SG Dynasty: Dolinarth 2.0

Si se zbláznil

[Aiwendill]

Nezblaznil...

Stvrta obcianska vojna v Alteranskej risi bude skutocne monumentalna...

Ale to som asi nemal prezradit. Ondra Daske teraz nebude moct poriadne spat a bude ziadat, aby som zacal vydavat Divu ruzu...

a určitě nebude jedinej

posedlík: To asi ne.

Aiwendill: Tak než bude hotová Růže, tak si říkal, že musíš dospat The Claimant of Pegasus, pak The Last of Ancients a pak tam byli myslím 1 či dvě další povídky A TEPRVE POTOM RŮŽE. No já osobně se těším na pokračování příběhů Cursa. Sám si psal, že protože to hodně odkazuje na minulé povídky, tak před pokračováním Forlinova příběhu musíš dokončit příběh jeho syna Cursa.

jajob vsak on nepise ze pise divou ruzi jen spojleruje ohledne ov jedne z mnoha.

Nu jestli máš cenzurovanou verzi, tak si klidně těch devět měsíců počkám někdy se vyplatí čekat, ale ne vždy, a osobně přemýšlím, že asi seknu s mojí povídkou, protože to čte jednak málo lidí, ale ukončím to bitvami o různé planety s replikátory.

[Aiwendill]

