho auta. Zabuchol za sebou dvere a pobral sa na miesto kde chodieval najradšej premýšľať. Jeho cesta trvala zhruba štyridsaťpäť minút, no po vystúpení z auta sa uberal ešte ladným krokom zhruba pätnásť minút, pokým nedorazil na menšiu čistinku. Držiac v ruke telefón sa posadil do trávy, premýšľajúc azda ešte hlbšie, ako doma . Miestami mu pohlaď spadol na telefón, ktorý sa rozhodol uviesť do chodu a to tým, že ho odblokoval jemným potiahnutím pravého ukazováku po dotykovom displayi a opätovným no tentoraz iba ťuknutím zapol kontakty, v ktorých bol iba jeden a to s názvom pandúrom. Pozrel sa pred seba a zahľadel sa na ten nádherný výhľad, čo sa naskytol jeho očiam. Bol v alpách, síce nie moc vysoko, no aj tak sa nevedel vynadívať a dostatočne pokochať výhľadom pomyslel si, že ak sa vydá po stopách svojho otca, už ho nemusí uvidieť a či je vôbec pravda to, čo mu Timoty povedal. Nie je to len nejaký žartík? Zvierali mu hlavu milióny myšlienok.
No on sa rozhodol Timotymu veriť, znovu pozrel na telefón a tentoraz vytočil číslo a priložil si telefón k uchu.


