SG Dynasty: Dolinarth 2.0

[Aiwendill]

Ondra: musim sa priznat, ze prave toto meno som si nevymyslel len tak. Inspiracia bola IRL a je to prezyvka jednej mojej kamaratky ( ahoj dominika/minie )

[Aiwendill]

6. Kapitola – Taktické centrum

Podplukovník Lorne sa zaprel do veľkých kovových dverí a s námahou ich odsunul do strán. Tieto šli otvoriť obzvlášť ťažko a podarilo sa mu to len vďaka pomoci doktora Zelenku a ostatných členov jeho teamu. Posilovače silových funkcií v antických skafandroch, ktoré mali na sebe, dostali poriadne zabrať.
Keď sa podarilo otvoriť obidve krídla dverí, pochopili, prečo to šlo tak ťažko. Boli totiž neobyčajne hrubé a pevné. Mali takmer trojnásobnú hrúbku a pokiaľ si Evan všimol, tak boli skladané z niekoľkých vrstiev, aby sa tak zväčšila ich odolnosť.
Obidve krídla sa zasunuli do štrbín v stenách a on si na chvíľu oddýchol. Pritom zahundral do vysielačky: „Ešte dvoje alebo troje takéto dvere a môžeme si ísť dobiť energiu v skafandroch.“ Doktor Zelenka si so smiechom odfrkol: „Mali sme neskutočné šťastie.“ Lorne na neho pozrel a sucho sa opýtal: „Čo tým myslíš, Radek?“ Ten ukázal na druhú štrbinu asi o meter ďalej a on zbadal, že tam sú ešte jedny dvere, ktorých krídla však boli zasunuté do steny. Nasucho preglgol, lebo dvere boli takmer meter hrubé a museli vážiť niekoľko ton. Na to, aby vlastnými silami pohli s takýmito kolosmi, sa nedalo ani pomyslieť.
Po chvíli sa otrasene opýtal: „Na čo potrebovali také silné pancierové dvere? Čo tu mali? Zbrojnicu nukleárnych hlavíc?“ Radek sa poobzeral okolo seba a zrak mu padol na jednoduchý antický nápis na stene vedľa dverí. Podobné nápisy boli všade po celej lodi a on si uvedomil, že sú to označenia sekcií a miestností. Namieril na to jeden z malých reflektorov, ktorými bol vybavený skafander a prečítal si nápis pozornejšie.
Ticho zahrešil a povedal: „Už sa nedivím, že tu majú také silné pancierové dvere. Toto je taktické centrum. Myslím, že to bude nejaká obdoba bojového informačného centra na naších lodiach. Možno tu nájdeme zaujímavé kúsky technológie...“
Lorne namieril svoje reflektory dovnútra miestnosti a sucho skonštatoval: „To je možné. Ale celkom určite tu nájdeme aj ďalšie mrtvoly...“ Pri dverách sa totiž nachádzala celá kopa vysušených múmií členov posádky.
Počas svojho postupu chodbami lode už našli množstvo mŕtvol, no tu sa musela odohrať obzvlášť dramatická scéna. Museli sa z toho vydýchať, než vošli dovnútra.
Nakoniec sa však Lorne odhodlal a prekročil niekoľko tiel. Pritom pozoroval, v akých sú polohách. Všimol si, že všetci mali nasadené dýchacie masky a upozornil na to ostatných členov svojho teamu: „Majú dýchacie masky...“ Prikľakol k jednému telu a pozrel na merač množstva vzduchu v zásobníku: „Z polovice plný.“
Zelenka skontroloval údaje na senzoroch svojho skafandra a prikývol: „V miestnosti je ešte zvyšková atmosféra, ale oni sa pre istotu poistili. Zabil ich chlad, keďže s výpadkom energie prišli aj o klimatizáciu. Núdzové dýchacie súpravy tu síce mali k dispozícii ale teplé oblečenie asi ťažko.“
Podplukovník prikývol a zahľadel sa do miestnosti. Na vzdialenom konci miestnosti ho upútal malý žiarivý bod. V absolútne tmavej miestnosti osvetľovanej len reflektormi ich skafandrov vyzeral nanajvyš zvláštne. Opatrne prešiel pomedzi tiché a tmavé terminály, až došiel k miestu, kde zbadal svetlo.
Svetlo, ktoré zbadal, bola malá kontrolka, ktorá žiarila na jednom z terminálov. Zastal pri ňom a zahľadel sa na slabo žiariacu kontrolku. Potom si aktivoval vysielačku: „Tu je Lorne! Aktivoval niekto energetický systém lode? Objavil som totiž známku energie!“ Z vysielačky prišla takmer okamžite rozrušená odpoveď doktora McKaya: „Ako to myslíš? Akú známku energie? Veď som vyslovene prikázal, že nesmiete nič aktivovať, lebo nás to vyhodí do vzduchu!“
Zelenka, ktorý prišiel k Lornemu a tiež sa zahľadel na svietiacu kontrolku, ticho povedal: „Rodney, my sme nič neaktivovali. Jednoducho sme práve našli svietiacu kontrolku na jednom z terminálov. Fakt nikto nič neaktivoval?“
Od všetkých teamov postupne prichádzali záporné odpovede a tak nakoniec pokrčil plecami: „Zdá sa, že to tu bolo stále, Evan. Čo teraz?“ Lorne mu pokynul: „Preskúmame, čo to znamená...“ Radek prikývol a chcel siahnúť na kryštálové doštičky terminálu, no jeho veliteľ ho zadržal: „Počkaj!“ Zmätene naňho pozrel a on mu to vysvetlil: „Najprv vonkajší prieskum...“
Vedúci technickej sekcie Expedície Atlantis naňho nechápavo pozrel, no potom mu to docvaklo a prikývol. Pokľakol a nazrel pod záhadný terminál. Chvíľu skúmal spodnú stranu a okolie. Nakoniec spokojne vydýchol: „Evan? Zdá sa, že dnes si vyberáme dávku šťastia na celý najbližší rok. Ten terminál je odpojený od zvyšku siete. Má samostatné napájanie cez núdzový energetický generátor.“ Ukázal na malú striebornú skrinku, z ktorej viedol hrubý kábel do jednej z nôh konzoly terminálu.
Ešte chvíľu skúmal energetický generátor a ticho pritom hundral: „Takýto som ešte nevidel. Čítal som síce o tom v databáze Atlantídy, no naživo som ho ešte nemal to šťastie vidieť...“ Ešte raz sa uistil, že terminál je odpojený od zvyšku energetickej siete a potom sa chcel postaviť.
V poslednej chvíli však zbadal druhý kábel, ktorý z generátora viedol niekam preč a zasykol: „Ešte moment. Zdá sa, že ten generátor napája ešte niečo iné...“ Postavil sa a obišiel terminál . Našiel kábel na podlahe a sledoval ho, kam vedie. Nakoniec sa zastavil pri nejakom zvláštnom zariadení: „A čo je zasa toto, do čerta?“
Pokľakol si a dlhú chvíľu skúmal spodnú stranu záhadného prístroja, ktorý vyzeral ako hrubý kovový stôl o rozmeroch jeden na jeden meter. Zhruba tak isto bol aj vysoký. Nakoniec sa Radek postavil a povedal: „Netuším, čo to je, ale zdá sa, že je to tiež odpojené od zvyšku siete.“
Vrátil sa k terminálu a pozrel na veliteľa svojho teamu: „Takže? Pustíme sa do toho?“ Lorne krátko prikývol a Zelenka siahol na kryštálové doštičky terminálu. Na krátky okamih ešte zaváhal, no potom sa opatrne dotkol jednej z nich. Terminál sa okamžite rozžiaril, až ich z náhleho jasu rozboleli oči. Zároveň sa rozžiaril aj záhadný štvorcový terminál, ktorý bol tiež napájaný z núdzového generátora a oni zistili, že je to holografický projektor. Najprv sa nad ním zobrazil znak Antickej ríše, ktorý už videli aj na Atlantis, sprevádzaný nejakým antickým nápisom a potom sa objavila postava muža v životnej veľkosti. Mal na sebe krémovo bielu uniformu antického vyššieho dôstojníka a dôstojne na nich pozeral z výšky svojho podstavca.
Holografický muž začal hovoriť jasným a zvučným hlasom a doktor Zelenka rýchlo prekladal jeho slová z alteránčiny ostatným, ktorí nerozumeli. Radek mal totiž najviac skúseností s alteránskym jazykom spomedzi všetkých prítomných a to dokonca aj s jeho hovorenou formou, keďže pomáhal Rodneymu vytvoriť prekladací program z alteránčiny do angličtiny.
Miestnosťou zneli jasné slová v alteránčine a zároveň aj tichý Radkov preklad: „Som majster kapitán tretieho stupňa Raum, veliteľ ťažkého krížniku Dolinarth, identifikačný kód 22L-135. Neviem, kto ste, ale keďže sledujete tento záznam, očividne sa nachádzate v taktickom centre Dolinarthu. Nastavil som tento terminál tak, aby sa aktivoval len na podnet osoby s antickými génmi, takže vám dôverujem. Prosím vás, aby ste tento záznam odoslali na Atlantis alebo na ktorúkoľvek základňu alebo loď Antickej ríše, na ktorú natrafíte. Oni už budú vedieť, čo ďalej. Ďakujem.“