2. Kapitola – Misia

Jumper 5 pilotovaný nadporučíkom Manconim svižne letel od piatej planéty sústavy Sharaoth Valor. Podľa rozkazu splnili hlavný cieľ misie a predbežne preskúmali piatu planétu. Záznamy z prieskumu už boli uložené v útrobách neveľkej databázy Jumperu a team SGA-9 pokračoval v misii, aby splnil aj sekundárne ciele.
Jumper bol práve na úrovni štvrtej planéty, ktorá však bola o štvrť obehu okolo hviezdy ďalej. Manconi vážne hľadel na displej na čelnom okne Jumperu, kde sa mu priebežne zobrazovali údaje o sústave tak, ako ich získavali senzory jeho člnu.
Zrazu sa na obrazovke rozblikala zelená bodka. Okamžite spozornel. Lode označené zelenou farbou znamenali v terminológii Antikov nepriateľské plavidlá. Bol to iný zobrazovací systém, ako sa používal na lodiach pozemskej proveniencie. Tam červená znamenala nepriateľa a zelená väčšinou spojenca. Antikovia však červenou farbou označovali na obrazovkách a hologramoch svoje vlastné vojenské lode, žltou zasa vlastné civilné lode, bielou spojenecké lode. Neutrálne alebo neznáme lode boli označované modrou farbou a fialovou zasa boli značené lode pohybujúce sa v hyperpriestore. Nepriateľ bol vyobrazený v jedovato zelenej farbe. Napriek mnohým pokusom sa však vedcom a technikom Expedície nepodarilo to zmeniť a tak sa museli všetci prispôsobiť pôvodnému Antickému nastaveniu. Čo pre nováčikov bolo dosť mätúce. Nadporučík Manconi však žiadny nováčik nebol...
Prvou vecou, ktorú spravil, bolo, že zamaskoval Jumper a prudko zmenil smer letu nejprv nadol a potom doľava, aby sa dostal čím skôr preč od prechádzajúcej pozície, v ktorej ho mohla nepriateľská loď už zaznamenať. Potom začal opatrne zisťovať, o akého nepriateľa vlastne ide.
Senzory Jumperu mali len slabý výkon, ale aj tak dokázali zaznamenať a identifikovať Wraithskú loď. Po chvíľke sa na obrazovke jasne zobrazilo, že ide o krížnik. Podľa senzorov sa však nepriateľská loď len nehybne vznášala a nehýbala sa. Nakoniec sa vysvetlilo prečo. Nebola na nej žiadna aktívna známka energie.
Nadporučík naviedol Jumper bližšie k Wraithskému krížniku a keď už bol vzdialený len niekoľko kilometrov a dal sa uskutočniť vizuálny kontakt, zistilo sa, že nepriateľská loď sa nehýbe a nejaví žiadne známky energie preto, lebo je rozstrieľaná na rešeto a pokope drží len nejakým zázrakom.
Seržant Baumgartner, vysoký blonďatý Nemec s modrými očami, ktorý sedel v kresle kopilota, pri pohľade na rozstrieľanú Wraithskú loď zasykol a ticho povedal: „Tak toto už nikomu neublíži.“ Otočil hlavu k veliteľovi teamu: „Čo myslíte, herr oberleutnant? Bol by to vhodný objekt na tie cvičné streľby?“
Manconi sa zamyslel a prikývol: „Áno, to je dobrý nápad. Zapnite systém pre zaznamenávanie údajov letu!“ Baumgartner niekoľkými hmatmi zapol sekundárny systém, ktorý síce bežal vždy v pozadí, ale teraz bolo potrebné zapnúť ho ešte raz a paralelne s hlavným systémom. Neskôr budú mať technici ľahšiu robotu, keď budú vyhodnocovať dáta z tejto misie...
Odmaskoval Jumper a zvýšil rýchlosť na maximum. Potom začal prudko meniť smer letu, až sa všetkým v kabíne obracali žalúdky, pretože inerciálne tlmiče neclonili výhľad z kabíny a prudký pohyb hviezd do špirály nerobil dobre nikomu vnútri Jumperu. Bolo to však potrebné, pretože úhybné manévry boli častokrát ešte šialenejšie. Vysunul zbraňové sloty na oboch bokoch a vystrelil jeden dron na výčnelok Wraithskej lode, ktorý bol kedysi jednou z veľkých komunikačných antén.
Nadporučík bol vekovo síce pomerne mladý. Nemal dokonca ešte ani tridsať rokov. Skúsenosťami aj služobne však bol starý mazák. Šesť rokov služby na Atlantíde a dva roky predtým v SGC ho pripravili na všetky možné situácie a dalo sa povedať, že ho už nič nedokázalo prekvapiť. Služba ho zocelila a jeho bojové schopnosti boli na elitnej úrovni.
Preto sa aj teraz, keď vystrelil dron na Wraithskú loď, chladne díval, ako smeruje priamo do určeného bodu, a ako sa komunikačná anténa po efektnej explózii antického projektilu odlamuje a pomaly sa vzďaľuje od zvyšku vraku.
Obletel vysokou rýchlosťou vrak a naviedol Jumper naspäť do východzieho bodu. Potom sa elegantne otočil a znovu sa maximálnou rýchlosťou vydal, kľučkujúc a uhýbajúc, k vraku. Vystrelil druhý dron a zasiahol vráta hangáru. Dron preletel organickou hmotou a prebúral si cestu cez celý krížnik. Vyletel na druhej strane a nadporučík ho znovu naviedol dovnútra lode, kde ho nechal explodovať.
Tretí nálet bol rovnako presný a keď sa Jumper vrátil do východzieho bodu, nadporučík si presadol do jedného zo zadných kresiel pilotnej kabíny Jumperu. Na jeho miesto v pilotnom kresle sa posadil seržant Baumgartner, ktorý začal plniť rovnakú úlohu ako jeho nadriadený.
Cvičné nálety trvali dobré dve hodiny, počas ktorých sa v pilotnom kresle Jumperu vystriedali všetci štyria členovia teamu. Presne tak, ako to predpisovali pokyny pre túto misiu.
Nakoniec nadporučík vypol druhotný systém pre záznam letových údajov a do diára si zaznačil splnenie jedného z dvoch sekundárnych cieľov misie s poznámkou, že detaily o výsledkoch streleckého cvičenia sú v databáze Jumperu.
Zaklapol maličký diár a strčil ho naspäť do vaku. V tom sa ale zarazil a zvedavo pozrel na pilota, ktorým bol teraz ruský práporčík Komarov. Ten sa nahol a na terminále pred sebou stisol niekoľko tlačidiel. Na obrazovke čelného okna sa objavil záznam senzorov a ukázala sa celá sústava.
Práporčík vytýčil vektor k druhej planéte sústavy a Jumper sa maximálnou rýchlosťou vydal daným smerom. Keď si všimol pohľad svojho nadriadeného, zahundral po anglicky s ťažkým ruským prízvukom: „Ešte máme pred sebou jednu úlohu, kým sa vrátime domov.“ Nadporučík prikývol a tak schválil jeho konanie.
Keď sa Jumper 5 ocitol na úrovni tretej planéty, na obrazovke senzorov na čelnom okne sa zrazu rozblikala červená bodka. Komarov rusky zanadával, pretože to nečakal a červená farba v ňom stále vzbudzovala pocit nebezpečenstva. Potom priblížil obraz zo senzorov na maximum.
Chvíľu sa nič nedialo, pretože počítačový systém spracovával údaje zo senzorov. Nakoniec sa ale zobrazil požadovaný detail. V tej chvíli všetci štyria muži v Jumperi otvorili ústa od prekvapenia.
To, čo sprvu považovali za asteroid vznášajúci sa neďaleko druhej planéty sústavy, vôbec nebol asteroid. Teleso bolo priveľmi pravidelné a systém Jumperu ho jasne identifikoval ako Antickú vojnovú loď. Počítač si však nebol istý, o ktorú loď presne ide, lebo nevydávala žiadne známky energie, bola čiastočne ukrytá v tieni planéty a ešte k tomu bola k nim natočená čelne, takže sa nedali prečítať identifikačné znaky, ktoré bývali umiestnené na prove. Bola to však veľká loď. O tom nebolo pochýb...
Všetci členovia teamu na to ohromene hľadeli a ich mozgy si len pomaly uvedomovali, že práve objavili to najtučnejšie sústo, aké len mohli v kotlíku s guľašom náhod v galaxii Pegasus nájsť.
Keď sa ešte viac priblížili, na obrazovke sa zobrazilo viac detailov. Na orbite druhej planéty sa pokojne vznášal monumentálny antický ťažký krížnik triedy Aurora. Nadporučík Manconi ticho zahundral: „Tak toto je pravdepodobne ten stratený Dolinarth!“ Ostatní unisono prikývli.
Chvíľu sa ešte dívali a potom nadporučík prikázal pilotovi: „Obráť to a naplno k hviezdnej bráne! Toto musíme ohlásiť na Atlantis!“ Komarov len prikývol a ladným oblúkom otočil Jumper do smeru, z ktorého prileteli. Potom pustil motory naplno, pretože hviezdna brána bola až na orbite šiestej planéty sústavy a bude treba aspoň tri hodiny na to, aby sa tam vôbec dostali...
O tri hodiny neskôr sa Jumper 5 dostal do takej vzdialenosti od hviezdnej brány, že bolo možné vytvoriť červiu dieru na Atlantis. Manconi v rýchlosti postláčal tlačidlá so symbolmi hviezdnej brány a kým sa tá vytáčala, aktivoval komunikačný systém Jumperu a pripravil si záznam, ktorý chcel poslať na základňu.
Sotva sa brána aktivovala a vortex nestabilnej energie sa ustálil do „vodnej“ hladiny, nadporučík povedal: „Jumper 5 volá Atlantis! Jumper 5 volá Atlantis!“ Chvíľu sa nič nedialo a potom sa v reproduktoroch ozval suchý hlas: „Tu je Atlantis. Hovorte Jumper 5!“ Manconi spoznal hlas podplukovníka Lornea.
Nadporučík sa nadýchol a ovládol svoje vzrušenie. Potom povedal: „Podplukovník, tu je nadporučík Manconi z teamu SGA-9. Podávam mimoriadné hlásenie o misii, na ktorú sme boli vyslaní! Hlásim, že primárny cieľ aj obidva sekundárne ciele misie boli splnené. Piata planéta sústavy je predbežne zmapovaná a údaje sú pripravené na analýzu. Tiež sme podľa rozkazu uskutočnili cvičné streľby dronmi na vrak Wraithského krížniku, ktorý sme objavili. Čo sa týka prieskumu toho bojiska, tak sme niečo predsa len našli...“
Chvíľu bolo ticho, no nakoniec sa ozval Lorneov trpezlivý hlas: „Tak čo ste našli?“ Nadporučík odoslal vizuálny záznam zo senzorov Jumperu na Atlantis a zároveň povedal: „Toto, podplukovník. Myslím, že sme našli ťažký krížnik Dolinarth.“ Keď to povedal, spokojne sa zaškľabil. Za túto misiu budú istotne poriadné prémie k platu...