Kapitola 2: Posledný člen

Sahara neznáma oblasť

Timoty kývol hlavou čim poďakoval asistentke a zároveň nemo povedal že môže odísť, čo asistentka pochopila a behom pár sekúnd už boli dvere zatvorene z vonku.
Hneď na to sa aj on postavil a povedal.
„Páni musím sa venovať jednej neodkladnej záležitosti moja sekretárka naplánuje termín ďalšej porady ďakujem za váš čas a dovidenia.“
Keď Tim opúšťal konferenčnú miestnosť pozastavil sa a počkal na Dr. Sijenského, keď sa ich oči stretli všetky štyri si naraz povedali poďme a takmer rovnakou chôdzou sa vídali smerom do kancelárie Timotyho. Kým ta dorazili zavolali aj ostatných Zakladateľov a zároveň hlavnú posádku lode, čítajúcu už okrem týchto dvoch ešte lodného navigátora, kormidelníka a zbraňového technika.
„Takže opäť sa stretávame no dnes už v konečnej fáze priberania hlavných členov, tým chcem povedať že už sme našli aj posledného člena našej posádky, týmto členom je Nadporučík Hovard Copernic, iste sa pamätáte že som vám ho spomínal no jeho účasť bola neistá.“
„Ale ako sa zdá pozvanie prijal a prišiel k nám a práve v túto chvíľu ho moja asistentka odprevádza sem k nám, som presvedčení že moje rozhodnutie prijať ho bola správna voľba.“ Len čo to dopovedal ozval sa jeho telefón a z neho zvuk asistentky.
„Pane už je tu a čaká na prijatie.“
Dobre Leli, prehovoril Tým k svojej asistentke očakávame ho, nech vojde.“
A ako povedal tak sa aj stalo, otvorili sa dvere a dnu do kancelárie vstúpil Coop.
Chvíľu si ho všetci prezerali a aj on si prezeral všetkých prítomných.
Ako jediného poznal Tyma ktorý stál napravo od nadporučíka a tak sa pohľad nášho nováčika uberal smerov viac do ľavá kde stála žena, hlavný kormidelník Nataša Soborovová, podlá Coopovho odhadu asi dvadsať osemročná, plavovláska ideálnej ženskej postaví, no kombinéza a postoj prezrádzali už dlhý kontakt s mužským pracovným kolektívom. Hovard sa pokúsil ešte lepšie zadívať na tuto osobu a v očiach jej okrem peknej hnedej rohovky zbadal aj akýsi blesk či skôr plameň horlivosti a zapálenia k práci, taktiež mu to prezrádzala aj netrpezlivá triaška nervozity prejavujúca sa na jej kolene. Keď sa pohol pohľadom na ďalšieho člena, bol ním už zmienený doktor Sijenský ktorí k nášmu Coopovi pristúpil podal mu ruku a povedal.
„V mene všetkých vás tu vítam volám sa Doktor Robert Sijenský a som hlavný inžinier projektu pandúrom.“
„Je to taká naša najväčšia hlavička prerušil ho riaditeľ a tiež podal Coopovi ruku.“
Coop ju opäť prijal ako pri doktorovi.
„Tak pán nadporučík predstavujem vám hlavnú posádku lode.“ Povedal Tím ukazujúc na prvého člena.
„Toto je kapitán Nataša Soborovová je to náš kormidelník a zároveň odborník na pohonné jednotky, ďalej Doktor Sebastián Schultz a je to náš navigátor, odborník na navigačné technológie a technológie spojené s navigovaním, a ako posledný hlavný člen tu je obsluha zbraní Hector Robles Fernandéz a taktiež je odborník vo svojom obore a to zbraňovom ich vedúci vám už predstavený doktor Sijenský.“
„Tak priatelia posaďme sa máme si toho veľa čo povedať.“
Povedal Timoty sadajúc si na svoje miesto.
„Predovšetkým musíme oboznámiť nadporučíka s projektom vesmír, ako ste sa určite dočítal v obálke ktorú ste dostal pán Copernic, našim cieľom je vypraviť sa z našej domovskej planéty do vesmíru za účelom skúmať a spoznávať vesmír.“ „A akú úlohu v tom mám zohrávať ja.“
Prerušil Coop riaditeľa, na čo sa mu dostalo odpovede ktorú vôbec nečakal.
„Vy pán nadporučík mate byť veliteľom ozbrojenej posádky lode, ale všetko sa včas dozviete.“
Táto odpoveď Coopovi úplne stačila a tak nehal Tyma pokračovať.
„Takže kde som to skončil?“ Spytoval sa Riaditeľ skôr sám seba ako ostatných, a koniec koncov ani nestihol nik zareagovať na túto otázku, pretože si odpovedal úplne sám.
„A už to mám takže našim cieľom je vypraviť sa z našej domovskej planéty do vesmíru za účelom skúmať a spoznávať vesmír, ak sa pýtate či je to možne musím vám odpovedať áno je a dokonca už niekoľko rokov sú určité štáty zeme v programe VPSŠ vesmírny program spojených štátov, nenechajte sa oklamať nie je to Amerika síce v programe taktiež figuruje názov tohto štátu pod slovným spojením spojené štáty je však myslene spojenie všetkých štátov v tomto programe.“
„A mi sme za aký štát.“ opäť prekonala Coopa zvedavosť.
Ten sa len pousmial a povedal.
„Za žiaden, z dôsledku toho že my máme plány iba prieskumníkov a nie militaristov, áno priznám máme zbrane ale len na obranu.“
„A práve v tom sa líšime od VPSŠ, i keď nie vlastnou vinou ale musia zbrojiť proti nebezpečenstvám číhajúcim hlboko vo vesmíre.
„Ale v tom prípade nemáte povolenie na to aby sa niečo podobné dialo.“ Pokračoval Coop.
„Nie nemáme ale náš dobrý priateľ, kolega a pre vás váš otec nám poskytol všetky informácie o projektoch VPSŠ a tak sa niečo podobné môže diať.“
„Ale ak dovolíte a bez prerušovania vám poviem všetko od začiatku.“ Povedal Timoty nachádzajúc si lepšiu pozíciu na stoličke pre pohodlie pri rozprávaní.
Coop len zdvihol ruku ukazujúc na Tima čím mu dal znamenie že môže začať.
„Takže všetko sa začalo pred tromi rokmi keď som sa s vašim otcom po dlhom čase stretol na vedeckom dobročinnom večierku kde ho premohlo svedomie a zdôveril sa mi zo všetkým čo robí pre vládu a nie je s tým spokojný, vraj chcel mierumilovne bádanie a namiesto toho militarizuje a vyvíja zbrane, sprvu na obranu planéty no časom sa aj zem odhodlala na útoky síce aby porazila nepriateľa ktorý chcel tejto planéte a jej obyvateľom iba ublížiť, a keď som mu dal ja ponuku na splnenie jeho sna tak neváhal a poskytol nám všetky informácie čítajúc od lodnej technológie až po zoznam všetkých planét preskúmaných VPSŠ. A tak sa začal projekt Vesmír , spolu s vašim otcom sa nám podarilo dostať na našu stranu aj pár vedcov a technikov z VPSŠ dokonca aj pár vojakov ktorý maju skúsenosti z cestovania do vesmíru no odmietli sa pridať k posádke na lodi a tak sú tu len na výučbu našej malej jednotky. Náš program sa začal na plno, prípravy a plány boli hneď hotové no potom vášmu otcovi diagnostikovali rakovinu a on...“
Timoty sa na chvíľu odmlčal a dodal.
„No myslím že v tejto téme nemusíme pokračovať budem rozprávať o pokračovaní našej vízie, takže tesne pred tým ma poprosil o dve veci a to boli aby ste sa vy k nám pridal a tá druha aby sme boli bádatelia a nie militaristi, a tak vy ste tu a mi sa o pol roka chystáme na výpravu nášho života už máme takmer všetko hotové posledné úpravy a je to, to je asi všetko čo vám poviem myslím že bude lepšie ak sa vám ostatné veci povedia popri tom ako si to všetko prezriete.“
Dokončil riaditeľ rozprávanie, vstal a s rukou namierenou na dvere povedal.
„Nech sa páči pán nadporučík myslím že podpis na papieri ktorý som videl je vaša vstupenka na prezentáciu projektu.“
Dokončil Tim a zadíval sa na Coopa ktorý sa odhodlal na otázku „Takže projekt pandorum je z časti aj hmotný? pravda?“
„Áno a s veľkou radosťou vám ukážem jeho hmotnú časť.“ Odpovedal mu Tim.
Na to sa postavil aj Coop a za ním hneď aj ostatný členovia a nasledujúc Tima sa vydali na prezentáciu ktorou si prešli aj oni. Ako prvú vec mal v pláne predviesť Hovardovi Loď a tak ho zaviedol do hangáru nablýskanej takmer dokončenej krásky
s názvom Pandora.
„Tak pán Hovard vitajte v našom hangári predstavujem vám našu vesmírnu loď, viac o tejto kráske vám povie Dr. Sijenský.“
„Takže predstavujem vám prvú loď svojho druhu je to loď triedy commitment a ako ste už počuli jej meno je Pandora, Len z veľmi okrajového hľadiska sa vám pokúsim opísať čím všetkým disponuje, takže základom sú pohonné jednotky ako prvým disponuje raketovým pohonom, myslím že tento pohon poznáme všetci, akcia reakcia, pracuje na báze spaľovania tekutého vodíku s kyslíkom, ďalej tu je plazmový pohon inak aj pod svetelný pohon funguje na báze horenia vysoko ionizovaných plynov tvorených predovšetkým z iónov elektrónov a po prípade neutrálnych atómov a ich molekúl. ktoré musia byť pri prúdení von z trysky oddelené od akého kôl vek materiálu, magnetickým polom, je to predovšetkým kvôli teplote ktorú plazma dosahuje. Táto teplota sa pohybuje v okruhu jedenásť miliónov stupňov Celzia čo je teplota ktorej nedokáže vzdorovať žiaden nám známy materiál. Za ním nasleduje medzihviezdny pohon takzvaný aj nad svetelný je založený na báze štiepenia špeciálneho prvku zvaného notrom tento prvok je novým prírastkom v našej periodickej tabuľke, jeho jedinou nevýhodou je že sa na zemi nevyskytuje, a taktiež jeho neuveriteľná nestabilita ktorú sa nám podarilo len čiastočne neutralizovať. ako posledný pohon je tu hyperpriestorový pohon funguje na báze drtenia vesmírneho priestoru pred sebou spôsobom veľkého kolapsu a za loďou priestor opäť vzniká, čo dovoľuje vzniku časopriestorovej bubline ktorá nieje obmedzená zákonmi vesmíru a pomocou toho sa tento pohon radí k najrýchlejším jediné obmedzenie je sila a výdrž hypermotorov. To je asi všetko ku pohonom ďalej loď disponuje silovým polom inak nazývaním aj energo štít ktorý chráni loď pred či už silami vesmíru alebo pred silami nepriateľských zbraní. Energetický štít je tvorený polom nabitých častíc tvorených generátorom štítu. Podlá hustoty sa zvyšuje alebo znižuje nielen sila, absorpcia, ale aj priepustnosť štítu jednotlivým látkam. Tieto častice kmitajú na určitej frekvencii, ktorých sú miliardy a tak je takmer nemožné odhaliť tu správnu, pre to je zatiaľ každý štít s ktorým sme sa stretli, jedinečný. Po zásahu koncentrovaného prúdu energie sa častice, ktoré tvoria štít čiastočne preťažia pri čom dôjde ako ku zníženiu sily štítu, tak ku zníženiu absorpcie štítu, rovnako ako pri dopade telesa na štít. K opätovnému nabitiu častíc dôjde až keď generátor vytvorí dostatok energie k nabitiu týchto častíc. ďalej tu sú zbraňové jednotky, na lodi sú umiestnene raketové komory ktoré sú miestami uskladnenia rakiet o sile dvoch nukleárnych hlavíc, sú tiež vybavené odpaľovacím zariadením a výkonným navádzacím systémom, každá komora disponuje priestorom pre dve rakety týchto síl je na lodi umiestnených sedem, loď disponuje aj laserovými delami sú to doposiaľ pozemskými vedcami vyvinuté, najúčinnejšie zbraňové jednotky, jedná sa o kvantový zosilňovač svetla, zosilňuje počet svetelných kvánt a celkovú energiu. Svetlo dopadajúce pod rôznymi uhlami na optický hranol je usmerňovane na jeden bod. Po dosiahnutí maximálnej možnej koncentrácie lasera je lúč vystrelený z dela. Jeho nevýhodou je však potreba slnečného žiarenia respektíve svetelného a doba potrebná pre nabitie dela. a samozrejme tu je aj bodová obrana pred znepriatelenými jednotkami ako sú stíhacie lietadla či náhodný stret s meteormi alebo inými vesmírnymi telesami. Bodová obrana vystreľuje dávky projektilov, bodové delá sú umiestnené tak aby sa na lodi nenachádzal žiaden mŕtvy bod. Samozrejme nemôžem zabudnúť zmieniť o pokročilej navigačnej technológii či inercialných tlmičoch tlmiacich takmer každý naraz.
-A čo energia, niečo takýchto rozmerov musí mať potrebu obrovského množstva energie- spytoval sa Coop
Áno máte pravdu, energiu čerpáme z takzvaných energo článkov, no viac vám k ním asi nepoviem preto že sme doteraz nepochopili ich celkovú funkciu. Vieme len toľko že fungujú podobne medzihviezdny pohon a to na princípe, štiepenia prvku notron prvku notron. Ak by samozrejme prvok chýbal alebo by došlo k poškodeniu, sme vybavený záložnými generátormi energie.
Toto vysvetľovanie a prehliadka trvala ešte asi pol hodinu kým sa dostali preč z hangáru k technológiám pre všetky profesie pôsobiace na lodi, a aj tu doktor povedal pár slov o týchto technológiách veľmi širokého zamerania ako napríklad detektor známok života či inteligentnú uniformu chrániacu nositeľa pred nástrahami vonkajšieho činiteľa. Asi po troch hodinách sa dostali na koniec prezentácie kde sa slova opäť ujal Tim.
„Takže to by bol základ toho čím všetkým v tejto dobe už disponujeme, dozviete sa toho samozrejme ešte omnoho viac ale všetko potrebuje samozrejmé čas a ten čas vám bude doprianý počas výučby ktorá je neoddeliteľnou súčasťou potrebnou k tomu aby ste sa k nám mohol oficiálne pridať.“
Dokončil Tim obzerajúc sa vôkol seba akoby niekoho hľadal
a zrejme aj našiel lebo po miernom zdvihnutí líc čo by sa dalo vysvetliť ako veľmi nejasný úsmev k nemu pristúpil akýsi muž držiac v ruke červenú zložku s nadpisom výcvik. Odkašlal si a prehovoril.
„Som podplukovník Moganý a budem váš inštruktor počas výcviku.“
Coop si sním podal ruku a odpovedal.
„Nadporučík Copernic, bude mi cťou pane.“
Naposledy upravil element dne 30.6.2016 11:30:00, celkově upraveno 8