Na chvíľku sa odmlčal a zrazu si priložil vec, ktorú držal v ruke. Spoznali dýchaciu masku. Bola navlas rovnaká ako tie, ktoré mali nasadené mŕtvi členovia posádky lode okolo nich. Holografický muž sa niekoľkokrát nadýchol a bolo vidieť, že sa mu trochu uľavilo, lebo vyzeral dosť strhane. Pochopili, že to bolo nedostatkom vzduchu v miestnosti.
Raum sa ešte raz zhlboka nadýchol vzduchu z dýchacej masky a povedal: „Misia, na ktorú sme boli vyslaní, sa vydarila len z časti. Takticky to bolo nerozhodne, no strategicky sme zaznamenali úspech. Odlákali sme časť Wraithskej flotily z blokády Taranis Vash a umožnili tak naším zásobovacím lodiam preniknúť do sústavy, a doviezť do lodenice časť najnutnejších zásob. Ako som sa dozvedel, tak lode Ôsmej flotily pritom zviedli s Wraithmi tvrdú bitku, no neviem ako dopadla. Rušenie nám zabránilo zachytiť celé hlásenie o pokuse o prienik a následnej bitke.“
Znovu sa nadýchol z masky a pokojne hovoril ďalej: „Wraithi, ktorí nás prenasledovali, nám nedopriali ani chvíľku oddychu. V potýčkach na Inplii Denerush, Asale a Acerone sme postupne zlikvidovali dve materské lode a sedem krížnikov. Admirál Storm však za nami poslal časť svojej flotily, ktorá blokovala Lanteu a tak sme museli znovu a znovu ustupovať. Nakoniec sme sa uchýlili sem na Sharaoth Valor. Vedel som, že to už dlho nevydržíme a rozhodol som sa zviesť ešte jednu bitku s Wraithmi predtým, než odletíme na Lanteu, aby sme pomohli odľahčiť blokádu tamojšej sústavy. Cez hviezdnu bránu som pred bitkou odoslal všetkých zranených členov posádok a tiež aj mnoho iných. Snažil som sa odsunúť čo najviac osôb bez toho, aby to ovplyvnilo našu bojaschopnosť.“
Priložil si k tvári dýchaciu masku a chvíľu zhlboka dýchal. Jeho tvár získala zdravší odtieň a on pokračoval v hlásení: „V bitke sme vystrieľali všetky strely, ktoré sme mali k dispozícii a pokračovali sme v boji pomocou kanónov. Zlikvidovali sme jednu materskú loď a štyri krížniky nehovoriac o množstve stíhačiek. Nestačilo to. Helurca prišla o štíty a rozlomila sa po zásahu do hlavného energetického vedenia v sekcii 89A. Následne explodovala a trosky lode padli na povrch mesiaca. Kvôli neudržateľnosti situácie som nariadil Cernumu, aby sa stiahol z bitky a ustúpil na Lanteu, kde mal pomôcť brániť Atlantis. Počas bitky schytal menej zásahov ako Dolinarth a mal lepšie šance na ústup.“
Znovu sa nadýchal vzduchu z kyslíkovej masky a po chvíli hovoril ďalej: „Cernumu sa podarilo dostať do subpriestoru vďaka tomu, že Dolinarth kryl jeho odlet. Pritom sme prišli o štíty a začali sme dostávať zásahy do vonkajšieho panciera. Vedel som, že je len otázkou času, kedy nás Wraithi buď rozstrieľajú alebo obsadia. Preto som vydal rozkaz aktivovať autodeštrukčné nálože, aby sme ich aspoň vzali čo najviac so sebou. Nevyšlo to.“
Nadýchol sa vzduchu z masky a oni zbadali, že sa trochu trasie od chladu: „Ohrievače už nefungujú a začína tu byť zima. Takže to skrátim. Kvôli štrukturálnemu poškodeniu sa loď prelomila na dve časti. Motorová sekcia kvôli odisteným náložiam takmer okamžite explodovala a prednú časť, kde teraz som, to odhodilo preč z bojiska. Energetický systém bol núdzovo odstavený a s ním aj všetky systémy, ktoré boli na neho naviazané. Čiže prakticky všetko. Mnoho členov posádky sa udusilo kvôli úniku atmosféry cez diery v trupe alebo zamrzlo vesmírnym chladom, keď vypadla podpora života a klimatizácia.“
Chvíľu dýchal vzduch z dýchacej masky a potom pokračoval: „Wraithi po skončení bitky odleteli a ja som si až neskôr uvedomil, že vnútorné časti Dolinarthu sú pred ich senzormi tienené. Nezachytili teda, že mnoho členov posádky prežilo vďaka núdzovým súpravam na prežitie. Podarilo sa nám manuálne zatvoriť toľko dverí, koľko len bolo v naších silách. Tak sme zamedzili ďalšiemu úniku atmosféry, no aj tak je tu nízky tlak, takže musíme používať masky. Znovu sme zaistili časť autodeštrukčných náloží, no k tým, ktoré sú v poškodených častiach lode, sa nemôžeme dostať bez skafandrov. Kvôli nedostatku energie sa nám nepodarilo ani vyslať núdzový signál a tak sme tu ostali sami, pričom ostatní nevedia, čo sa s nami stalo.“
Priložil si k ústam dýchaciu masku a zhlboka dýchal. Tentokrát to však bolo dlhšie ako predtým. Nakoniec kapitán lode povedal: „Prišlo však neočakávané vyslobodenie z našej bezútešnej situácie. Naši bratia a sestry z vyššej sféry súhlasili s tým, že nám pomôžu zanechať strasti nižšej sféry za sebou. Postupne sme sa pripravili na ascendáciu a mnohí sa už povzniesli. Ja sa na to už tiež pripravujem, ale chcel som ešte podať toto hlásenie, aby ste vedeli, čo sa tu stalo. Musím však priznať, že niektorí odmietli ascendáciu a rozhodli sa pre inú cestu. Nemôžem im to vyčítať, lebo je to ich rozhodnutie. Takže asi toľko k tomu, čo sme spravili. Nech na nás všetci spomínajú, že sme splnili svoju úlohu najlepšie, ako sa dalo. Teraz je už však čas odísť.“
Priložil si zovretú päsť pravej ruky na prsia a dôstojne sklonil hlavu vo formálnom pozdrave Antikov. Potom sa nahol kamsi nabok mimo zobrazovacie pole a chvíľu čosi robil. Pochopili, že manipuluje s terminálom, pri ktorom práve stali. Jeho postava náhle zmizla a na holografickom zobrazovacom stole sa objavilo niekoľko riadkov nápisu.
Chvíľu hľadeli na miesto, odkiaľ k ním pred chvíľou hovoril hologram kapitána lode a potom pozreli na seba. Lorne nakoniec povedal cez vysielačku: „Sheppard? Tu je Lorne. Ten aktívny terminál, ktorý sme našli, je odpojený od zvyšku siete. Má vlastné napájanie cez generátor. Už sme ho aktivovali a prehrala sa nám nahrávka, ktorú zanechal kapitán lode. Vysvetlil v nej, čo sa tu stalo a ako prebiehali posledné chvíle Dolinarthu. Tiež povedal, že časť autodeštrukčných náloží sa posádke podarilo znovu zaistiť, ale nie všetky, lebo nemali skafandre. Myslím, že energetický systém preto nie je rozumné aktivovať, čo myslíš?“
Cez vysielačku sa ozvalo uvážlivé: „Asi máš pravdu. Oznam pre všetkých. Počuli ste, čo sa deje, takže zákaz aktivovať veci stále platí. Evan, ešte niečo?“ Lorne prikývol: „Áno, kapitán povedal, že časť posádky prežila, čo potvrdzuje naše zistenia. Tu v Taktickom centre majú takmer všetky mrtvoly ešte stále nasadené dýchacie masky a zásobníky sú spolovice plné. Väčšina z tých, čo prežili, sa neskôr povzniesla do vyššej sféry, no niektorí ostali a nakoniec zomreli. Myslím, že práve tych sme tu našli.“
Sheppard sucho povedal: „Rozumiem. Ďalej?“ Jeho zástupca sa na chvíľu zamyslel a potom opatrne povedal: „Nechám Zelenku, aby sa povrtal v tom terminále, keď je už aktívny. Možno sa mu podarí dostať sa do databázy alebo také niečo. My ostatní obhliadneme Taktické centrum a potom budeme pokračovať v prieskume okolitých miestností a chodieb. Čo ty na to?“
Vojenský veliteľ Expedície sa zamyslel a potom to schválil: „Dobre. Choďte na to. Ale strážte si úroveň vzduchu v skafandroch, aby ste sa dokázali vrátiť do hangáru k Jumperom...“ Zelenka ho prerušil: „Tu je Zelenka. Plukovník, myslím, že viem o jednom zlepšovacom návrhu, ktorý by nám umožnil zostať tu dlhšie. Teda aspoň tým z nás, ktorí máme antické skafandre a nie pozemské.“ Shepparda to zaujalo: „Čo tým myslíš, Radek?“
Vedúci technickej sekcie Expedície mu odpovedal: „Bolo by najlepšie, keby všetci, čo majú antické skafandre, prišli do Taktického centra. To je tá veľká miestnosť, v ktorej práve som. Tu by som mohol názorne ukázať, ako na to. Bola by to len chvíľka.“ Plukovník to chvíľu zvažoval a potom vydal rozkaz: „Počuli ste všetci. Zelenka ma pre nás nejaký zlepšovák, tak sa všetci, čo máte antické skafandre, dostavte k nemu do Taktického centra. Tí, ktorí máte pozemské skafandre, bežte do hangáru a v Jumperoch si doplňte zásobu vzduchu. Ešte šťastie, že sme si vzali náhradné kyslíkové fľaše.“