vynikající díl

zajímavé zpracování

Dobré, ale jak jsi psal o tom křižníku, myslel jsem, že ho uděláš o něco nebezpečnějším

Aiwendill píše:

tak sorry, ale ja nie som náš bard Paci, ktorý píše kapitoly, že mu potom nestačí znakový limit...

pěkná hláška. A díl byl dobře popsaný včetně takových detajlů jako, že Sheppard na sebe málem vylil hrnček s kávou. I Aldeneerin má pár takových dílů, kde se toho zas neděje. Je tu co číst a já si hlavně musím udělat čas i na zbylou tvorbu, nějak jsem to poslední dobou zanedbal.

[Aiwendill]

Dakujem za komentare. Cenim si ich...

Ondro, ako by si chcel urobit napinavou cvicnu strelbu na vrak wraithskej lode? Pritom aby to nevybocovalo z celkovej osnovy pribehu a nezatienovalo to hlavnu dejovu liniu. Ono je to celkom narocne, ked si chcem ustrazit cistotu deja...

Paci, myslim ze ti poslem pdf Dolinarthu, aby si si to precital en bloc. Som zvedavy na tvoj odborny nazor. Tvoje kritiky boli pre mna vzdy velmi cenne...

třeba, že by ten křižník nebyl tak bezbraný a pár wraithů by na něm ještě žilo

[Aiwendill]

po desaťtisíc rokoch? a vo vraku obyčajného krížniku? ja som z toho nechcel spraviť príbeh o tom, ako team SGA-9 spáchal samovraždu útokom jediného Jumperu na Wraithský krížnik ale príbeh o objavení vraku Dolinarthu...

na to že to máš už dávno napsané i korektura je, tak to tu házíš trocha podle plotu

[Aiwendill]

pal: neser, lebo to budem pridávať až tesne pred polnocou...

a vy ostatní, ktorí ste boli dobrí a poslúchali ste ocka a mamku (nie ako ten hajzlík a provokatér pal), sa môžete potešiť z ďalšej kapitoly...