Příspěvek 23.5.2016 01:13:31
Strýček Forďa Uživatelský avatar
Administrátor
Administrátor

Příspěvky: 625
Bydliště: Liverpool
Pohlaví: Muž
Skype: houdy007
Odpovědět s citací
 
No vidíš, že to jde, nejobecnější z tebe bude i poetik... :D Ano bych se nedovolil, po tak zajímavém prologu... Sice jsi pojal trochu jinak než jsem měl na mysli, ale je suprový
Kapitolu jako takovou jsem zatím jen předběžně přelétl, ale žádné závažné chyby jsem nenašel... Ráno si to celé přečtu pořádně. Ale zatím to je zajímavé, jen tak dál! :thumleft: :thumleft: :write:

Forlin out
Feeling borded, call me Fredy idrc...

Příspěvek 23.5.2016 17:20:35
Dragon Uživatelský avatar
Administrátor
Administrátor

Příspěvky: 3020
Pohlaví: Muž

Odpovědět s citací
 
Zdravím,

jen jsem to zběžně přelétl a několik doporučení.

pod řádkem, kde máš předmět (název povídky) máš "panel nástrojů" (to jak je tam to B I u a další)


pokud při psaní zprávy označíš jakýkoliv text a poté klikneš na nějaké tlačítko tak to danný (označený) text naformátuje..
tlačítka jak jdou za sebou máj tyto funkce
tučné, kurzíva, podtržené, citace, code(v daném textu zaaže veškeré formátování), seznam, uspořádaný seznam, další položka v seznamu, obrázek, url odkaz, velikost písma, vycentrování na střed řádku, spoiler(označený text schová), přeškrtnutí.
Dále vedle text. Pole máš paletu s barvičkami a smajlíky

můžeš dát více citací do příspěvku

předmluva
...


první díl
....


a samozřejmě naformátovat dílčí nadpisy


Kapitola 1: sloboda na dosah


Francúzsko – neznáma oblasť

...

Sahara neznáma oblasť


dále ono řádkování (entrování) mezi dílčími nadpisy by bylo dobré malinko omezit ..
to vše udělá povídku po vizuální stránce lákavější a také čitelnější ;)
Kdybys s něčím konkrétním potřeboval pomoci, tak napiš do povídkové poradny :-)
Povídky
Vše potřebné naleznete-ZDE
Osudový skok-ZDE
HRA
*Jumper vs. Wraith ´s
(klikni)
„Myšlenka, i když nebyla převedena do podoby obrazu, je sama uměleckým dílem. Myšlenkový proces umělce bývá často zajímavější než výsledná realizace.“
          Sol LeWitt

Příspěvek 23.5.2016 17:32:53
element Airman
Airman

Příspěvky: 10
Bydliště: Žilina
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Ďakujem za radu upravil som to, aspoň dúfam že správne a teším sa na ďalšie rady, hodnotenia a komentáre.

Alea iacta est- Kocky sú hodené

Příspěvek 23.5.2016 21:17:06
coldvel Uživatelský avatar
Command Chief Master Sergeant
Command Chief Master Sergeant

Příspěvky: 832
Bydliště: Stratis a občas Litomyšl
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Za mě palec nahoru, určitě si rád přečtu pokračování. Jedinej problém je, že čas od času v povídkách co jsou ve slovenštině neznám významy nějakých slov.
No a ta scéna s teleskopem ..........
Gosh, I'm proud of you, gentlemen.
So what do you say we speed this thing up, hmm?
Are you with me?
All right, then.
Let's get this thing over and done with.
Let's put the hurt on Jerry.
Let's pitch in.
Let's raise the mission count to 35.
35 it is, gentleman.
We're gonna win this thing.
We're gonna win this fucking thing.

Příspěvek 23.5.2016 21:31:29
element Airman
Airman

Příspěvky: 10
Bydliště: Žilina
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
no myslím že ak nebude niečo jasné stačí napísať a ja vysvetlím. Ta časť s teleskopom sa mi tiež zdala moc filmová, ale nebol v obdoby keď som ju písal žiaden iný nápad a myslím že nieje ani do teraz.

Příspěvek 23.5.2016 22:48:34
Strýček Forďa Uživatelský avatar
Administrátor
Administrátor

Příspěvky: 625
Bydliště: Liverpool
Pohlaví: Muž
Skype: houdy007
Odpovědět s citací
 
Pokud máš problém se Slovenštinou, doporučuji vložit celou povídku do Google překladače... Já osobně to nedělám, jelikož se Slovenštinou nemám problém, ale zajímalo mě to, a tak jsem to zkusil. Výsledek byl ohromující, téměř nepoznáš, že je to překlad, pokud oželíš chybějící 5. pád ve jménech, neboť Slováci na sebe volají 1. pádem, tak rozdíl nepoznáš. ;) Ale jak říkám já to nedělám protože si myslím, že v originále to hold má něco do sebe... :)
Feeling borded, call me Fredy idrc...