O polhodinu neskôr bolo dvadsaťosem členov Expedície v Taktickom centre. Toľko skafandrov bolo totiž na Atlantis k dispozícii a pri postupnom prestriedaní sa teamov na rabovaní Dolinarthu boli na Carterovej príkaz nasadené všetky. Tí, ktorým sa antické skafandre neušli, museli sa uspokojiť s pozemskými.
Všetci sa zhromaždili okolo Radka a ten začal vysvetľovať: „S týmito núdzovými dýchacími maskami sme sa už stretli na Atlantis a tiež na Orione, keď sme ho mali k dispozícii. Preskúmali sme ich a doktorka Siebmacherová si všimla, že koncovka tohto nadstavca pasuje do slotu, ktorým dopĺňame zásobu vzduchu v antických skafandroch. Pokusne sme to vyskúšali prepojiť a keď sme to zapojili do jedného zo skafandrov, tak systém skafandra detekoval núdzovú dýchaciu masku, samočinne analyzoval obsah a množstvo vzduchu, ktoré v maske bolo a potom si vzduch prečerpal do svojích zásobníkov.“
Lorne ho prerušil: „Ako to, že o kompatibilite tých masiek a skafandrov nevieme? To je predsa dôležitá informácia!“ Zelenka sa naňho trpezlivo pozrel a povedal: „Bolo to v hlásení, ktoré som o tom podal. Odvtedy sme to však nikdy nevyužili, lebo zásobu vzduchu v skafandroch dopĺňame inými spôsobmi. Teraz sa nám to však dosť hodí a tak som si na to spomenul.“
Všetci pokývali hlavami, pretože to bol dobrý nápad. Doktor Zelenka sa opýtal: „Prosím dobrovoľníka na predvedenie experimentu!“ Prihlásil sa Rodney, čo všetkých prekvapilo. On však len pokrčil plecami: „Ja mám asi najmenej vzduchu v zásobníku, takže ho aj tak musím doplniť...“
Zelenka prikývol a odopol najbližšej mŕtvole dýchaciu masku. Rodney chcel cúvnuť: „Ja mám dýchať vzduch z mŕtvoly?“ Radek mu netrpezlivo pokynul rukou: „Nie je to vzduch z mŕtvoly. Vôbec sa s tou mrtvolou nedostaneš do styku, takže je to absolútne bezpečné.“
Pritiahol si ho bližšie k sebe a pritom vysvetľoval: „Vezmete masku a túto hadičku, ktorá vedie z masky do zásobníka, vytiahnete. Nemusíte sa báť, žeby unikol vzduch, lebo tá má spätnú klapku. Koncovku zastrčíte do tohto slotu na skafandri a systém skafandra automaticky vykoná svoje. Funguje to Rodney?“
McKay prikývol: „Áno, detekovalo to dýchaciu masku a zistilo, že je tam dýchateľný vzduch. Teraz to prečerpáva... ale veľa toho nebolo.“ Zelenka prikývol: „To preto, lebo skafander má neporovnateľne väčšie zásobníky vzduchu ako dýchacia maska. Aby ste si naplnili zásobu vzduchu v skafandri na maximum, budete potrebovať niekoľko masiek a keďže väčšina tých, ktoré tu sú, sú aj tak už použité, tak ich bude treba ešte viac.“
Sheppard pokýval hlavou: „Aj tak je to však posila. Vďaka Radek!“ Potom sa obrátil k ostatným: „Takže ste to videli. Teraz si doplňte vzduch v skafandroch a pokračujeme v práci.“ Lorne ho doplnil: „Ešte jedna vec, chlapci a dievčatá. Vyprázdnené masky dávajte na jednu kopu, aby sme mali prehľad o tom, ktoré sú prázdne, a ktoré sa dajú ešte použiť. Tie prázdne potom vezmeme na Atlantis na dezinfekciu a naplnenie.“ Všetci prikývli a rozišli sa po miestnosti. Snímali masky z mrtvol členov posádky a doplňali si vzduch v skafandroch.
O chvíľu neskôr major Varnikin, veliteľ teamu SGA-4, vzrušene zakýval na ostatných: „Doktori Zelenka a McKay, prosím, poďte sem!“ Obaja vedci sa otočili a zbadali, že ruský dôstojník stojí pri stene a vedľa neho je odklopený panel. Podišli k nemu a keď nazreli dovnútra panelu, široko sa usmiali. Vnútri bola mohutná tlaková nádoba o veľkosti dospelého chlapa a priemere asi meter, ku ktorej bolo pripojené malé zariadenie a rovnaká hadica s koncovkou, aká bola na dýchacích maskách.
Rodney sa okamžite otočil k ostatným: „Všetci dávajte pozor! Keby niekomu došiel vzduch, tak tu si ho bude môcť doplniť. Zdá sa, že Antikovia mysleli aj na doplňanie vzduchu v maskách a preto tu je tlaková fľaša so zásobou vzduchu na mnoho dní. Keby niekomu nestačilo to, čo je v maskách, tak tu si môže doplniť vzduch priamo z tlakovej fľaše...“
Všetci zajasali, lebo to znamenalo značné uľahčenie. Major Varnikin sa ešte opýtal Radka: „Doktor, myslíte, že na Atlantis sú tiež takéto zásoby?“ Zelenka pokrčil plecami: „Možno sú, ale zatiaľ sme ich nenašli. Celé mesto sme ešte nepreskúmali. Je tam stále niekoľko sekcií, do ktorých sa nedá dostať a aj v tých, ktoré máme pod kontrolou, je toho toľko, že sa v tom má človek problém vyznať. Musel by som sa pozrieť do plánov mesta, aby som vám podal dobrú odpoveď.“
Mohutný ruský dôstojník prikývol a chcel sa pobrať za svojou robotou, no obaja boli vyrušení kapitánom Lynchom, veliteľom teamu SGA-3: „Toto musíte vidieť!“ Otočili sa a zbadali, že angličan práve vyťahuje z nejakej debničky žlto žiariaci modul ZPM. Rodneymu a Radkovi klesli sánky od prekvapenia, no okamžite sa spamätali a vrhli sa k Lynchovi.
Chvíľu si prezerali modul a Rodney potom preskúmal aj debničku, v ktorej predtým bol uložený. Vytiahol maličký prístroj podobný detektoru známok života, ktorý bol tiež v debničke a aktivoval ho. Prešiel snímačom po module a pozoroval hodnoty na malej obrazovke. Nakoniec spokojne prikývol: „Plne nabitý.“ Uložil prístroj naspäť do debničky a potom do penovej vypchávky opatrne uložil aj modul ZPM. Strčil kovový box Lynchovi do náručia a opýtal sa: „Máme nejaký plný Jumper?“
Odpovedal mu Lorne: „Tri, ale čakali sme na to, aby sme mohli odletieť spoločne.“ Rodney však pokrútil hlavou: „Toto zmenilo situáciu. Kapitán, vezmete tých, ktorí majú pozemské skafandre a jeden z naplnených Jumperov. Okamžite doletíte k hviezdnej bráne a potom na Atlantis. Ten modul odovzdáte Carterovej a poviete jej, že má ostať na Atlantis. Nieže ho pošle na Zem! Ona bude vedieť prečo. Rozumiete?“
Lynch prikývol a odišiel do hangáru. Kovovú debničku pritom zvieral v náručí ako najvzácnejší poklad. Lorne sa opýtal: „Rodney? Čo si tým myslel: nieže ho pošle na Zem?“ Vedúci vedeckej sekcie Expedície zahundral: „Pretože, keby sme ho poslali na Zem, tak by nám ho už nevrátili. Strčili by ho na niektorú z lodí, aby získali výhodu proti Luciánskej aliancii. Na Atlantis ho dokážeme zúžitkovať lepšie, nehovoriac o tom, že z tých troch modulov, ktoré máme v meste k dispozícii, je jeden nabitý už len na sedem percent, druhý na tridsať a tretí na šesťdesiatpäť percent. Ak by sme chceli s mestom odletieť, tak by sme to nedokázali, chápeš? A ja na tej ľadovej planéte, kde teraz mesto je, nechcem ostať ani náhodou...“ Radek prikývol: „Je to tak, Evan. Rodney má pravdu.“
Lorne sa zatváril trochu kyslo, no nakoniec prikývol: „Dobre, pomlčíme o tom.“ Pozrel na ostatných, ktorí na neho zarazene hľadeli a oni tiež postupne prikývli. Všetci vedeli, že vedúci vedeckej sekcie má v tejto záležitoti pravdu. Na Atlantis sa im ten modul bude hodiť viac, než na Zemi. Galaxia Pegasus je podstatne nebezpečnejšia ako Mliečna cesta a jeden modul ZPM naviac môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou. Postupne sa teda vracali k predchádzajúcej práci a prieskumu miestnosti.
Sheppard vyšiel na nevysoké pódium v strede miestnosti a premýšľal nad jeho účelom. Pódium zaberalo takmer tretinu miestnosti a bolo úplne holé, bez akýchkoľvek ozdôb, terminálov a podobne. Na to, aby to bol tanečný parket, tak bola miestnosť zvolená dosť zvláštne. Nakoniec sa obrátil na Rodneyho: „McKay, načo slúžilo toto pódium?“ Vedec však len pokrčil plecami, lebo to netušil.
Po niekoľkých minútach hrabania sa v aktívnom terminále mu odpovedal doktor Zelenka: „Plukovník, to pódium, na ktoré ste sa pýtal...“ Sheppard spozornel a Radek povedal: „No... je to väčšia kópia tohoto...“ Ukázal na holografický zobrazovací stôl. Sheppard naňho nechápavo pozrel, lebo nebol pritom, keď team SGA-2 sledoval záznam majstra kapitána Rauma.
Lorne však ticho zahvízdal: „Naozaj, Radek? Ale v takých rozmeroch? Nezdá sa ti to trochu prehnané?“ Zelenka však len pokrútil hlavou: „Ani trochu. Uvedomte si, kde sa práve nachádzame. Sme v taktickom centre vojnovej lode. To pódium je podľa databázy lode hlavným zobrazovacím prostriedkom pre taktickú analýzu. Tieto stoly dookola sú len pomocné. To pódium je pritom len o trochu väčšie ako holografická miestnosť na Atlantis. Dolinarth bol podľa záznamov vlajkovou loďou Druhej Antickej flotily, takže to pódium a celá táto miestnosť mi dáva viac než jasný zmysel. Odtiaľto sa riadila bitka a to nielen pre túto loď ale pre celú flotilu. Na to potrebovali poriadný zobrazovací priestor...“
Major Alatriste prikývol: „Dáva to zmysel. Vlastne by som sa divil, keby niečo podobné nebolo aj na Atlantis. Aj keď je pravda, že mesto malo skôr civilné využitie. Ale tu, na vojnovej lodi, to dáva zmysel. Problémom však bude, ako ho demontujeme a odvezieme. Určite bude popripájané stovkami káblov, či nie?“ Zelenka pokrčil plecami: „To netuším. Uvidíme, keď to tu začneme rozoberať.“