3. Kapitola – Obhliadka vraku

V Kontrolnej miestnosti Atlantídy všetci stáli nehybne ako soľné stĺpy a hľadeli na obrazovku, kde sa zobrazil záznam zo senzorov, ktorý poslal nadporučík Manconi. Nemohli uveriť vlastným očiam.
Ticho nakoniec prerušil podplukovník Lorne: „Vynikajúco, nadporučík! Toto je skutočný objav. V akom stave je tá loď?“ Z reproduktorov sa ozvalo: „To netušíme, podplukovník. Zdá sa, že je poškodená. Netrúfam si však povedať ako veľmi. Akonáhle sme ju našli a uistili sa, že je to ona, tak sme sa otočili a leteli sme naspäť k bráne podať hlásenie. Okrem toho nemáme v Jumperi ani vybavenie na prieskum tohto typu. Bude lepšie, ak sem pošlete posily.“
Lorne prikývol: „Chápem. Chvíľku počkajte, nadporučík. Toto musí vidieť Sam...“ Otočil sa a hlasom o intenzite štartujúceho motora rakety Saturn V. zakričal: „Generálka Carterová do Kontrolnej miestnosti!“ Nepotreboval ani mikrofón interkomu. Muselo ho byť počuť aspoň na tri kilometre ďaleko.
Veliteľka Expedície pribehla o päť sekúnd neskôr zo svojej kancelárie. O ďalšie tri sekundy pribehli aj plukovník Sheppard a doktori McKay a Zelenka, ktorí práve spoločne prichádzali z obeda. Zelenka sa ešte stále šprtal prstom v uchu, pretože mu od Lorneovho kriku zaľahlo v ušiach.
Sam sa opýtala: „Čo sa deje?“ Lorne len ukázal prstom na obrazovku, kde bol ešte stále zobrazený vizuálny záznam zo senzorov Jumperu 5. Stíchla a prekvapene otvorila ústa. Rovnako prekvapení boli aj ostatní príchodzí.
Nakoniec Lorne povedal: „Zdá sa, že Dolinarth nebol zničený a ostal po bitke opustený na bojisku...“ Sheppard prikývol: „To je naša šanca!“ Sam len prikývla a mlčala. Po chvíľke sa však rozhodla a prešla k terminálu kontroly vnútorných systémov mesta. Aktivovala mestský interkom: „Hovorí generálka Carter-O´Neillová! Teamy SGA-1, 2, 3, 4, 5, 7, 11 a 12, okamžitý nástup na misiu! Briefing o pätnásť minút v Konferenčnej miestnosti! Plukovník Caldwell, príďte tiež na briefing, ak to bude možné!“
Vypla interkom a obrátila sa naspäť k obrazovke, kde ešte stále bol záznam zo senzorov. Chvíľku premýšľala a potom prikázala: „Nadporučík Manconi! Kým dorazia ostatné naše Jumpery a Daedalus, chcem, aby ste sa vrátili k Dolinarthu a spravili predbežnú obhliadku trupu lode. Zistíte, ako veľmi je tá loď poškodená! Keď prejdú bránou naše ostatné Jumpery, tak budete vzhľadom k svojmu náskoku pôsobiť ako predvoj. Neskôr sa pripojíte k ním a skoordinujete s nimi svoju činnosť! Veliteľom záchrannej misie bude plukovník Sheppard! Rozumiete?“
Nadporučík cez vysielačku povedal: „Rozumiem, madam! Ale ešte predtým, než sa odpojíme, musíme poslať údaje z našej misie. Databanka Jumperu je už skoro plná a tak v nej ostáva len málo miesta na to, aby sme mohli robiť prieskum tej lode. Okrem toho potrebujeme zásoby jedla a vody. Mali sme zásoby len na jeden deň a ostáva nám už len jedna porcia pre každého.“
Sam prikývla: „Rozumiem!“ Obrátila sa k Rodneymu: „Za ako dlho tam stihne priletieť Daedalus?“ Vedúci vedeckej sekcie Expedície si okamžite vyvolal na najbližšom laptope mapu galaxie Pegasus a chvíľku spamäti počítal. Nakoniec zdvihol hlavu: „Takých štrnásť až pätnásť hodín. Sharaoth Valor je na opačnom konci galaxie Pegasus.“
Veliteľka Expedície stisla pery a chvíľku premýšľala. Potom nahlas povedala: „Nadporučík Manconi, keď dorazia ostatné Jumpery k Dolinarthu, oboznámite ich so svojimi zisteniami a potom sa odpútate a vrátite naspäť na Atlantis. Vystrieda vás team SGA-10. Skúste teda šetriť s jedlom tak, aby vám to vydržalo po celú tú dobu. Dám vedieť kuchárom, aby pre vás potom pripravili neskorú večeru!“
Z vysielačky sa ozval tichý smiech a potom: „Rozumiem, madam! Dajte vedieť kuchárom, že si dáme poriadný biftek, dobre prepečený, s kopou pečených zemiakov a ako prílohu zeleninový šalát. Ďakujem!“
Napätie v Kontrolnej miestnosti opadlo a všetci sa zasmiali. Sam nahlas povedala: „Reštaurácia Atlantis rozumie! Teraz odošlite tie dáta a upaľujte k Dolinarthu!“ Veliteľ teamu SGA-9 zvážnel a odpovedal: „Rozkaz, madam! Odosielam dáta!“ Na obrazovke sa objavila informácia o transfére informácií do mestskej databázy a o minútu neskôr sa hviezdna brána deaktivovala.