Příspěvek 23.5.2016 23:43:57
Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
dovolím si oponovať. Google translator je na dve veci. Skúšal som a ten rozdiel tam je poznať celkom dosť. Pri jednoduchších textoch sa to dá v pohode zniesť, ale keď tam použiješ nejaký divný slovný zvrat, tak ti to úplne zmení celú vetu, respektíve jej význam... :puker: :pukel:
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Příspěvek 23.5.2016 23:48:50
Strýček Forďa Uživatelský avatar
Administrátor
Administrátor

Příspěvky: 625
Bydliště: Liverpool
Pohlaví: Muž
Skype: houdy007
Odpovědět s citací
 
To máš asi pravdu, ale jak říkám zkoušel jsem to jednou, ze zvědavosti na jednom úryvku. Takže nemohu objektivně posoudit... Nicméně jsem vybral asi 500 slovný úryvek z Admirálova dědičejstva a žádný problém jsem nezaznamenal... Ale byl to jen úryvek, takže máš asi pravdu... :)
Feeling borded, call me Fredy idrc...

Příspěvek 24.5.2016 00:24:49
element Airman
Airman

Příspěvky: 10
Bydliště: Žilina
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Máme tu pokračovanie, prajem príjemnú zábavu.


Alea iacta est- Kocky sú hodené

Příspěvek 24.5.2016 14:24:39
coldvel Uživatelský avatar
Command Chief Master Sergeant
Command Chief Master Sergeant

Příspěvky: 832
Bydliště: Stratis a občas Litomyšl
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Nemam s ní problém, celej minulej rok jsem se slovákem bydlel. Jen občas nějaký to divný slovíčko. :D
Gosh, I'm proud of you, gentlemen.
So what do you say we speed this thing up, hmm?
Are you with me?
All right, then.
Let's get this thing over and done with.
Let's put the hurt on Jerry.
Let's pitch in.
Let's raise the mission count to 35.
35 it is, gentleman.
We're gonna win this thing.
We're gonna win this fucking thing.

Příspěvek 24.5.2016 15:35:26
Dragon Uživatelský avatar
Administrátor
Administrátor

Příspěvky: 3020
Pohlaví: Muž

Odpovědět s citací
 
hola, každou novou kapitolu doporučuji dávat do nového příspěvku (a opět samozřejmě do citace) tím že upravíš onen první příspěvek se to stává méně přehledným a v případě delší povídky by jsi mimo jiné narazil i na maximální povolený limit znaků v jedné zprávě.
Povídky
Vše potřebné naleznete-ZDE
Osudový skok-ZDE
HRA
*Jumper vs. Wraith ´s
(klikni)
„Myšlenka, i když nebyla převedena do podoby obrazu, je sama uměleckým dílem. Myšlenkový proces umělce bývá často zajímavější než výsledná realizace.“
          Sol LeWitt

Příspěvek 29.6.2016 20:00:44
element Airman
Airman

Příspěvky: 10
Bydliště: Žilina
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Kapitola 3: Otázka času

Sahara neznáma oblasť, po 2 mesiacoch


Navzdory tomu že bol Coop dobre vycvičený musel podstúpiť dlhý a vyčerpávajúci výcvik ktorý ho aspoň z časti pripraví na to čo ho tam vonku čaká. Podplukovník sa rozhodne nemal k šetreniu či Coopa alebo niekoho iného z vojenskej posádky, sám vedel že ak ich nepripraví na všetky možnosti nemusí sa to skončiť dobre a tak museli absolvovať od vytrvalostných tréningov cez kondične až k psychickým, samozrejme nemohla im chýbať výučba či ohľadom techniky, výzbroje, preskúmaných planét alebo vojenskej teórie. Okrem Coopa ktorý tu bol nováčikom si museli výcvikom prejsť aj ostatný spomenutý členovia hlavnej posádky, a to aj na vzdory tomu že ich vzdelávanie bolo pomerne dlhšie ako iných, ako napríklad to Coopove, no ako vieme bol to vojak a k tomu s excelentným hodnotením až na jeden čierny záznam. A tak nebolo moc čo ho učiť, samozrejme niečo iné je pozemské velenie v známom prostredí ktoré si môže naštudovať popredu a podrobne, a iné je cestovať ďaleko do neznáma, len s obmedzeným prísunom informácii.
Po každej jednej dokončenej technológii si musel aj každý jeden z technikov či už to bol hlavný a v takom prípade to boli dôkladné simulácie v radoch počítaných aj na dni, alebo sekundárny technici a v tomto prípade menšie školenia a inštrukcie, prejsť ďalším a ďalším, výcvikom.
A ako bolo spomenuté ani náš Coop nebol výnimkou, a dokonca ako jeden z mála sa mal k celému výcviku veľmi priateľsky,doslova si ho vychutnával čo bolo vidno aj na jeho výsledkoch, podplukovník si neustále hundral popod nos aký je to excelentný vojak mať jeho kvality každý, tak nás nik nepremôže.
A naozaj aj v tento deň sa Coop pobral ku kondičnému tréningu a ako po minule dni týždne a dokonca už aj mesiace dával najavo svoju zdatnosť, chytil sa hrazdy a začal sa dvíhať rôznymi spôsobmi, bol to jeho obľúbený cvik a či skôr šport, svojou zdatnosťou privábil celkom slušné obecenstvo no nik sa nemohol dlho kochať na nadporučíkove posilňovanie pretože zazvonil zvon ktorý ohlasoval obednú prestávku a tak sa diváci prestali dívať a ty čo posilňovali položili svoje nástroje a vídali sa do kantíny na obed.
V kantíne si podplukovník všimol Coopa, zastavil ho, a ponúkol mu miesto pri svojom stole, čo nadporučík prijal a pokladajúc si tácku s jedlom na stôl sa prihovoril Moganovi.
„Pane ak sa môžem spýtať koľko ste strávil hodín mimo planétu“?
Mogan sa zamyslel a povedal.
„Vieš to sa nedá rátať na hodiny skôr na dni možno aj týždne, ja osobne neviem presne, malo by to byť okolo pol roka ale klamal by som keby vám poviem že presne toľko, moje záznamy ostali vo VPSŠ.
„A prečo ste vlastne opustil toto povolanie?“ Dalej vyzvedal.
Podplukovník sa opäť zamyslel no tento raz už na dlhšie a opísal skrátenú verziu toho ako bol nespokojný zo svojim kolektívom a a nakoniec ho to prinútilo opustiť prácu.
„Hm“. Taktiež sa zamyslel aj Coop ktorý chcel položiť ďalšiu otázku no čas bol neúprosný a práve odpilo trištvrte na dvanásť čo hlásilo koniec prestávky, tak sa chtiac nechtiac musel postaviť a vrátiť k povinnostiam no tento krát študentským a to výučbe, dnes obzvlášť zaujímavej pre vedeckú časť posádky lode, a tak sa nevedecká časť len ticho prizerala a miestami pár členov aj zaspávalo na čo sa svojim veľmi hrubým a prenikavým hlasom ozval prednášajúci a zahriakol tých neposlušných. Po tejto prednáške bol koniec výučby presne tak isto ako po iné utorky a tak začalo voľno ktoré si každý užíval po svojom niektorý ihneď navštivili svoje postele iný zas opäť posilňovňu a niektorý sa vydali do malej reštaurácie kde si spríjemňovali zvyšok dňa hraním biliardu, kalčeta či dokonca aj popíjaním piva. V tento výnimočný deň si to mohli dovoliť mali mať na druhý deň voľno a vo štvrtok ich čakali skúšky spôsobilosti a pripravenosti na odlet ktorý bol naplánovaní na tri dni od skúšok . Náš Coop patril do tej kategórie čo sa rozhodla pre oddych a tak sa ihneď po prednáške vydal do svojej ubikácie kde sa položil do postele a do pár minút zaspal.
V tomto čase si kapitán celého projektu prezeral ešte naposledy všetky informácie nahromadené za celý čas ich pobitú na Sahare, bol to len taký letmí prehlad a porovnanie Timovích požiadaviek s tým čo je realitou. Po čase ktorý Tim strávil prezeraním týchto zložiek od samého začiatku projektu Vesmír ktorý trvá už tri roky, toľko času že mu toto prezeranie prišlo ako príjemné.
Samého ho to prekvapovalo no nebolo to na škodu a tak bol tomu len rád.
Keď tu zrazu niečo zbadal a ihneď si zavolal doktora Síjenského.
-Takže Tim poveril si ma hlavným inžinierom a možno to bude znieť trochu namyslene ale právom, som uznávaný ako popredný odborník na naše a mnoho iných technológii.
Tak preto nechápem prečo si si ma zavolal zo slovami že som nesplnil všetky svoje povinnosti, musel som ti to povedať skôr ako by si mi niečo povedal ty pretože sa má vec práve takto-. Dopovedal doktor a zhlboka sa nadýchol. Tim sa len pousmial a začal celkom zvoľna.
-Pamätáš sa čo som požadoval tesne po tom čo sa k nám pridal Nadporučík-? spytoval sa Tym.
Doktor sa na chvíľu zamyslel a hneď na to mu sčervenela celá tvár a zdalo sa že sa mení na raka, ak sa Arnhild za niečo hanbil vedel pri tom vždy tak sčervenať až si ľudia museli zakrývať tvár a odvracať zrak aby nevybuchli smiechom, iný ktorý však doktora nepoznali mu ihneď požali na pomoc s myšlienkou starosti o jeho zdravie a to vyvolalo ešte väčšie pobavenie na strane posmešných. Tento krát bol však pri tejto situácii jediný prítomný technik ktorí pracoval s doktorom takmer každý deň a tak
sa z neho stal práve ten tip neutrálneho pozorujúceho ktorý sa len v duchu pobavil a nedal to poznať na svojej tvári.
Doktorove myšlienky sa akoby spojili z tými Timovimi a jediné čo dokázal povedať bolo galaktická mapa, posledné slovo mapa bolo už takmer nezreteľne v dôsledku prudkého behu ba hádam aj šprintu doktora ktorý si nerád priznáva svoje chyby a tak utekal jednak rýchlo spraviť svoju prácu a zároveň ujsť pred Timovým vyčítaním a karhavým pohľadom.