Nu už vím proč si jmenoval do čela druhé flotily Rauma, protože pokud se nepletu tak on si za Forlinem šel jednou za čas pokecat

[Aiwendill]

Hehe, objavil si jedno zo zasifrovanych prepojeni na LastA. Gratulujem ondro, kup si pivo!

Bude tam umělá inteligence Dolinarthu?

[Aiwendill]

Coldvel: uvidis...

Aiwendill : Gratulujem ondro, kup si pivo!

No co to čtu? Ty nabádáš nezletilého k pití alkoholického nápoje? Povídky s lechtivým obsahem to mu nepošleš do dovršení osmnáctin.

[Aiwendill]

Pivo môže byť aj nealkoholické...

tož to jsi měl napstat které myslíš, bo všeci si při slově pivo představí pivo alkoholické.
ty milovník vín

Nemám zrovna na Birela chuť, ale kdyžtak v sobotu 14.7. je u nás v Bučkách košt vín

vynikající díl

[Aiwendill]

Posedlik: dakujem

Pal: sialkoholik. Hned myslis na etanol... tsss...

[Aiwendill]

tak a je tu nová kapitola. je trochu krátka, to uznávam, ale dúfam, že sa vám bude páčiť...

7. Kapitola – Šrotovisko

Prehľadávanie vraku pokračovalo. SGA-teamy systematicky prechádzali jednotlivé chodby a miestnosti zničeného krížnika, otvárali skrine a debny, kontrolovali vybavenie, označovali použiteľné veci a znášali ich do Druhého hangáru, kde všetko nakladali do Jumperov a zásobovacieho člnu. Najväčšiu efektivitu vykazoval team SGA-4 majora Varnikina, ktorý odkiaľsi vytiahol tri levitujúce plošiny o rozmeroch meter krát poldruha metra. Rovnaké plošiny boli aj na Atlantis a Expedícia ich používala pri vykladaní zásob vozených pozemskými krížnikmi. Preto sa teraz všetci potešili, keď si mohli vďaka transportným plošinám uľahčiť namáhavú prácu.
Vybavenie Dolinarthu sa odvážalo prostredníctvom Jumperov cez hviezdnu bránu na Atlantis, kde sa katalogizovalo a ukladalo do skladov. Jednotlivé teamy sa pritom striedali a brigádna generálka Carterová kvôli tomu obmedzila ostatné misie v galaxii Pegasus na absolútne minimum. Rabovanie výbavy Dolinarthu malo prednosť.
Pomaly ale isto sa jednotlivé miestnosti a chodby ťažkého krížnika vyprázdňovali. Ich vybavenie, nábytok, počítačové konzoly, hygienické potreby z kúpeľní v obytných kajutách ale aj pamäťové kryštály a množstvo iných vecí postupne putovali do Druhého hangáru a odtiaľ Jumpermi na Atlantis. Bol to neustály kolotoč bránových lodí, ktoré pendlovali medzi Atlantis a vrakom Dolinarthu.
Tri týždne po objavení vraku Dolinarthu priletela do sústavy Sharaoth Valor pozemská flotila, aby pomohla pri odvoze materiálu. Štvorica ľahkých krížnikov triedy 304 – ESS Apollo, Odyssey, Gagarin a Daedalus – priviezla zároveň rozkaz, aby sa okrem mobiliára Dolinarthu demontovala a odviezla aj čo najväčšia časť samotnej lode.
Vojaci a technici začali pracovať na uskutočnení tohto rozkazu a to s netušeným elánom. Všetci pochopili, aká je ich úloha a obzvlášť po tom, čo im plukovník Ellis vysvetlil, že demontované časti vraku sa môžu upotrebiť pri stavbe nových pozemských lodí, čím sa ušetria prostriedky a materiál, ktorého bol na Zemi permanentný nedostatok.
Práce postupovali pomerne rýchlo. V už vyprataných miestnostiach technici odmontovávali stropné aj nástenné osvetlenie, z podlahy vyberali gravitačné platne, zo stien a povaly postupne mizli potrubia vzduchotechniky a klimatizácie, dátové a energetické vedenia, rôzne senzory a snímače, vodovodné potrubia a mohutné recyklačné zariadenia na výrobu pitnej vody. Jednoducho sa demontovalo všetko, čo sa dalo odniesť. Doktori Zelenka a McKay preverovali štrukturálnu integritu hrubých nosníkov a určovali, ktoré je potrebné opatrne odmontovať, lebo sa dali ešte použiť, a ktoré zasa možno odrezať autogénom, lebo pôjdu do vysokých pecí na pretavenie.
Jednotlivé krížniky postupne odlietali na Zem, kde bol materiál vykladaný do jedného z hangárov v oblasti 27. Hangáre krížnikov boli preplnené demontovaným vybavením a materiálom do takej miery, že sa po chodbách nedalo normálne chodiť.
Keď sa demontovali obytné sekcie a rôzne laboratóriá, ktoré boli prioritou, prikročilo sa k ďalšej dôležitej fáze celej misie. Nepoškodené kanóny batérií na pravoboku a spodnej časti provy lode boli postupne demontované a opatrne naložené do hangárov ľahkých krížnikov.
Veľkosť jednotlivých kanónov bola tak obrovská, že sa do hangárov vošli len po jednom kuse a aj tak ešte trčali do otvoreného vesmíru značnou časťou svojej dĺžky. Posádky krížnikov ich provizórne priväzovali k trupom svojích lodí hrubými oceľovými lanami, aby sa počas letu neodtrhli.
Podľa toho, čo sa generálka Carterová dozvedela od svojho manžela, mali byť tieto kanóny umiestnené na stacionárne stanovištia na povrchu Zeme a mali tak tvoriť hlavnú líniu planetárnej obrany. Projekty na tieto pozície však ešte neboli hotové, pretože sa čakalo na samotné kanóny, aby ich mohli vedci a technici na Zemi preskúmať a zapracovať ich rozmery a potrebné vybavenie do projektových štúdií.
Všetci však mali povznesenú náladu, pretože po strate Antického ovládacieho kresla a dronov počas útoku Wraithskej superlode ostala Zem bez akejkoľvek ochrany proti priamemu útoku z orbity. Ťažké pulzné kanóny z Dolinarthu budú veľmi výraznou posilou pre obranyschopnosť Zeme a dokonca aj Rodney dával Carterovej za pravdu.
Videl, s akou účinnosťou strieľali kanóny na replikátorských krížnikoch na Wraithské lode počas bitky na orbite planéty Asuras a vedel si predstaviť, ako môžu prispieť k obrane Zeme. Odhadoval, že na zničenie materskej lode typu Ha´tack, ktoré tvorili chrbtovú kosť flotily Luciánskej aliancie, bude stačiť len jeden alebo dva výstrely z hociktorého z týchto kanónov, ktoré sa svojou účinnosťou plne vyrovnávali plazmovým kanónom asgardskej proveniencie, ba dokonca ich aj prekonávali.
Rodney mal tiež záujem o hlavnú zbraň Dolinarthu, ktorou bol nesmierne silný ťažký laserový kanón. Z databázy lode však zistil, že kanón sa počas kampane Dolinarthu proti Wraithom poškodil kvôli prehriatiu v bitke a hoci pred svojími podriadenými sebaisto vyhlasoval, že ho dokáže opraviť, v súkromí počas obhliadky zbrane spolu s Carterovou a Zelenkom realisticky skonštatoval, že je to beznádejné a nedokáže to nikto, dokonca ani on nie. Viaceré kriticky dôležité časti boli úplne roztavené a súčasnou technológiou na Zemi, dokonca aj pri použití asgardských znalostí, nie je možné vyrobiť náhradné diely.