Práporčík Komarov sa krátko zahľadel na teraz už neaktívnu bránu. Potom hodil pohľad na svojho nadriadeného a Manconi prikázal: „Vraciame sa k tej lodi. Dostaň z motorov maximum, nech tam sme čo najskôr!“
Ruský poddôstojník prikývol a elegantne otočil Jumper 5 do potrebného smeru. Plynulým pohybom posunul riadiace páky úplne dopredu a malé plavidlo prudko vyrazilo vpred. Priamo k druhej planéte sústavy...
Nadporučík chvíľu hľadel do vesmíru a premýšľal. Po asi minúte ticho prikázal: „Klaus, prekontroluj, prosím, koľko máme ešte vody a jedla. Mali by sme mať ešte po dvoch sendvičoch pre každého, ale radšej to skontroluj.“ Seržant Baumgartner prikývol: „Jawohl herr oberleutnant!“ Vstal zo svojho kresla a vydal sa do zadnej časti Jumperu. Otvoril priehradku so zásobami a poctivo prezrel všetky položky. Potom ohlásil: „Máte pravdu, herr oberleutnant! Máme tu ešte osem sendvičov, z toho štyri šunkové a štyri syrové. Vody nám ostáva približne sedem litrov!“
Manconi sa k nemu neveriaco otočil: „Koľko? Sedem litrov?“ Nemec prikývol: „Áno, v našich fľašiach sú dokopy asi štyri litre a potom sú tu ešte dve neotvorené fľaše vody patriace do núdzovej výbavy.“ Nadporučík pokýval hlavou. Celkom zabudol na to, že do výbavy Jumperu po žiadostiach niektorých teamov boli už dávnejšie pridávané aj dve poldruhalitrové fľaše pitnej vody ako dodatočná núdzová rezerva k štandardnej zásobe. Bolo to jednoduché opatrenie, keby sa na niektorej misii ťažšie hľadali prirodzené zdroje vody...
Seržant Baumgartner zatvoril priehradku so zásobami jedla a vody a zaistil ju. Vrátil sa do prednej časti Jumperu a sadol si na svoje miesto. Zahľadel sa do temnoty vesmíru pred čelným oknom a uvedomil si, že ich čakajú štyri hodiny letu k tej Antickej lodi. Pozrel kútikom oka na ostatných členov svojho teamu a potom sa ponoril do spomienok na svoje rodné Durínsko a na neveľký statok svojho otca neďaleko Jeny. Už viac ako rok nebol doma...
O hodinu neskôr sa zrazu obrazovka na čelnom okne rozžiarila a ukázala sa na nej tvár plukovníka Shepparda: „Jumper 5, tu je Veliteľ. Kde ste?“ Nadporučík prekvapene dvihol obočie a pozrel na práporčíka Komarova. Ten zachmúrene prekontroloval systém Jumperu a zahundral: „Náš navádzací maják nefunguje. Hlási to poruchu.“
Manconi si vzdychol a aktivoval komunikačný kanál: „Veliteľ, tu je Jumper 5. Náš navádzací maják nefunguje, takže asi preto nás nevidíte. Sme však na úrovni piatej planéty a práve stúpame nad rovinu ekliptiky, aby sme nadleteli pás asteroidov pred nami. Podľa našich predošlých meraní mnoho asteroidov obsahuje značný obsah kovu, takže to môže rušiť komunikačné linky.“
Sheppard prikývol: „Rozumiem. Zapnite si však naplno aktívne senzory. Uvidíme tak aspoň signál z vaších senzorov, keď vám už nefunguje lokačný maják.“ Nadporučík prikývol a zapol naplno aktívne senzory Jumperu.
Antické Jumpery disponovali dvoma druhmi senzorov. Prvé boli pasívne a zobrazovali situáciu okolo Jumperu – blízke objekty, známky energie a ďalšie veci. Pokiaľ však človek chcel získať prehľad o všetkom vrátane napríklad prúdenia vetra v atmosfére okolo Jumperu, tak musel byť zapnutý druhý druh – aktívne senzory. Piloti Expedície ich však veľmi nevyužívali. Jednak si často vystačili len s pasívnymi senzormi a keď už bolo potrebné zapnúť tie aktívne, napríklad kvôli vytváraniu predpovede počasia pre Atlantis, tak ich zapínali len na zlomok výkonu. Ak totiž boli aktivované na plný výkon, tak citeľne zaťažovali energetický systém Jumperu, ktorý nemal veľké rezervy.
Okrem toho, ak boli zapnuté aktívne senzory, tak Jumper svietil na senzoroch iných lodí ako vianočný stromček, pretože ich signál sa dal veľmi ľahko zachytiť. Posádka daného Jumperu však získala omnoho lepší prehľad o tom, čo sa okolo nich deje.
Nadporučík Manconi preto zapol aktívne senzory naplno, aby bol Jumper 5 ľahšie identifikovateľný, keby sa stala nejaká nehoda. Skontroloval nastavenie senzorov a čerpanie energie zo zásob, ktorými disponoval Jumper a povedal: „Radšej znížime výkon aktívnych senzorov na päť percent maximálneho výkonu. Ináč nám nevystačí energia na cestu naspäť k hviezdnej bráne.“
Plukovník Sheppard sa nakrátko zamyslel a potom prikývol. Jumper 5 bol na misii už takmer deň, takže sa dalo celkom dobre chápať, že nemá toľko energie, ako ostatné Jumpery, ktoré doteraz sedeli s plnými zdrojmi v hangári Atlantídy.
Preto schválil počínanie veliteľa teamu SGA-9: „Dobre, znížte výkon na takú úroveň, aby vám vystačila energia. Keď priletíte k lodi, tak ju zopárkrát obleťte a spravte prvotný prieskum vonkajších častí, nech vieme aspoň približne, ako na tom tá loď je. Predovšetkým sa zamerajte na to, či nie je otvorený niektorý z hangárov lode a tiež na to, v akom stave sú prechodové komory lode. Keď to spravíte, podáte hlásenie o prieskume a odletíte naspäť k hviezdnej bráne a na Atlantis, pretože nemáte zásoby. Keď priletíte na Atlantis, Jumper 5 od vás prevezmú technici, aby nabili energetický zdroj a vyčistili databanku. Potom ním poletí team SGA-15 na zásobovaciu misiu na Nový Athos. Rozumeli ste?“
Nadporučík prikývol: „Spraviť prieskum trupu a možných vstupov do lode, podať hlásenie a vrátiť sa domov. Rozumiem, Veliteľ!“ Sheppard sa usmial: „Výborne! Veliteľ končí!“ a deaktivoval komunikačný kanál.
Nasledujúce tri hodiny prebehli pokojne. Jumper 5 preletel ponad horný okraj pásu asteroidov medzi štvrtou a piatou planétou sústavy, obletel štvrtú a potom aj tretiu planétu sústavy, čo boli šedé gule pokryté zamrznutým metánom, a zamieril k druhej planéte sústavy. Práporčík Komarov navrhol let okolo planét kvôli tomu, aby s pomocou ich gravitácie zvýšil rýchlosť Jumperu a skôr sa dostal na miesto určenia. Veliteľ teamu to schválil a tak sa let k cieľu zrýchlil a oni ušetrili asi dvadsať minút času.
V kresle pilota sa počas letu k druhej planéte znovu prestriedali všetci štyria členovia teamu. Každý pilotoval hodinu a potom uvoľnil miesto ďalšiemu členovi teamu s ATA génom. Bola to prax, ktorá existovala už takmer od počiatku Expedície a všetci chápali jej význam. Pilot tak bol vždy čerstvý a oddýchnutý a mohol sa naplno sústrediť na ovládanie Jumperu. Kopilot mu pomáhal a ostatní dvaja členovia teamu za ten čas oddychovali alebo vykonávali iné úlohy.