Na ďalší deň si Coop pre svoje voľno vybral prednášku doktora Sijenského ktorý ešte v tu noc stihol do presnej polnoci odoslať Timovi to čo po ňom požadoval. Doktor dnes prednášal o obrovskej záťaži ktorú musia všetci z vedeckej posádky znášať a musia byť stále sústredený, jedna chyba môže stáť život celú posádku, nemôžu si vraj dovoliť ani jenu malú nepozornosť. Takto ich napomínal karhal a upokojoval ešte asi hodinu. Po ukončení poslednej prednášky sa spolu s Coopom vydali k Timovi na odraná očakávanú kávu a ich neodlúčiteľný stredajší rozhovor. Arnhild neváhal kapitána navštíviť vzhľadom k jeho diskrétnosti a ohľaduplnosti a tak si k nemu spokojne vykračoval bez strachu z toho čo by sa mohlo diať, a koniec koncov mal aj pravdu pretože keď dorazili tam kam mali už ich čakala káva a Tim ihneď po privítaní spustil na Coopa
-Tak Coop aké sú tvoje pocity pred odletom ?- spytoval sa Tim, a s jasným úškrnkom si trochu usrkol ešte stále horúcej kávy.
-Strach, áno nebudem sa tajiť mám strach a pociťujem beznádej. Som rozpoltený, jedna moja časť chce, ó áno strašne chce letieť medzi hviezdy. No ta druhá časť sa ma tú snaží udržať, tak nesmierne silno.-
-Hlavne hlavu hore, nie je to až tak zlé uvidíš, všetko bude v poriadku to ti môžem povedať s určitosťou cítim to v kostiach a ak ja niečo cítim bude to tak .- Upokojoval Coopa Tim.
-Verím že nás všetkých tam niekde v diaľke čkajú dobré časy- dodal Tim.
- A čo ty Timoty ako sa cítiš ty- Ozval sa doktor.
-Mám nesmierne veľké očakávania myslím že až moc veľké ale verím im a neupustím od nich- s letmým úsmevom povedal Tim a opäť si usrkol kávy.
-Myslím že ako príjemné rozptýlenie by ti mohol doktor opäť poukazoval našu loď-
-Čo ty na to?. Spytoval sa Tim Coopa.
Nevidím dôvod prečo nie odpovedal Coop a hodil do seba posledný dúška svojej kávy.
Tento deň bola v celom komplexe neuveriteľne napätá atmosféra a odzrkadlilo sa to na pár úrazoch z nepozornosti , no deň prešiel a nadišla noc ktorá bola už kladnejšia a bez komplikácii prešla aj ta a dočkala sa rána.
Nadišiel dlho očakávaný a potom zaplatený konečný test vedomostí. Po absolvovaní fyzických a psychických testov, bol tento test ako posledný.
Coop sa s kľudom posadil na svoju posteľ a vypol budík, pretrel si oči a poobzeral sa okolo seba. Bol ešte tak ospalí že si neuvedomoval aký je deň. No po pár minútach mu to prebleslo mysľou. A to bol znak že už je čas sa poriadne prebrať a nachystať.
Do miestnosti kde mal písať prišiel na čas a posadil sa k svojmu kolegovi a dobrému kamarátovi s ktorým sa tu zoznámil, prehodili si pohladí značiace pozdrav a napäto, ticho, a plný očakávaní začali písať.
Ihneď po teste sa Coop rozhodol skrátiť si čas čakania na výsledky v posilňovni a tak sa aj stalo spolu s Marekom, tak sa volal jeho kolega a kamarát, zašli do posilňovne a cvičili. Oprava a kontrola trvala asi dve hodiny a keď sa blížilo ku začatiu tretej, rozoznel sa zvuk v bezdrôtovej vysielačke všetkým zúčastneným. A bol to signál konca opravovania a zároveň nutnosť ich príchodu na vyhodnotenie. Všetci sa zhromaždili vo vestibule, miestnosti obdĺžnikového tvaru a veľkosti nutnej pre zhromaždenie všetkých tristodvadsať obyvateľov podzemného komplexu. A všetci netrpezlivo očakávali výsledky, po príchode Tima sa mierne utíšili a spozorneli. Tim sa postavil k rečníckemu pultu a prehovoril do mikrofónu.
-dovoľte aby som vám oznámil výsledky záverečného testu a zároveň aj ostatných testov ktoré boli vykonávané v predošlých mesiacoch, myslím že náš dôkladný výber stál za to a budem sa tešiť na spoluprácu s vami, a tým som práve oznámil že ste všetci úspešne absolvovali výcvik a ste prijatý na palubu našej lode- .
Tim sa nadýchol a nechával krátky priestor všetkým absolventom na radostne pohľady a u podaktorých aj objatia, a po pár minútach pokračoval.
-Bližšie informácie o bodovaní a miere vašej úspešnosti, nájdete na tabuliach v priestoroch vašich sekcii pre ubytovanie, takže mi dovoľte ešte raz vám pogratulovať a popriať príjemný zvyšok dňa a vidíme sa tu opäť za tri dni pri dlho očakávajúcom štarte, dovidenia-. Dokončil, zošiel z pódia a zamieril ihneď do hangáru kde ho už očakávali ostatný hlavný členovia posádky, Po tom ako dnu do hangáru napochodoval aj ešte stále rozradostený Coop, sa mohla začať prehliadka energo štítov lode.
Slova sa bez váhania ujal Arnhild, - Takže je mi nesmiernou cťou predstaviť vám hotovú a plne funkčnú loď Padoru Myslím že to nebude na dlho vzhľadom k vášmu priebežnému informovaniu o ktoré sa postaral Hector, a tak to skrátim-.
-Už na pohlaď je jasne že naša loď je hotová, plátavanie je úplne hotové a všetky technológie nainštalované preto rovno prejdeme k poslednej ukážke a to technológii štítu, pán Atsushi poprosím štíty-. Povedal Dr. Sijenský do vysielačky na čo sa začala z pod lode dvíhať akási hmota ktorá sa jemne vlnila až kým sa nedotkla svojimi koncami a vtedy sa zmenila na neviditeľnú hmotu ktorú nik nevidel no každý vedel že tam je.
Pomedzi to si Hector jemne mrmlal popod nos, -Tak nenávidím keď sa mi niekto ryje do hniezda, dúfam že si nesadol na moje kreslo keď tie štíty zapínal-.
-Tak a teraz pristúpime k ukážke , ako môžete vidieť v mojej ruke je oceľová gúľa ktorú teraz hodím na loď- Povedal doktor a jemne sa pousmial na d Hectorovou poznámkou.
.- A ako povedal tak sa aj stalo guľa chvíľu letela vzduchom, všetci ju netrpezlivo sledovali svojimi očami až narazila na onú hmotu ktorá akoby zacítila že sa musí aktivovať a jej farba sa zmenila z priehľadnej na slabunko modrú, popri čom guľu odmrštila naspať, no sila potrebná na to aby sa vrátila k doktorovi nebola dosť silná a tak gúľa niekam zapadla.
-Myslím že ukážka nám vyšla nádherne, samozrejme nemôžem zabudnúť povedať že štít toho znesie omnoho viac ale vzhľadom na okolnosti asi nebudeme skúšať viac- Dokončil a znovu ohlásil Atsushimu že môže no tento krát už štít vypnúť.
Takže nebudeme zdržiavať myslím že každý máme dosť práce do odletu nám ostáva pár dni takže ďakujem za pozornosť a poďme sa zbaliť- povedal svoje posledné slova Arnhild a sám sa pobral k baleniu.
Balenie prebiehalo v kludnej atmosfére, dni a noci ubiehali až v kalendári nastal dátum pätnásty september a to znamenalo deň D a hodinu H odletu. Pol hodinu pred odletom bol na a aj pred zdvíhacou rampou obrovský chaos no všetci boli tak neuveriteľne kľudný až by jeden povedal že majú všetci podobné veci na dennom poriadku. Ubehlo aj ďalších pätnásť minút a to už bolo všetko čo bolo potreba na cestu naložené a tak neostávalo nič iné ako vypočuť si pár slov od vedúceho výpravy.
Tim sa teda postavil pred čelné sklo tak aby ho celého zaberala kamera, aby naňho všetci videli a počuli, a odkašlal si na čo všetci spozorneli keďže už moc dobre poznali riaditeľove gestá, všetci zmĺkli a Tim začal svoj príhovor.
„Na počiatku bol objav splynutie prvkov,
prvá snehová vločka nemožnej zmeny,
staré životy zabudnuté. Cudzie tvare teraz dôverne známe, nove nočne mori pokúšajúce spánok,
nový priatelia pre pocit bezpečia, len vtedy prichádza ovládnutie potreba zaviesť do chaosu rad cez odhodlanie, učenie a úsilie, všetko na vzdory ohromujúcej pravde.
Sme tu a zem sa chveje v základoch.
A to bol signál pre Natašu ktorá podala príkaz počítaču na čo začal prúdiť skvapalnený vodík cez prívody priamo do spaľovacej komory šiestich motorov, po pridaní aj kyslíku prišiel aj plameň a motory sa rozhučali a z nich vyšľahol plameň sprevádzaný kúdolom dymu.
Vetranie bežalo na plné obrátky no aj tak sa miestami zdalo že to nezvláda a oblak dymu sa čoraz viac zväčšoval po obrovskom hangári.
Všetkých šesť motorov sa začalo pomalí obracať z horizontálnej do vertikálnej polohy čo malo za následok zaškrípanie kotviacej konštrukcie lode, pod náporom síl snažiacich sa zdvihnúť loď vyššie
no Nataša dobre vedela čo robí a nastavila výkonnosť motorov len na udržanie lode v stabilnej polohe no nikdy to neje dokonalé a tak malo menšie prekročenie normy, za následok popraskanie pár matíc a ohnutie plechov. Podlaha ktorá bola zväčša z asfaltu začala jemne bublať presne na mieste kde pôsobilo teplo ktoré produkovali motory, i keď výška motorov čítala takmer päť metrov.
-Motory bežia môžeme pokračovať- Prehlásil kormidelník.
Tym sa uspokojil s takouto odpoveďou a vydal ďalšie rozkazy
-Pandora operačnému, môžete uvoľniť kotvenie , koniec-. Oznámil operačnému stredisku povolenie na uvoľnenie kotviacich kliešťov ktoré držali loď nad zemou pre ľahký prístup všade k lodi.
Loďovú a aj celím komplexom, v tom začalo otriasať čo bol znak uvoľňovania kotvenia. Otrasy naberali takej intenzity že popadal na zem takmer celí balkónik ľudí v hangári. Dokonca sa utvorili praskliny na hangárových vrátach a dnu sa začal sypať piesok.
- Pane tie otrasy môžu vážne narušiť našu rovnováhu- Hlásíl Schulz ktorý mal na starosti navigovanie a vraj aby sa nenudil, aj zrýchlenú kontrolu všetkých údajov ktoré loď produkovala.
A Tym mu na to rázne odpovedal. –Beriem na zreteľ pán Schulz ale iná cesta ako uvoľnenie kotvenia odtiaľto nie je.