Carterová a Zelenka jeho názor po dôkladne obhliadke zbrane potvrdili, no na Radkov návrh sa zbraň predsa len začala rozoberať. Doktor Zelenka totiž argumentoval, že viaceré dátové a energetické vedenia sa ešte dajú zúžitkovať. Rovnako sa ešte dali použiť aj zameriavacie zariadenia a mnohé iné podružné súčiastky, ktoré bolo možné zúžitkovať na iných miestach.
Pozemské krížniky odvážali materiál z Dolinarthu na Zem a Jumpery zasa vozili drobnejšie veci a vybavenie na Atlantis. Vrak Dolinarthu čoraz viac pripomínal vyrabovanú škrupinu. Z jeho útrob mizli celé sekcie, keď sa po vyprataní miestností a chodieb demontovali a odvážali krycie panely zo stien, nosné konštrukcie a dokonca aj nepoškodené kusy vonkajšieho panciera lode.
Oveľa väčší problém, ako bol v prípade odvozu ťažkých pulzných kanónov, nastal, keď boli demontované mohutné energetické generátory ťažkého krížnika. V zachovanej časti vraku ich bolo osemnásť a odmontovať generátory z ich uchytenia bol ten najmenší problém. Cez diery v trupe vytvorené demontážou obytných a skladových sekcií boli generátory následne vytiahnuté do otvoreného vesmíru a odvlečené k čakajúcim krížnikom.
Pri nakladaní prvého generátora do hangáru ESS Odyssey nastal problém. Generátor bol tak veľký, že sa do hangáru nevošiel. Presahoval dobré štyri metre na výšku. Kanóny sa do hangárov vošli, lebo boli síce dlhé ale relatívne úzke. Generátory však boli mohutné bloky a jednoducho sa do hangárov nevošli ani tak a ani onak.
Nakoniec to posádka ľahkého krížnika vyriešila tak, že generátor hrubými lanami pripútala z vonkajšej strany k spodnej časti trupu Odyssey a po naplnení hangárov iným materiálom odletela na Zem. Tam počas náročnej operácie pri pomalom zostupe atmosférou, aby trenie nepoškodilo cenný generátor, nakoniec ľahký krížnik pristál v oblasti 51 a blok generátora bol vyložený v hangári s ostatnými demontovanými časťami trupu Dolinarthu.
Takýmto krkolomným spôsobom boli postupne všetky energetické generátory odvezené a dopravené na Zem. Tam sa s nimi počítalo, že budú napájať pulzné kanóny z Dolinarthu na ich nových platformách.
Na Zemi medzitým diplomati vyvíjali značnú aktivity a podarilo sa im presvedčiť Jaffov a ďalších spojencov, aby poskytli ďalšie lode na obranu Zeme počas trvania tejto operácie. Tok´rovia prispeli dvoma materskými loďami a Jaffovia tiež dvoma. Vďaka tomu bolo možné odveliť k demontáži trosiek Dolinarthu aj ESS Concorde a George Hammond, vďaka čomu bolo možné rýchlejšie rozoberať trup zničeného ťažkého krížnika.
Po piatich mesiacoch nepretržitej práce bol Dolinarth úplne vyrabovaný. Z jeho útrob a trupu zmizlo všetko, čo malo nejakú cenu a keď sa človek prizrel pozornejšie, videl, že je to už len škrupina z poškodených častí a kusov vonkajšieho panciera, ktoré boli príliš veľké, aby sa dali odviezť.
Z miesta bitky na orbite vulkanického mesiaca tiež zmizli trosky ťažkého krížnika Helurca, ktoré tam ešte poletovali. Za pomoci teleportačnej technológie bola dokonca transportovaná naspäť na orbitu mesiaca časť trosiek Helurcy, ktoré padli na povrch mesiaca.
Nebolo toho však veľa. Časti rozlomeného trupu Helurcy totiž dopadli práve do lávovej rieky, ktorá obtáčala takmer celý rovník mesiaca. Za desaťtisíc rokov od bitky sa väčšina z nich roztavila a na orbitu bolo možné teleportovať len tie kusy, ktoré nepadli do lavy.
Trosky Helurcy boli vyzbierané do posledného kúska a tie časti, ktoré sa odviezť nedali, boli odtiahnuté k vraku Dolinarthu, kým sa nerozhodne, čo sa s nimi stane. Tam sa už pracovalo na posledných veciach. Z Dolinarthu bolo odvezené všetko, no ešte sa pracovalo na demontáži niekoľkých nosníkov, ktoré bolo možné odviezť.
Lode pozemskej flotily nakoniec odleteli na Atlantis, kde naložili zvyšok materiálu z Dolinarthu. Boli to veci, ktoré tam boli odvezené pomocou Jumperov a teraz mali byť dopravené na Zem, kde sa roztriedia a určí sa, čo s nimi bude ďalej. Zem sa totiž pohrávala s myšlienkou, že vykope Antarktickú základňu spod ľadu a tiež ju demontuje. Namiesto nej mala byť postavená úplne nová základňa v Antickom štýle, ktorá by slúžila na obranu planéty. V takom prípade by sa vybavenie z Dolinarthu celkom zišlo na vybavenie novej základne a členovia Expedície Atlantis to museli so škrípajúcimi zubami uznať, hoci s tým vôbec nesúhlasili. Podľa ich jednomyseľného názoru by bolo lepšie, keby drobné vybavenie Dolinarthu ostalo na Atlantis, kde mohlo byť zúžitkované lepšie.
Otázka osudu trupu Dolinarthu zamestnávala vojakov aj vedcov po dobu takmer mesiaca. Vedci a technici uvažovali nad tým, že rozrežú trup vraku na kusy a tie postupne odvezú na Zem, kde ich roztavia a zo získaného materiálu postavia dva alebo tri nové ľahké krížniky triedy 304 a možno aj jeden ťažký krížnik triedy 305. Koniec koncov sa prvá loď triedy 305 už začala stavať v jednom z dvoch novučičkých dokov 51, ktoré boli vybudované špeciálne pre túto triedu. Celkovo sa plánovalo postaviť až šesť ťažkých krížnikov a materiál z trupu Dolinarthu by stavbu týchto lodí značne urýchlil.
Vojaci na to sprvu nemali vyhranený názor, no tesne pred rozhodnutím o osude vyrabovaného vraku prišiel jeden z generálov v Pentagone na diabolskú myšlienku, ktorej podstatou bolo, že trup Dolinarthu naplnia účinnými výbušninami vrátane niekoľkých naquadriových hlavíc a potom do sústavy Sharaoth Valor prilákajú Wraithov, ktorých tam zničia. Vrak Dolinarthu mal poslúžiť ako návnada počas bitky.
Tento plán sa ostatným generálom zapáčil a tak ho štáb analytikov rozpracoval do detailov. Posádky pozemských krížnikov, ktoré sa celej operácie zúčastňovali, o niekoľko dní neskôr dostali podrobné rozkazy a hoci nad nimi krútili hlavami, začali ich vykonávať.
Jumpery začali k vyrabovanému vraku voziť potrebný materiál a vybavenie a technici v skafandroch postupne do trupu Dolinarthu montovali nesmierne silné naquadriové nálože ale aj ďalšie veci, ako boli napríklad prenosné generátory štítov a rôzne iné veci. V pláne bolo totiž Wraithov presvedčiť, že Dolinarth je plne funkčná loď, ktorá je schopná zapojiť sa do bitky. Preto tam museli byť známky energie a podobne.