Nakoniec sa pred nimi vynorila tmavá silueta Antickej lode. Tmavá preto, lebo bola z veľkej časti ukrytá v „šedej“ prechodovej časti medzi dennou a nočnou stranou planéty a časť lode bola dokonca úplne ukrytá v tme nočnej strany planéty.
K riadeniu si sadol znovu práporčík Komarov, ktorý bol najskúsenejším pilotom v teame SGA-9 a jedným z najskúsenejších vôbec v celej Expedícii. Nadporučík si sadol na miesto kopilota a prezeral si trup lode.
Ako sa Jumper približoval k vojnovej lodi, začalo byť vidieť čoraz viac detailov. Po chvíľke nadporučík s kyslým výrazom tváre skonštatoval: „Schytali to poriadne.“ Práporčík Komarov chmúrne prikývol a nasmeroval Jumper k prove Dolinarthu. Zároveň znovu zapol aktívne senzory Jumperu na maximálny výkon a do rohu obrazovky na čelnom okne si vyvolal ukazovateľ zásob energie. Myšlienkou si vyznačil energiu potrebnú na návrat k hviezdnej bráne a ukázal naň ostatným členom teamu: „Keď energia klesne k tejto hranici, obraciame to naspäť k hviezdnej bráne!“ Ostatní traja členovia teamu prikývli a znovu sa zahľadeli na vojnovú loď pred sebou.