Planéta Zem, Severný ľadový oceán, 1038 metrov pod hladinou, Ústredňa VPSŠ



-Pane mám tu neobvyklú seizmickú aktivitu na saharskej púšti v oblasti 55.-
-Podrobnosti poprosím-
-Obávam sa že tie vám nedám oblasť je nejakým spôsobom tienená-
-Kontaktujte krížnik na orbite nech spravia scén oblasti-
-Áno pane-

-Veliace stredisko volá Tekova.- Ozvalo sa v interkome na krížniku pozemskej flotily.
-Tu Tekov, počúvam-
-Máte príkaz letieť nad saharskú pušt oblasť 55, je nutný prieskum, zaznamenali sme neobvyklú seizmickú aktivitu-
-Sme na ceste, dajte nám sedem minút, Tekov koniec-
-Krížnik rozpálil hlavne podsvetelne motory a vydal sa na opačnú orbitu planéty.
Ihneď po dosiahnutí miesta určenia, začal krížnik ruskej vlády Potemkin, skenovať celú oblasť 55.
Pohľad ktorý sa naskytol posádke Potemkina by sa dal len ťažko popisovať, piesok v okruhu dvesto metrov zmizol a nahradila ho obrovská jama z ktorej začala vystupovať loď, vesmírna noď. Tekov sa však nenechal dlho rozptyľovať pohľadom, a začal sršať rozkazmi na svojich poriadených.
-Celkový scén lode, a vytvorte mi s nimi audio a video hovor-
-Pane scén hotový, loď je neznámeho druhu ešte sme sa s takou nestretli, ich pohon je zastarali no vyzerá že majú efektívnejšie štíty ako my a majú taktiež zbraňové systémy, ktoré nemôžme skenovať sú tienené- odpovedal jeden z posádky lode svojmu veliacemu dôstojníkovi.
A pridávajúc sa k nemu aj ostatný podali informácie ktoré zistili.



