Pro pokec, nebo vaše dotazy jsem vytvořila na Discordu skupinu, přidat se můžete zde: https://discord.gg/aZCahpwdZa

Obsah fóra FanArt Vaše povídky Dokončené povídky Za všetko môže ... (Paródia na SGA)

Za všetko môže ... (Paródia na SGA)


Odeslat nové téma Odpovědět na téma
Promethea Uživatelský avatar
Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 200
Bydliště: Slovensko
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Po dlhom čase som sa rozhodla niečo napísať, teda nie po dlhom čase, napadlo ma to v marci, len kým som sa dokopala dať to dokopy. Vždy ma veľmi mrzelo, že SGA nemá žiadnu epizódu typu "200" alebo "Časová smyčka", tak som urobila menšiu paródiu, kde som použila pár vecí, ktoré som nepoužila v SGA Meteora.
Takže teraz vám slávnostne predstavujem (tamtararááám) moju novú poviedko-paródiu.

ZA VŠETKO MÔŽE TÁ SPROSTÁ CHEMIKÁLIA

alebo

ZA VŠETKO MÔŽE TEN SPROSTÝ ANTICKÝ METRONARCIS
(paródia na Stargate Atlantis)


Podplukovníkovi Johnovi Sheppardovi zazvonil budík. John zamrmlal, neochotne zdvihol ruku a na tretí pokus sa mu úspešne podarilo tresknutím trafiť a umlčať nepríjemne pípajúci budík.
Vstal a jeho prvé kroky smerovali do kúpeľne, kde strávil nad stylingovaním svojho milovaného messy-hniezda celé ráno. Keď uznal, že jeho messy-hniezdo priviedol k dokonalosti, pozrel sa na seba do zrkadla a nahodil zvodný pohľad so slovami:
„Si sexy kosť.“ Usmial sa na seba a vrátil sa do svojej izby. Rozopol si košeľu, hodil ju na posteľ a podišiel k skrini. Po jej otvorení sa mu naskytol nepríjemný pohľad. Jeho skriňa obsahovala už len jediné čierne tričko. Pomyslel si, že by si žiadne tričko ani obliecť nemusel, no po chvíľke sa začal obávať, že by ho niekto podozrieval, že vo svojom bujnom poraste na hrudi pestuje nejakú háveď. Tak si vytiahol jediné tričko a chystal si ho obliecť, no keď si ho naťahoval cez svoje messy-hniezdo, ozvalo sa hlasné trhnutie.
„Sakra.“ Ozvalo sa tlmene spod jeho trička. Natiahol si ho na seba a pozrel sa do zrkadla. Jeho účes bol nedotknutý, avšak jeho tričko po strete s jeho messy-hniezdom utrpelo tri tržné rany. Navyše si ho obliekol naopak. Pri opakovaní pokusu obliecť sa si natrhol aj druhú stranu trička.
„Paráda.“ Vzdychol si pri pohľade do zrkadla a šiel za Elizabeth. Cestou k nej obdržal od okoloidúcich niekoľko nechápavých pohľadov. Johnove tričko nasvedčovalo, že preletel ostnatým drôtom a dosvedčoval tomu aj jeho messy-účes, ak sa to vôbec účesom nazvať dá. Vošiel do Elizabethininej kancelárie.
„John, to je tento týždeň už ôsme tričko! Ja to nestíham!“ vynadala mu skôr, ako sa stihol nadýchnuť a odsunula sa od stola, aby videl, že jedno tričko práve zašíva a ďalších desať má prehodených cez operadlo stoličky.
„Čo si to preboha dávaš na tie vlasy!?“
„Níííč...“ Odpovedal rýchlo a nevinne John. Elizabeth sa na neho pozrela veľmi vážnym pohľadom.
„No, len jeden taký gél...“ Povedal John. Elizabeth si založila ruky.
„... a to si zalakujem...“ Elizabeth zažmúrila oči.
„... a potom si na to dám ešte taký iný gél...“ Elizabeth zdvihla obočie, čo Johna naštvalo.
„No a čo! A čo tvoja úchylka v usporiadaní hlásení podľa ľudí, ktorí ich odovzdali, začiatočného písmena planéty, veku planéty, doby obehu planéty okolo hviezdy, množstva...“
„Dobre, dobre, dobre, to stačí, uznávam, každý máme svoju úchylku, ale Daedalos odišiel len pred dvoma týždňami, priniesol sem veľa oblečenia a ty si už stihol zdecimovať polovicu zásob.“
„No tak prepáč, ale chcem vyzerať aspo...“
„Prepáčte, že ruším, ale máme poradu pred misiou a už dosť dlho meškáte.“ Skočil im do reči Rodney. Elizabeth si vzdychla.
„Hneď sme tam.“ Povedala.
„Ale...“
„Povedala som, hneď sme tam!“ zopakovala Elizabeth. Rodney urazene odišiel.
„Ak si ešte raz si roztrhneš tričko, budeš si ho zašívať sám, jasné?“ spýtala sa Elizabeth.
„Ak si necháš doniesť ešte jednu kartotéku na hlásenia, vytlačia ťa z kanclu.“ Podpichol ju John.
„Takéto niečo by som si k môjmu veliacemu dôstojníkovi nedovolila.“ Povedala Elizabeth.
„Ale prosím ťa, to hovoríš stále, ale nikto ťa nepočúva a vieš prečo? Pretože nemáš autoritu, tak je to.“ vytiahol tromf z rukáva John. Elizabeth sa naštvane nadýchla a založila si ruky. John sa otočil a odišiel do zasadačky.
„To, to, to... to nie je pravda!“ zakričala na neho Elizabeth a pozrela sa za seba. Kartotéky zapĺňali celú stenu.
„Ešte sa ich sem určite pár zmestí...“ povedala si sama pre seba.