Zajímavé, a nechceš nám povědět jméno onho generála? Amíci sou opravdu šílení

vynikající díl

[Aiwendill]

Ondra: Nechcem...

Posedlík: ďakujem...

Proč, odkryli by jsme další budoucí události

[andoriel]

Četla jsem to v pondělí a ještě dneska mě všechno bolí

[Aiwendill]

tak ti treba...

Pro ty co neznaj bolest doporučuju si zatrénovat s http://stanislavgazdik.cz/ je to síla jinak těšim se na další epizodu

[Aiwendill]

Andoriel ale mala na mysli dusevnu bolest. Ona totiz vie, co sa stane v nasledujucej kapitole...

No sakra to bude beztak nějaká katastrofa

[Aiwendill]

tak je tu teda pondelok a s ním aj nová kapitola Dolinarthu. Príbeh sa už dostal do záverečnej fázy a preto je to aj posledná kapitola + epilóg. Nikdy som nezamýšľal rozvádzať ho do takých rozmerov ako majú napríklad Dobrodruhovia a o Admirálovom dedičstve a Posledných z Antikov ani nehovorím. Je to jednoducho krátky príbeh na pochopenie určitých udalostí v iných príbehoch...

užite si ho teda a komentujte!

8. Kapitola – Pasca

Flotila dvoch materských lodí a štyroch krížnikov sa pomaly sunula subpriestorovým tunelom a kráľovná Šedý kvet znudene pozorovala displeje, na ktorých boli zobrazené súhrné údaje o jednotlivých lodiach jej flotily. Jej podriadení v tichosti pracovali na svojích stanovištiach na veliteľskom mostíku vlajkovej lode a ona ich znudene pozorovala.
Šedý kvet bola mladá a to nielen podľa wraithských ale dokonca aj ľudských kritérií. Mala ešte len dvadsať rokov, no neúprosný osud ju neočakávane katapultoval do pozície vládnucej kráľovnej, keď bola pred štyrmi rokmi svedkom smrti svojej matky, kráľovnej Šedá temnota.
Dynastia „šedých“ kráľovien bola v rámci Wraithskej ríše relatívne malou. Ovládali niekoľko desiatok systémov obývaných ľuďmi, ktorých v pravidelných intervaloch zožali, ale ináč sa do galaktických záležitostí nemiešali. Jednoducho na to nemali prostriedky. Pred niekoľkými rokmi na to trpko doplatili.
Počas občianskej vojny vo Wraithskej ríši sa do seba pustili jednotlivé frakcie. Tie, ktoré mali viac lodí, ktoré kontrolovali výdatnejšie loviská, alebo ktoré mali šikovnejších veliteľov, si dokázali v chaose po páde Asuranov udržať svoje pozície, hoci aj na úkor svojích susedov alebo rivalov.
Wraithov bolo jednoducho príliš veľa a hladovali. Ľudská populácia v galaxii Pegasus sa od čas vojny s Antikmi scvrkla na niekoľko miliónov jedincov a nedokázala teraz uživiť všetkých Wraithov. Tí, ktorí mali viac prostriedkov, boli šťastnejšími, pretože si mohli dovoliť loviť aj v revíroch svojich rivalov.
Kráľovná Šedá temnota patrila medzi tých menej šťastných. Keď na jej revír zaútočili lode kráľovnej Čierna smrť, nedokázala vzdorovať. V prvej bitke prišla o dve zo svojích materských lodí a tri krížniky. Čo ju však bolelo viac, bolo, že prišla aj o svoju zásobovaciu loď, na palube ktorej sa nachádzalo asi milión ľudí. Boli to zásoby potravy, ktoré si nazbierala za posledné desaťročia.
Pokus o znovuzískanie zásobovacej lode sa zvrhol v katastrofu. Štyri materské lode a dvanásť krížnikov, teda kompletná flotila, ktorou Šedá temnota disponovala, neobstáli proti dvanástim materským lodiam a takmer trom tuctom krížnikov kráľovnej Čierna smrt. Šedá temnota vedela, že šance na úspech sú mizivé, no napriek tomu sa o to musela pokúsiť. Ináč by ona aj jej podriadení hladovali.
Bitka dopadla podľa očakávania. Šedá temnota zahynula, keď jej vlajková loď explodovala v smŕšti striel z kanónov materských lodí jej protivníčky. Zároveň prišla aj o väčšinu svojej flotily. Druhá materská loď bola rozstrieľaná a spolu s ňou aj šesť krížnikov. Dva krížniky sa vzdali a prešli na stranu víťazov.
Šedý kvet pri tej spomienke bledla zlosťou. Tí nevďačníci, zbabelci a zradcovia! Vďaka nim však získala prehľad o situácii, keď jej matka zahynula. Vďaka zrade tých dvoch krížnikov si uvedomila, že nesmie už strácať ani sekundu, lebo skončí ako jej matka. Ujala sa vlády a vydala rozkaz k ústupu.
Podarilo sa jej zachrániť dve materské lode a štyri krížniky. Všetky boli ťažko poškodené a nasledujúcich niekoľko mesiacov strávili tým, že podnikali bleskové údery na nechránené civilizácie, kde rýchlo zožali toľko ľudí, koľko mohli a hneď ustúpili. Oprava lodí si totiž vyžadovala značné prostriedky a potravy bol jednoducho nedostatok.
Postupne sa jej však podarilo situáciu stabilizovať a hoci teraz nemala žiadne pevné teritórium, v ktorom by pravidelne lovila, získala isté sebavedomie. Jej posádky ju na slovo poslúchali a ona práve začínala pomýšľať, že sa pustí do niektorej slabšej kráľovnej, proti ktorej by mala reálnu šancu na úspech. Po zničení lodí by anektovala dobyté územie a mohla znovu začať žiť riadny život. Poučila sa z chýb svojej matky a predsavzala si, že akonáhle bude mať znovu svoj vlastný priestor, začne budovať prostriedky, aby si ho udržala...
Od jedného z terminálov sa ozval alarm a Šedý kvet k nemu lenivo obrátila hlavu: „Čo sa deje?“ Wraithský dôstojník, ktorý tam mal službu, niekoľkými hmatmi na organickej klávesnici vyvolal zdroj alarmu a odpovedal: „Zachytili sme núdzový signál. Je to signál z jednej z tých lodí, ktorými disponujú ľudia zo Zeme! Podľa zachytenej správy mali nehodu a žiadajú okamžitú pomoc!“
Šedý kvet sa usmiala. Bol to však úsmev hladného tygra pri pohľade na tučnú korisť: „Zamerajte zdroj signálu a obráťte lode. Letíme im pomôcť!“ Jej dôstojníci sa k nej otočili a neveriacky sa na ňu zahľadeli. Ona však dodala: „Ešte netušia, aká to bude pomoc...“ Pochopili jej úsmev a okamžite splnili jej príkazy. Šedý kvet bola občas dosť krutá aj k vlastným podriadeným...
V hyperpriestore sa nedá odbočovať, kedykoľvek sa pilotovi zachce. Musí sa vystúpiť do normálneho priestoru, určiť nový letový vektor a znovu vstúpiť do subpriestoru. Presne tak to spravila aj flotila kráľovnej Šedý kvet...