Planéta zem saharská púšť deň D hodina H


Aj cez fakt že bola základňa postavená tými najlepšími ľuďmi vo svojom obore, neobišla sa bez vedľajších nehôd ako boli otrasy.
Ktoré mohli byť len predmetom špekulácie ktorá vyplývala zo simulácii odletu.
Ktoré sa nedali inak otestovať ako skutočným odletom.
No koniec koncov na tom už aj tak nezáležalo pretože sa podarilo Kotvenie odopnúť bez vážnejších problémov a naši nový cestovatelia sa mohli vydať na najvzrušujúcejšiu cestu akú kedy zažili.
Zvýšte výkon motorov, letíme von zo základne, pandora veliacemu, môžete otvoriť hangárové dvere. – Povedal Tym
-Dvere sa otvárajú, môžete stúpať- zaznela odozva vo vysielačke.
Obrovské kovové dvere sa začali pomaly otvárať a piesok ktorí bol nad nimi sa začal zosýpať dnu do hangáru.
Asi po piatich minútach boli dvere už do korán a loď mohla vyletieť.
Takmer celá loď bola vonku keď sa zrazu ozvalo pohotovostné pípanie pri navigátorovi ktorí ihneď zareagoval.
-Pane na obežnej dráhe planéty je pozemský krížnik skenuje nás.-
-Preveďte úkon 28A a zvýšte energiu v motoroch na sedemdesiatpäť percent.-
Energia prevedená... Nestihla dopovedať Nataša potvrdenie rozkazu keď ju prerušil Sebastian.
-pokúšajú sa vytvoriť audio a video hovor, preposielam správu ktorú nám poslali, na obrazovku.-
V správe stálo, Hovorí kapitán krížniku pozemskej flotily, ste na nami ovládanom území požadujeme vytvorenie komunikácie na úrovni videa a zvuku.
-Čas do dostihnutia vzdialenosti na skok do hyperpriestoru ?- Ignorujúc správu spytoval sa Tim.
-Celkový čas päťdesiat sekúnd, ak zapneme plazmový pohon čas by sa zmenšil o takmer šesťdesiat percent.- Pokúšala sa vytvoriť nový plán Nataša
-V akej sme atmosfére?-
-Momentálne sa nachádzame v stratosfére- Odpovedal navigátor
-To je málo, Nataša pripravte sa na aktiváciu plazmového pohonu hneď ako dosiahneme termosféru.-
Áno kapitán.
-Súčasná rýchlosť ?- znovu sa ozval Tim
-Ideme rýchlosťou šesť kilometrov za sekundu a stále na rýchlosti naberáme.
-Pane zaznamenávame ďalšiu správu od krížniku- Opäť sa prihlásil o pozornosť Sebastian.
-Na obrazovku-
Druhý a posledný krát vás vyzývame na spomalenie motorov, dosiahnutie našej urovňe a nasledovne zastavenie, ak neuposlúchnete budeme nútený použiť hrubú silu.
-Nejaké nápady- otočil sa Tim na Coopernica očakávajúc pohotovú odpoveď,
-Za koľko dosiahneme... nestihol odopovedať Coop, pretože ho prerušila Nataša,
-Pane dosiahli sme okraj mezosféri-
-Zapnúť plazmový pohon, a nech sa páči pokračujte nadporučík- rozkázal Nataši a ponúkol Coopa k pokračovaniu v myšlienke, kapitán lode.
No ani tento krát sa Coop nedostal k slovu pretože sa ozval Fernandéz.
-Pane v oblasti zbraní u krížniku dochádza k obrovskému nárastu energie, zrejme nabíjajú zbrane.
Tim si ihneď pritlačil na vysielačku na svojom pravom operadle a začal hovoriť pre celú posádku lode- Hovorí kapitán lode, všetci sa usadia na svoje miesta a vyčkajú na ďalšie inštrukcie-
Opäť pritlačil na vysielačku a ona sa deaktivovala.
V tom sa opäť ozval Fernandéz
-Pane nahromadená energia dosiahne úroveň predpísanej hodnoty pre streľbu za štyri sekúndy.
-Bude to stačiť na skok do hiperpriestoru -? spytoval sa Tim.
No dostalo sa mu iba zápornej odpovede, čo z časti aj čakal.
-negatívne potrebujeme aspoň dvadsať sekúnd do bezpečného skoku-.
Tim už ani nečakal na potvrdenie strelby od Fernandéza a opäť aktivoval vysielačku a jediné čo stihol do nej povedať bolo –Všetci sa pripravia na náraz-
A z pozemského krížniku vyletel lúč fokusovaních iónov ktorý si to zamieril priamo k Pandore, Fernandéz sa ešte pokúšal o úhybné manévre no achillova päta jeho a taktiež celej posádky lode bola neskúsenosť a tak bol zásah ako nevyhnutný fakt.
V tom loďou silno otriaslo. A štít ktorí obklopoval loď sa ukázal vo svojej plnej sile a kráse, farby ktoré sa na ňom striedali účinkom laseru boli impozantne a dalo sa len ťažko slovami opísať pocity ľudí ktorý mali možnosť vidieť túto scenériu miešanú zo strachom.
Zaznamenali sme priami zásah, štíty na štyridsiatichdvoch percentách, ďalší zásah by štít nevydržal skolaboval by a loď bi bola vystavená nárazu laserového dela, sila by bola len na dvadsiatich percentách pôvodnej ale dosť na to aby sekundárne explózie roztrhali celú lo...- Prerušil Fernandeza Coop a sám od seba začal vydávať rozkazy, vzhľadom na jeho postavenie druhého veliteľa lode mu nik neoponoval a všetci sa podriadili i keď nechápali podstatu jeho stratégie.
-Ihneď vypnúť motory a vytvoril komunikačný kanál s krížnikom, a Nataša oboznámte nás keď dosiahneme bezpečnú vzdialenosť .-
-Motory vypnuté čas do bezpečného skoku sa začne predlžovať predbežne by sa mal predlžiť o šesť sekúnd-
- Komunikácia vytvorená, mame obraz môžete hovoriť.-
A v tej chvyli prebral velenie Tim ktorý začal chápať Nadporučíkovu stratégiu a ako skúsený diplomat začal hovoriť prvý aby nedal priestor krížniku a natiahol čas ktorý potrebovali. Hovorí veliteľ lode pandora nemáme militaristické plány chceme len opustiť tuto planétu ktorá nám už nemá čo ponúknuť, a chceme sa vydať na prieskum vesmíru, preto vás žiadame aby ste nepodnikali ďalšie kroky k našej deštrukcii. A ďalej využívajúc fakt že zásah ktorý utŕžila pandora bol na prednej časti lode dodal. Naše stabilizačné trysky sú poškodené a musíme ďalej pokračovať na zotrvačnosť .
No veliteľ krížniku sa len pousmial a ignorujúc takmer všetko čo počul začal.
-Letíme k vám a odtiahneme vás naspäť na planétu do nášho doku kde sa podrobíte dôkladnému výsluchu, upozorňujeme na to, ak sa pokúsite opäť aktivovať motory budeme nútený vás zničiť a myslím že sme vám dostatočne ukázali demonštráciu našich útočných jednotiek.-
A veliteľ potemkina ukončil komunikačný kanál.
-Aký je čas Nataša ?- opäť sa ujal slova Coop
-Skok za päť sekúnd-
Týchto päť sekúnd čakania bolo ako večnosť a keď sa minula aj posledná stotina a na displeji sa Nataši zobrazilo namiesto červeného zelené pole Vedela že je čas skoku, neváhala a ihneď aktivovala hipermotori, snažila sa do nich presmerovať čo najviac energie aby boli schopné skoku za čo najmenší čas, tento čas bol dve a pol sekundy.
-Hyperpriestorový skok- Oznámila a spustila sekvenciu skoku.
Pred pandorov sa začalo utvárať akési pole ktoré ho obvod by sa dal popísať ako obvod akéhosi podivného mnohouholníka sfarbeného do modra z ktorého vystupovali ešte podivnejšie vlnky ktoré Doktor Sijenský popísal ako keď pozorujeme slnečnú erupciu.
Pandora sa v tom natiahla čo bol znak vstupovania do časopriestorovej bubliny a skočila dnu do modrastého pola ktoré následne zmizlo spolu s Loďou .