„No sláva.“ Poznamenal Ronon, keď prišiel John. Teyla zagúľala očami.
„To snáď nie, ďalšie tričko?“ dodal Ronon. Vtom prišla Elizabeth. Ronon si rýchlo zložil nohy zo stola a Teyla, ktorá vždy sedela vystretá sa postavila. Elizabethinin pohľad skĺzol na Teyline tričko, ktoré jej ledva zakrývalo rebrá.
„Ehm, posaďte sa.“ Povedala Elizabeth, no stála len Teyla.
„Žeby mal John pravdu?“ pomyslela si Elizabeth.

O pár hodín neskôr, iná planéta

John, Ronon, Teyla a Rodney kráčajú cez les k neďalekej dedine.
„Prečo sme nezobrali Jumper?“ spýtal sa Rodney.
„Po prvé, sú tu lesy a po druhé, aby si nemysleli, že sme vyspelí ľudia. Vyspelých civilizácii sa boja.“ Povedala vševediaca Teyla.
„Hm, a ani náhodou si nevšimnú naše vyspelé zbrane, že?...“ spýtal sa Rodney.
„P90tky sme nechali na Atlantis a pochybujem, že ich bude zaujímať niečo, čo máme na nohe.“ Povedal John.
„Oni zas vedia, čo je to zbraň, nie sú zas až tak sprostí.“ Oponoval Ronon.
„Inak, všimli ste si, že všetky, ale úplne všetky lesy v Pegase vyzerajú ako tie Vancouverské? Cítim sa, akoby som ani neopustil moju milovanú Kanadu...“ Povedal Rodney.
„Neviem, ako vyzerajú Vancouverské lesy.“ Odvetil sucho Ronon.
„Presne tak, ako...“ Začal Rodney.
„Už sme takmer tam.“ Skočila mu do reči Teyla. Pred nimi sa rozprestierala pomerne veľká dedina. Muži v dedine boli oblečení v jednoduchom oblečení, zatiaľ čo ženy nosili krásne zdobené šaty. Rodney sa naklonil k Teyle.
„Prečo tu pracujú len muži a ženy sa tu len tak promenádujú?“ spýtal sa Rodney.
„Donedávna na tejto planéte fungovalo mnohomužstvo a tak sú tu doteraz ženy vážené a nemusia pracovať.“ Odvetila Teyla a usmiala sa na čiernovlasú ženu v nádherných šatách. Žena jej úsmev opätovala. Krásna čiernovláska v ešte krajších šatách prešla okolo Johna a Ronona. Ronon jej nevenoval ani pohľad, no ten Johnov padol hlboko do jej výstrihu.
„A teraz?“ spýtal sa Rodney.
„Každá žena môže mať len jedného muža a môže sa s ním rozviesť, kedy chce a zosobášiť sa s iným, pričom muž na rozvod nemôže ani len pomyslieť.“
„A koho niečo také ako mnohomužstvo preboha napadlo?“ spýtal sa Rodney. Teyla sa na neho urazene pozrela.
„No, predsa bez žien by neboli deti... a... a...“
„Ale taktiež by neboli, keby muži ne...“
„Teyla!“ ozval sa nadšený ženský hlas.“
„Rebarbora!“ zvolala Teyla na asi rovnako starú, hnedovlasú ženu. John a Rodney si vymenili smiechdusiace pohľady.
„Toto je Ronon Dex, Rodney McKay a plukovník John Sheppard.“ Predstavila ich Teyla. Dievča, ktoré si neďaleko viazalo kyticu spozornelo, keď Teyla vyslovila ich mená. Zastavilo niekoľko mužov a niečo im pošepkalo do ucha. Muži prikývli a pomaly odišli preč. Dievča sa pozrelo na tím.
„Predstavím vás.“ Povedala Rebarbora a spolu odišli do veľkého domu.