Generál O´Neill zamyslene sedel vo veliteľskom kresle ľahkého krížnika ESS Daedalus a pozoroval vesmír vonku za oknom. Zrazu sa strhol, pretože poručík Williams, ktorý bol navigačným dôstojníkom lode a do jeho kompetencií patrili aj senzory, nahlas povedal: „Wraithi práve vstúpili do hyperpriestoru a letia smerom k nám. Budú tu o ... šesť minút a dvadsať sekúnd.“ Generál sa jemne usmial a prikývol. Nebol síce nadšený z celého tohto plánu, pretože on osobne sa prikláňal skôr na stranu tých, čo tvrdili, že trup Dolinarthu treba rozrezať a získaný materiál zúžitkovať na stavbu nových lodí. Túto misiu však dostal rozkazom od prezidenta, ktorý si myslel, že trocha akcie starého Jacka poteší.
Potešilo ho to, uznal si sebakriticky Jack. Už príliš dlho sedel v kancelárii a akčnosť jeho predchádzajúcej služby mu chýbala. Hoci mal voči cieľu misie svoje výhrady, podelil sa o ne len so svojou manželkou. Ináč mlčal a pripravoval sa na čo najsvedomitejšie splnenie rozkazov. Na túto misiu dostal k dispozícii päť lodí. ESS George Hammond ostala na Zemi, kde opravovala drobné poškodenia a zároveň zotrvávala v pohotovosti kvôli obrane domovskej planéty.
Otočil sa k plukovníkovi Caldwellovi, ktorého miesto si zabral pre seba: „Všetci pripravení?“ Caldwell posunul jeho otázku na ostatné lode a zložky tejto misie a o minútu neskôr ohlásil Jackovi: „Všetci pripravení, pane!“ Jack prikývol a znovu sa zahľadel von oknom do temnoty vesmíru.

Wraithská flotila sa vynorila z hyperpriestoru v stanovený čas. Generál O´Neill len stručne zavelil: „Páľte!“ a zo štyroch lodí si to k mohutným Wraithským plavidlám namierilo osem modrobielych plazmových lúčov. Dva krížniky okamžite explodovali a tretí bol vážne poškodený.
Na generálov pokyn začali ESS Apollo a ESS Concorde ustupovať doľava a dole, pričom strieľali plazmové lúče na poškodený krížnik. Ten vzápätí explodoval a jeho trosky sa rozleteli do všetkých strán. ESS Odyssey a ESS Gagarin sa po chvíli tiež odpútali a vydali sa opačným smerom, ako predchádzajúce lode, teda doprava a nahor. Tak by dostali Wraithské lode do krížovej paľby, keby niečo nevyšlo.
ESS Daedalus stále zotrvával na svojej pozícii ukrytý za trupom obrovského Antického krížniku. Vlajková loď mala trochu iné poslanie v tejto bitke. Vnútri vraku Dolinarthu boli ukryté tri Jumpery s vysunutými zbraňovými slotmi. Keď sa pozemské krížniky dostanú na svoje pozície, Jumpery vystrelia všetky drony, ktorými disponujú, v jednej veľkej salve. Tým sa aspoň na chvíľu vyvolá zdanie, že Dolinarth je bojaschopnou loďou a Wraithi sa obrátia proti novej hrozbe. ESS Daedalus mala za úlohu evakuovať do svojích hangárov Jumpery a potom sa vydať doprava a nadol, aby sa tak dostala do dobrej pozície ďalej od vraku Antickej lode.
Všetko zatiaľ vychádzalo podľa plánu. Wraithi po zničení polovice flotily zareagovali podľa očakávania. Zomkli sa k sebe a začali ostreľovať ESS Apollo a ESS Concorde, aby sa nedostali do zovretia klieští. Ak zlikvidujú jedno krídlo, budú mať kadiaľ ustúpiť z bitky.
Jack to sledoval na obrazovkách a usmieval sa: „Jumpery, páľte!“ Zo spodnej časti Dolinarthu vyleteli po chvíli tri tucty žlto žiariacich dronov a zamierili k jednej z materských lodí. Vrazili do organického trupu a začali vybuchovať vnútri lode. Dlho sa nič nedialo. Poškodená materská loď strieľala ďalej a jej posádka začala organizovať núdzové opravy.
Wraithi však zaznamenali nového nepriateľa, ktorý sa pomaly vynáral z tieňa planéty a začali po ňom strieľať. Keď zistili, že je to Antická loď, zamierili k nej na plný výkon podsvetelných motorov. Zároveň začali vypúšťať z hangárov stovky stíhačiek, aby mohli uskutočniť abordáž ťažkého krížnika. Tam sa logicky núkala najväčšia korisť, keďže tieto lode mali mnohonásobne väčšiu posádku ako maličké pozemské krížniky.
Plukovník Caldwell oznámil: „Všetky tri Jumpery sú v našom hangári!“ Jack prikývol: „Dobre, takže poďme odtiaľto!“ Caldwell pochopil jeho pokyn a prikázal: „Podsvetelné motory naplno vpred! Letový vektor do bodu Delta! Páľte z predných a pravobočných plazmových kanónov na poškodenú materskú loď a z railgunov na stíhačky!“
ESS Daedalus zamieril na stanovenú pozíciu a začal sa vzďaľovať od vraku Dolinarthu. ESS Apollo a ESS Concorde medzitým presnou paľbou svojích plazmových kanónov zlikvidovali posledný z Wraithských krížnikov a pustili sa do materských lodí. Z druhej strany ich streľbou podporovali ESS Odyssey a ESS Gagarin.
Plazmové lúče zasahovali obrovské materské lode a postupne z nich odlamovali veľké kusy organického trupu. Wraithské lode však boli vcelku odolné proti asgardským zbraniam a ich poddajný organický materiál nekládol silným plazmovým lúčom veľký odpor. Namiesto toho lúče prerezávali trupy z jednej strany na druhú a leteli ďalej. Viac škody spôsobovali projektilové strely z railgunov a rakety, ktorými útočila ESS Odyssey, keďže bola najbližšie a mala najväčšiu šancu na zásah.
Na veliteľskom mostíku ESS Daedalus Jack sledoval vývoj bitky. Jeho oči však každú chvíľu zablúdili na jednu z bočných obrazoviek, na ktorej bol v strede vrak Dolinarthu a okolo neho bol nakreslený červený kruh. V trochu väčšej vzdialenosti bol ešte jeden kruh – žltý.
Červený kruh znamenal zónu, v ktorej bola garantovaná stopercentná úspešnosť zničenia Wraithských lodí. V žltej zóne to bolo možné ale nie garantované. Obidve materské lode boli zatiaľ v žltom kruhu, no pomaly ale isto sa blížili k červenej zóne. Generál O´Neill si hrýzol spodnú peru v očakávaní momentu, keď obidve materské lode budú v červenej zóne okolo vraku Dolinarthu.
Wraithi však začínali tušiť nejakú pascu. Antická loď už nestrieľala a nejavila vlastne žiadnu aktivitu. Na jej palube boli evidentné známky energie, no pri bližšom pohľade sa dalo zistiť, že loď je vážne poškodená. Všetku špinavú robotu v bitke vykonávali pozemské lode, ktoré sa očividne snažili zahnať Wraithov na ústup a to práve v smere okolo Antickej lode. Kráľovná Šedý kvet tušila pascu, avšak nevedela akú.
Bola však nútená ustupovať práve smerom, ktorým si to želal pozemský veliteľ, lebo ináč by musela ísť buď cez pole trosiek z vlastných krížnikov alebo tesne okolo niektorej z pozemských lodí. Kanóny jej materských lodí boli síce silné, ale zato by rýchle a svižné pozemské lode nedokázali v blízkej vzdialenosti zamerať a bolo by to dopadlo ešte horšie. Takže museli ustupovať okolo Antickej lode.
Pre istotu sa však poistila a ťažké pulzné kanóny strieľali salvu za salvou do mohutného trupu Antického krížnika. Z Dolinarthu sa odlamovali veľké kusy, ktoré sa voľne vznášali vedľa vraku a niektoré zariadenia kvôli zásahom prestávali pracovať.
Jack na mostíku Daedala sledoval obrazovku na stene. Jedna z materských lodí už bola v červenej zóne, ale druhá ešte nie. Blížila sa ale neuveriteľne pomaly. Rozčuľovalo ho to a nielen jeho. Aj Caldwell a jeho podriadení boli zjavne nervózni. Jediný, kto zachovával ľadový pokoj, bol kapitán Stanton, zbraňový dôstojník lode. Sústredene hľadel na obrazovku svojho terminálu a v pravidelných intervaloch stláčal tlačidlá ovládajúce jednotlivé zbrane lode. S pokojom šachového veľmajstra strieľal jednu salvu za druhou a jeho pokoj ešte viac znervózňoval Jacka O´Neilla. Chvíľami si generál dokonca hovoril, že až bude po všetkom, tak tohoto vysokého blondína odvelí na Zem, aby v Homeworld Command robil užitočnejšie veci. Potom si však uvedomil, že by to bolo, ako uväzniť tigra v klietke. Stanton bol ostrieľaný veterán a strčiť ho do kancelárie by znamenalo trest. On si však zasluhoval skôr odmenu...
Druhá materská loď sa konečne dostala na okraj červenej zóny a pomaly sa do nej vsunula. Jack si vydýchol a ticho povedal: „Odpáľte nálože v trupe Dolinarthu!“ Kapitán Stanton ani okom nemihol. Len sa načiahol k bočnej časti svojho terminálu a stlačil uvážlivo niekoľko tlačidiel.
Niekoľko sekúnd sa nič nedialo a Jack sa začínal mračiť ako olympský Zeus. Potom sa ale v miestach, kde bol Dolinarth, objavilo silné svetlo a o dve sekundy neskôr pozemským krížnikom zalomcovala rázová vlna. V trupe Dolinarthu bolo dvadsať naquadriových náloží Mk. X, každá o sile sto megaton TNT, a tie práve explodovali.
Jack pudovo zavrel oči, aby neoslepol. Otvoril ich, až keď svetlo pohaslo. Okamžite sa pozrel na obrazovky, ale tie boli ešte stále tmavé, lebo senzory boli rušené radiáciou z výbuchu. Preto sa zahľadel cez okno do vesmíru. Ani jednu z Wraithských materských lodí nevidel rovnako ako vrak Dolinarthu. Chcel si však byť istý a tak trpezlivo čakal, kým znovu nabehnú údaje zo senzorov.
O tri minúty neskôr poručík Williams ohlásil: „Podľa senzorov boli obidve Wraithské materské lode zničené. Dolinarth tiež.“ O niekoľko sekúnd prišlo rovnaké hlásenie z ESS Gagarin a potom aj z ostatných lodí. Generál O´Neill ešte dlhú chvíľu zamyslene hľadel na obrazovky senzorov a potom sa obrátil na doktora McKaya, ktorý stál v zadnej časti veliteľského mostíku: „Myslíte, že sa trosky Dolinarthu budú dať pozbierať?“
Rodney pokrútil hlavou: „Pozbierať áno, ale využiť nie. Tie jadrové explózie ich ožiarili príliš veľkou dávkou radiácie a tej by sme sa už nezbavili. Ľutujem, generál.“ Jack zvesil plecia a po chvíľke premýšľania prikázal Caldwellovi: „Rozkaz pre flotilu: Odlietame na Atlantis! Prevezmeme zásoby jedla a čerstvej vody. Trochu si oddýchneme, skontrolujeme lode a spravíme potrebné opravy. Potom pôjdeme domov!“ Veliteľ ľahkého krížnika prikývol a pokynul svojím podriadeným, aby odoslali rozkaz na ostatné lode. Potom zaujal svoje veliteľské kreslo, lebo generál opustil mostík a odišiel do svojej kajuty.