Planéta Zem, Nórsko, tri roky pred odletom Pandori




-Pán Coopernic rád vás opäť vidím,-
-Timoty Iľja Pruškin, Už je to doba pravda starý priateľu.
-To áno René, poď pripijeme si,-
Obaja vzali poháre z tácky a jemne o seba priložili najširšiu časť pohárov čo vydalo zvuk o seba narážajúceho toho najkvalitnejšieho skla široko ďaleko, zároveň čoho Tim predniesol prípitok..
-Na starých známich-
Už z diaľky našich spomenutých zbadal prichádzajúci doktor Sijenský. Ktorý neváhal ani okamžik a ihneď si to k ním zamieril .
Páni je mi nesmiernou ctou že vás tu môžem stretnúť, vy pán Copernic ste môj veľký idol a zároveň knižný učiteľ-
-Vy budeťe ta nádejná hviezda ktorú si našiel pán Pruškyn pravda.
Áno, ja a prezident dúfame že sa k nám čo najskôr pridá a bude súčasťou nášho tímu-
Vstúpil do konverzácie ďalší, podľa oblečenia čo bola uniforma, a nie hocjaká ale vyšperkovaná medailami, čo značilo jediné, musel to byť ...
-Generál aká česť, musím sa priznať že ešte stále neprestávam dúfať že raz odhalím tie vaše tajné projekty.- Uštipačne a s úsmevom na tvári povedal Tim
Generál sa len sarkasticky pousmial a pozdvihol pohár. To bol znak pre neznámeho chlapíka s mikrofónom. Chlapík pochopil gesto a začal do mikrofónu hovoriť.
-Dámy a páni dovoľte mi zahájiť dnešný dobročinný večierok a povedať pár slov.


EDIT: upravené do citácie. Aiwendill

Příspěvek 29.6.2016 20:08:35
element Airman
Airman

Příspěvky: 10
Bydliště: Žilina
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
ospravedlňujem sa za výskyt chýb ale korekcia sa mi stopla vzhľadom na skúškové obdobie, budem sa to v čo najkratšom čase snažiť odstrániť :ok:

Příspěvek 29.6.2016 20:20:34
Aiwendill Uživatelský avatar
Brigadier General
Brigadier General

Příspěvky: 3086
Bydliště: Telerush Var
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
jedna rada: prečítaj si pravidlá poviedkovej sekcie a riaď sa nimi. Samotná poviedka patrí do rámčeka, aby sa dala ľahšie čítať. Je to funkcia "Quote", ktorú nájdeš, keď píšeš príspevok (tam kde sú tie tlačítka Quote, Code, List a ďalšie).

Veľmi to sprehľadní text a oddelí to samotný príbeh od komentára...

a za ďalšie: prečo si kvôli novej kapitole zakladal novú tému a nedal to do pôvodnej?
Najlepší štvornohý priateľ človeka je posteľ...

Příspěvek 29.6.2016 22:20:46
element Airman
Airman

Příspěvky: 10
Bydliště: Žilina
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Hneď to opravím len ak sa môžem spýtať aby som to nepacol zas niekam inam, tak ako presne to pridám do tej starej témy ?

Příspěvek 29.6.2016 22:50:28
Dragon Uživatelský avatar
Administrátor
Administrátor

Příspěvky: 3020
Pohlaví: Muž

Odpovědět s citací
 
element: příště dej odpovědět jako když chceš na někoho reagovat ;)

jinak tentokrát jsem ti to sloučil, příště si to ohlídej ;)
Povídky
Vše potřebné naleznete-ZDE
Osudový skok-ZDE
HRA
*Jumper vs. Wraith ´s
(klikni)
„Myšlenka, i když nebyla převedena do podoby obrazu, je sama uměleckým dílem. Myšlenkový proces umělce bývá často zajímavější než výsledná realizace.“
          Sol LeWitt

Příspěvek 30.6.2016 11:15:11
element Airman
Airman

Příspěvky: 10
Bydliště: Žilina
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Dragon : ďakujem, ale stále by som potreboval tu radu ohľadom toho ako to presne pridám tak aby som to mal v jednej téme a zarovnane oddelené ako to mám tu ?

Příspěvek 30.6.2016 12:04:53
Dragon Uživatelský avatar
Administrátor
Administrátor

Příspěvky: 3020
Pohlaví: Muž

Odpovědět s citací
 
otevřeš toto téma a klikneš na tlačítko odpovědět.

Obrázek

poté vložíš do text. pole povídku, pak jí označíš a klikneš na tlačítko quote

Obrázek

tím povídku vložíš do citace pak před ní či ta ní napíšeš nějaký text (pokud chceš). Například: zdravím tady je další díl.. a podobně

tvůj problém na začátku byl, že jsi používal tlačítko upravit.. nyní je tvůj problém, že klikáš na tlačítko "nové téma" obojí je špatně!! ;)
tlačítko upravit je když chceš například opravit chybu. Nové téma, když chceš založit téma například novou povídku, nebo novou diskuzi...
Povídky
Vše potřebné naleznete-ZDE
Osudový skok-ZDE
HRA
*Jumper vs. Wraith ´s
(klikni)
„Myšlenka, i když nebyla převedena do podoby obrazu, je sama uměleckým dílem. Myšlenkový proces umělce bývá často zajímavější než výsledná realizace.“
          Sol LeWitt

Příspěvek 01.7.2016 01:24:18
element Airman
Airman

Příspěvky: 10
Bydliště: Žilina
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Dragon- ďakujem

Odeslat nové téma Odpovědět na téma

Zpět na Mrtvé povídky

cron