Dolinarth sa pokojne vznášal na vysokej orbite druhej planéty sústavy Sharaoth Valor a napriek rozsiahlemu poškodeniu stále vyzeral impozantne. Jumper 5 k nemu prilietal spredu a zľava, takže bolo vidieť, že krížnik je poškodený. Z daného uhla pohľadu sa však nedal zistiť rozsah poškodenia.
Ten sa naplno ukázal, až keď Jumper priletel na necelý kilometer k lodi. Mohutné energetické kanóny vojnovej lode trčali do všetkých smerov a viaceré z nich boli zničené. Batéria ôsmich ťažkých pulzných kanónov pred veliteľským mostíkom niesla známky ťažkého boja. Tri z kanónov chýbali úplne a ďalšie dva dostali priamy zásah, ale ostali na svojích lafetách.
Podobne zničená bola aj ľavobočná batéria ťažkých pulzných kanónov a vlastne celý ľavý bok lode. Mnohé chodby a miestnosti boli otvorené do vesmíru a ich zariadenie bolo spálené na uhoľ po zásahoch ťažkými kanónmi Wraithských lodí.
Z tohto obrazu skazy sa veľmi neobyčajne vynímala presklená kupola veliteľského mostíku. Bol to priam neskutočný pohľad, pretože bola vcelku a vyzerala byť bez jediného škrabanca.
Práporčík Komarov sa priblížil s Jumperom až tesne k sklenenej stene kupoly a rozsvietil reflektor, ktorý bol na spodnej strane Jumperu. Veľa svetla z toho síce nebolo, ale posádka Jumperu aj tak videla aspoň aké také detaily.
Vnútorné zariadenie veliteľského mostíka bolo neporušené. Počítačové terminály a obrazovky boli tmavé, ale neniesli žiadne známky poškodenia. Bolo to, akoby ich posádka vypla a disciplínovane miestnosť opustila.
Zrazu sa Manconi nahol dopredu a pozornejšie sa na niečo zahľadel. Po chvíli sa opýtal: „Zdá sa mi, alebo naozaj vidím vo veliteľskom kresle nejakú postavu?“ Chvíľu bolo ticho, do ktorého ako kameň padli slová práporčíka Komarova: „To je mrtvola prvého dôstojníka lode. V záznamoch z bitky bolo, že kapitán velil z nejakého taktického centra alebo ako to nazývali. Na mostíku tak logicky musel byť prvý dôstojník, aby loď pri zásahu do mostíka neprišla naraz o celé velenie. Medzi terminálmi je ešte viac mŕtvol a pokiaľ dobre vidím, tak sa asi udusili...“
Všetci boli trochu otrasení. Nakoniec sa opýtal seržant Baumgartner: „Ako vieš, že sa udusili?“ Komarov ukázal kamsi dopredu: „Vzadu sú otvorené dvere. Pri tom poškodení, ktoré loď schytala, sa dá celkom dobre predpokladať, že im veľmi rýchlo unikla atmosféra. Tak rýchlo, že ani nestihli zavrieť dvere. Počkať...“
Zarazil sa a zamyslel. Potom sa ticho opýtal on sám: „Prečo ležia na podlahe alebo sedia v kreslách? Ak loď prišla úplne o energiu a tým aj o všetky systémy vrátane podpory života a umelej gravitácie, nemali by sa vznášať vo vzduchu?“
Nikto nemal odpoveď na jeho otázku a tak mu nadporučík prikázal: „Obleť to k pravoboku. Možno tam niečo zistíme...“ Komarov poslúchol a jemne otočil Jumper doľava. Obleteli loď a trochu sa vzdialili od trupu, aby mali lepší prehľad. V tme tieňa planéty sa detaily strácali, ale predsa dokázali rozoznať, že táto strana je oveľa menej poškodená ako druhá.
Všetci si to všimli a nadporučík to povedal nahlas: „Zdá sa, že Wraithské lode boli voči Dolinarthu hore, naľavo a trochu vzadu. Tým smerom mieri aj väčšina kanónov a z tej strany schytala loď najťažšie poškodenie. Táto strana lode bola chránená pred paľbou a tak ostala skoro nepoškodená.“
Ukázal na batériu šiestich ťažkých pulzných kanónov na pravoboku: „Vidíte tie kanóny? Ešte stále sú v nulových pozíciách. Vôbec ich v bitke nepoužili alebo nestihli použiť. A celá tá veľká platforma so senzormi je poškodená len minimálne. Len v horných častiach...“
Práporčík Komarov zamieril s Jumperom k spodnej časti trupu, aby sa dostal k hangáru číslo dva, ktorý sa mal nachádzať na tejto strane trupu. Zo skúseností, ktoré Expedícia získala na krížniku Orion, sa vedelo, že tieto lode mali štyri hangáre. Jeden v prednej časti lode, hneď za tými veľkými anténami senzorov na špičke provy. Druhý a Tretí hangár boli protikladne k sebe umiestnené na pravom a ľavom boku v spodnej časti lode tesne pred veľkou mostíkovou nadstavbou. Štvrtý hangár bol v zadnej hornej časti mostíkovej nadstavby pred veľkými atmosférickými manévrovacími plutvami a bol otvorený smerom dozadu.
Čoskoro narazili na Druhý hangár. Veľké pancierové vráta však boli pevne uzavreté a ešte stále bezpečne ukrývali tajomstvá hangáru. Nadporučík Manconi na to chvíľu hľadel a potom pokýval hlavou: „Tak tadiaľto sa naši dovnútra nedostanú. Ale možno McKay na niečo príde. Obleť to spodkom lode k Tretiemu hangáru!“
Komarov prikývol a Jumper sa vydal okolo spodnej strany vraku k ľavobočnému hangáru. Poškodenia postupne pribúdalo a keď sa dostali k ľavoboku, tak sa teamu SGA-9 znovu naskytol pohľad, ktorý mali, keď sem prilietali. Akurát, že to poškodenie bolo ešte ťažšie a závažnejšie, ako sa predtým zdalo.
Pancier trupu bol na mnohých miestach pretrhnutý. Nielen jednotlivé miestnosti či chodby ale dokonca celé sekcie boli otvorené do vesmírnej prázdnoty a vnútorné zariadenie bolo totálne zničené kanonádou Wraithských lodí.
Napriek tomu sa však z lode dosť veľa zachovalo, čo svedčilo buď o neskutočnom šťastí alebo o mimoriadne poctivej a kvalitnej práci Antických lodných staviteľov.
Práporčík priletel s Jumperom k miestu, kde sa mal nachádzať hangár číslo tri, avšak po chvíľke len mávol rukou a vydal sa smerom k prove lode. Tretí hangár totiž jednoducho neexistoval. Na mieste, kde sa mal nachádzať, bola len veľká diera po zásahu aspoň piatimi alebo šiestimi energetickými pulzmi z ťažkých kanónov Wraithských lodí.
Prvý hangár na prove lode bol rovnako uzatvorený mohutnými pancierovými vrátami a nebolo ani pomyslenia na to, žeby sa tadiaľto niekto dostal dovnútra lode. Nadporučík Manconi preto po pohľade na ukazovateľ energie v rohu obrazovky na čelnom okne rozhodol: „Obleť to špirálovo okolo pravoboku a potom ponad hornú časť k ľavoboku a dozadu. Pozrieme sa, ako je na tom zadná časť lode. Potom podáme hlásenie a poletíme k hviezdnej bráne a domov...“
Sotva to však povedal, objavila sa na obrazovke hláška o prichádzajúcom komunikačnom kanále a nadporučík ho aktivoval. Na čelnom okne sa ukázala tvár plukovníka Shepparda: „Veliteľ volá Jumper 5! Ako to vyzerá?“
Nadporučík si vzdychol a odpovedal: „Tu je Jumper 5! Nevyzerá to dobre, plukovník! Obleteli sme dvakrát prednú časť lode a vyzerá to, že si tu Antikovia poriadne zabojovali. Spodok a pravá strana lode sú v podstate nepoškodené. Ale zato vrch a ľavobok sú rozstrieľané na ementál a drží to tam pokope len vďaka tomu, že to nemá kam odpadnúť. Prvý aj Druhý hangár sú uzavreté pancierovými vrátami a nedá sa do nich dostať. Tretí hangár chýba úplne aj s peknou časťou trupu okolo neho. Je tam len veľká diera. Práve letíme ponad mostíkovú kupolu k zadnej časti lode, aby sme sa tam porozhliadli...“
Zrazu stíchol a doširoka otvoril oči. Plukovník si to všimol a znepokojene sa opýtal: „Čo je? Čo vidíte?“ Chvíľu bolo ticho a nadporučík neveriaco pozeral na výjav pred sebou. Potom odpovedal: „Tak toto bude problém. Zadná časť lode chýba úplne. Na úrovni manévrovacích krídel, čo sú za tou veľkou mostíkovou nadstavbou, je trup prelomený a zadná časť s motormi chýba. Jednoducho tu nie je...“
Sheppard stisol pery a mlčal. To bola zlá správa. Ak motorová sekcia lode chýbala, tak sa Dolinarth nebude dať nijako odtiahnúť a budú ho musieť rozobrať tu na mieste. Teda ak sa z neho vôbec bude dať niečo zachrániť...
Manconi sa po chvíli spamätal a vecne poznamenal: „Predtým, keď sme sa pozerali dovnútra mostíkovej kupoly, pane, ktorá je mimochodom v nepoškodenom stave, tak sme si všimli, že tam ešte stále sú mŕtvoly členov posádky. Dávajte preto pozor, ak pôjdete dovnútra lode. Okrem toho sa zdá, že v systémoch lode je ešte nejaké minimum energie, hoci ho naše systémy nezachytávajú, pretože tie mŕtvoly a všetko zariadenie a vybavenie ležia na podlahe alebo v kreslách. Nevznášajú sa, ale ležia. To znamená, že je tam určité percento gravitácie, aj keď je to možno vytvorené planétou alebo neviem čím. To budete musieť zistiť vy. Nám už energia začína klesať na minimálnu hodnotu, takže budeme musieť letieť k hviezdnej bráne...“
Plukovník prikývol: „Dobre. Výborná práca. Leťte na Atlantis a podajte správu Carterovej. Potom máte voľno. Večera na vás bude čakať. Kuchári boli upozornení. Šťastný let! Veliteľ, koniec!“ Komunikačný kanál sa deaktivoval a na priehľadnej obrazovke sa znovu ukázali údaje, ktoré tam boli predtým.
Práporčík Komarov pozrel na ukazovateľ energie a jedinou myšlienkou úplne vypol aktívne senzory. Ak chcú doletieť k hviezdnej bráne, tak musia šetriť energiu, ako sa len dá. Potom otočil Jumper k vzdialenému okraju sústavy a chcel posunúť rýchlostné páky dopredu, keď zrazu nadporučík povedal: „Igor, choď si dozadu oddýchnuť a najesť sa. Klaus ťa vystrieda.“
Ruský poddôstojník sa zdvihol z pilotného kresla a uvoľnil ho svojmu nemeckému kolegovi. Potom si s povzdychom sadol na jedno zo sedadiel v zadnej časti Jumperu a z priehradky vybral svoju fľašu s vodou, aby sa napil. Jumper medzitým podľa Baumgartnerových pokynov vyrazil naplno vpred k vzdialenej hviezdnej bráne...