O minútu neskôr sa hypermotory na pätici pozemských ľahkých krížnikov rozžiarili a flotila v záblesku pseudopohybu vstúpila do subpriestoru. Sústava Sharaoth Valor ostala po niekoľkých mesiacoch znovu pustá a osirelá.
Na palube ESS Daedalus si generál Jack O´Neill sadol za písací stôl v kapitánskej kajute, otvoril laptop a začal písať hlásenie z bitky. Neznášal písanie hlásení a rovnako neznášal byrokraciu. Bolo to však potrebné. S hlbokým povzdychom, ktorý svojou jemnosťou pripomínal zúrenie tajfúnu nad japonským pobrežím, položil prsty na klávesnicu a začal písať...
Rovnako začali písať svoje hlásenia aj ostatní vysokí dôstojníci, ktorí sa zúčastnili tejto misie – velitelia jednotlivých lodí, SGA-teamov a členovia jeho štábu. Byrokracia si vyberala svoju daň...

[Aiwendill]

a ešte sľúbený epilóg...

Epilóg - Osudy

Trosky Dolinarthu boli na niekoľko mesiacov uložené v dvoch hangároch v oblasti 51. V apríli 2013 bola vďaka iniciatíve admirála flotily Forlinafalca časť z nich, najmä strategické bomby, ale tiež bežné vybavenie, ako napríklad počítačové terminály, syntetizátory, debny so zásobami, oblečením, osobnými zbraňami a množstvom iných vecí, odvezená na Atlantis na palube krížnikov ESS Daedalus a ESS Concorde, ako to vyžadovala medzištátna zmluva medzi Zemou a Antickou ríšou. Materiál z Dolinarthu bol na Atlantis roztriedený a začlenený do zásob a vybavenia mesta.
Istú časť materiálu rozkradli v priebehu rokov 2015 a 2016 strážcovia hangárov, ktorí si privlastnili rôzne drobné veci a kradli tiež osoby z tajných štruktúr Hviezdneho programu, ktoré brali najmä zbraňové vybavenie. Väčšinu ukradnutého vybavenia sa už nikdy nepodarilo získať naspäť a pravdepodobne skončila zabudnutá v rôznych tajných skladoch mimo planétu Zem, keď boli tajné štruktúry prekopané a rozpustené v roku 2016 Dozornou radou Hviezdneho programu OSN.
Zvyšok vybavenia a materiálu bol v máji 2016 odvezený na základňu Telerush Var, kde boli jednotlivé veci zrecyklované a pretavené na stavebný materiál, ktorý bol následne využitý na iné projekty. Časť vybavenia znovu skončila na Atlantis, kde bola začlenená do výbavy a zásob mesta.
Ťažké pulzné kanóny a energetické generátory boli v marci 2017 v zmysle medzištátnej zmluvy medzi Zemou a Antikmi inštalované na stacionárnych platformách okolo pozemských kozmodrómov Pleseck a Vostočnij. Na dlhý čas tvorili spoločne s antickým ovládacím kreslom na Antarktickej základni hlavnú líniu planetárnej obrany Zeme. Antarktická základňa bola na nátlak ríšskej admirálky Anny Kornilovovej ponechaná na pôvodnom mieste a bola jej udelená výnimka z Antarktickej zmluvy.
Umelá inteligencia ťažkého krížnika Dolinarth skončila svoju strastiplnú púť na základni Telerush Var, keď bola skopírovaná do tamojšej databázy a pôsobila ako poradný orgán ríšskej admirálky Anny Kornilovovej spoločne s umelými inteligenciami rôznych iných zničených alebo demontovaných Antických lodí.
Meno lode Dolinarth už nebolo nikdy použité na pomenovanie nejakej vesmírnej lode, nakoľko jej umelá inteligencia ostala nažive aj napriek zániku samotnej lode. Tak to vyžadovali predpisy vojnovej floty Antickej a neskôr Alteránskej ríše.

Protos pojmenoval ty lodě jinak v AD, protože takové byli pravidla. No je zajímavý, jak Dolinarth skončil, ale jedna věc mě přesto zaráží, Anička by se dokázala zbavit oné radiace nebo ne?

Jinak Dolinarth Brolonarth a mnoho dalších lodí takhle skončilo. Dolinarth byl podle mě tak trochu výjmečnou lodí. Celkově mám dojem že Země tak pojmenovala jednu svoji vlastní loď, a ještě jedna se jmenovala Aurora, ale tu třetí si už nepamatuju.

Upravená povídka byla velice dobrá, takže jsem zvědav jak se to vyvine teď u Forlina