Ale ale autore, co také hrubé slova
Nezapomínejte, že to čte mládež školou povinná.
Jak ta to má chápat? Nezveřejníte zde lehce erotické části povídky(kde vlastně nic extra není ) s divnými výmluvami o článku ohrožení mravní výchovy nebo tak něco, ale mluvu přístavních dělníků, která se může srovnávat s mluvu dlaždiců, tu tu klidně publikujete.
opravdu zarážející.
S takovým přístupem ke čtenářům na barda nedosáhnete ani příští rok.
Á propó - vyhrožováním se nikdy ničeho trvalého nedosáhlo.

Ale tato část byla krapánek lepší jak ta předcházející, ale na hlas v bardovi stale nedostačující.

Nedalo mi to a prečítal som si znova pôvodný Dolinarth, ktorý považujem za celkom dobrú poviedku (aj keď nie som práve fanúšik autora).

Do verzie 2.0 autor napchal iba vatu (ako hovorí obľúbený autorov troll). Som zvedavý, do akej veľkosti bude táto verzia vatou naplnená.

Som zvedavý, do akej veľkosti bude táto verzia vatou naplnená

No moc prostoru si tu nenechal.
Jestli ji chce zakomponovat do toho jeho universa.
Měl ovšem možnost celou povídku předělat, bez toho že by musel zachovat původní verzi. Když to pojmenoval ,,D 2.0" a ne ,,D rozšířené vydání" očekával jsem méně vaty.
Ano v LA jsou přímo u odkazy na původní,,D". Mohl to vyřešit jinak, představivost mu nechybí, té má dost, ale stejně tak lenosti.
Určitě také dva díly bude popisovat demontáž, McKay bude dělat důležitého atd.
Žádná nová informace, databáze či něco zajímavého. Kdyby bylo tak už by se to objevilo v LA.
A tu destrukci wraithského křižníku odbude maximálně dvěma odstavci.
OVŠEM muže se stát zázrak a bude to vše jinak.
Som zvedavý, do akej veľkosti bude táto verzia vatou naplnená.

A nezabúdaj na popisy jedla.

[Aiwendill]

Ani netusite, ako... daleko ste od pravdy. Bude to ine... ale ved uvidite...

Pal: celkom rad by som od teba raz pocul aj nejaku konstruktivnu kritiku a nielen hundranie a frflanie. Ked sa totiz neustale rozculujes, preco to nedavam na forum este predtym, nez sa prebudis a rovnako neustale frfles, co vsetko je na mojich pribehoch zle, pricom nepovies ani jednu konkretnu vec ale odbijes to vseobecnym "nudne a nezaujimave", tak sa potom nediv, ze na tvoju adresu pouzivam take slova ako pouzivam...

Napis, co je podla teba zle na pribehu a ako by si to napravil. Ja to vezmem do uvahy a pokial mi to bude sediet do mojho univerza, tak preco nie? V buducnosti sa moze objavit aj Dol 3.0...

vynikající díl

[Aiwendill]

Dakujem, posedliku.

Hej pal, vypadá to, že ma dobiehaš
Možno ti vymyslí nápaditejšiu smrť ako mne.

[Aiwendill]

David-L: Pal možno skončí ešte horšie ako Andoriel s jej večným zatratením... len nech pokračuje v tom, čo robí a moja autorská pomsta bude vážne krutá...