„Caylar...“ Povedala Rebarbora s veľkou úctou žene, ktorá k nim bola otočená chrbtom a obdivovala obraz na stene. Otočila sa. Na obraze, ktorý obdivovala, bola ona.
„Prišla Teyla so svojim tímom.“ Povedala Rebarbora.
„Ehm... to nie je môj tím. Ja nevelím, velí plukovník Sheppard.“ Povedala Teyla a ukázala na Johna. Caylar sa na neho prekvapene pozrela.
„Teší ma.“ Povedal John.
„Mami!“ Zvolalo dievča, ktoré si len pred chvíľkou viazalo vonku kyticu.
„Gem, počkaj.“ Odpovedala Caylar bez toho, aby z Johna odtrhla zrak.
„Mami...“ Povedala Gem naliehavo. Caylar sa otočila.
„Áno?“
„Tu nie.“ Odvetila Gem a založila si ruky. Caylar si vzdychla.
„To... to je vaša dcéra?“ spýtal sa John.
„Áno.“ Povedala Caylar.
„Mali ste ju v šestnástich?“ zalichotil jej John. Caylar sa zasmiala.
„V dvanástich.“ Odsekla drzo Gem.
„V dva-nástich!?“ snažil sa skryť svoje zdesenie John.
„No, v dvanástich som ju len počala, ale porodila som ju až v trinástich.“ Odpovedala s úsmevom Caylar a pozrela sa na Johna. John sa snažil rozmraziť svoj úsmev a povedať niečo, čo nebolo trápne.
„Ospravedlň ma.“ Povedala Teyle Caylar a s Gem odišla do vedľajšej miestnosti.
„Niečo ako ochrana maloletých, to, to, to nič?“ spýtal sa John sám seba. Rebarbora podišla k Teyle.
„Aký je dôvod tvojej návštevy?“ spýtala sa.
„Chceli by sme liečivé byliny, ktoré rastú na tejto planéte. Samozrejme, výmenou za to, čo potrebujete.“
„Akú konkrétne?“
„Kanáliu.“ odpovedala Teyla.
„Odvar z kvetov je silné hypnotikum...“
„Ale sušené listy pomáhajú proti mnohým chorobám.“
„Áno, máš pravdu.“ Povedala žena s absolútne dementným menom.
„Videla som na paši vaše kone a sú nádherné...“
„Veľmi dobre sa o ne staráme.“
„My? Určite sa o ne starajú len muži.“ Pošeptal Rodney Johnovi, ktorého zaujímal len Caylarin obraz. Rodney, sklamaný Johnovým nezáujmom, podišiel k veľkým dvom mečom zaveseným nad kozubom, ktoré obdivoval Ronon.
„Tie dva meče sú posvätné. Chránia nás proti Wraithom.“ Povedala Rebarbora a podišla k nim.
„Naozaj, alebo je to len rozprávka pr...“ nedopovedal Rodney.
„Ale samozrejme, že som si istá!“ ozval sa Gemin rozhorčený hlas z vedľajšej miestnosti. Celý tím spozornel.
„Ospravedlň ma.“ Požiadala Rebarbora Teylu a odišla za Caylar. Ronon podišiel k Teyle a Johnovi.
„Na tej malej, na tej Gem, sa mi niečo nezdá.“ Povedal Ronon.
„Čo?“ spýtal sa John.
„Videl si, ako sa na nás pozerala?“
„Ste predsa muži, nečakajte úctu.“ Povedala Teyla.

„Muži budú čakať pri bráne, všetko je už zariadené, len im daj vedieť. Predsa vieš, koľko im to trvá, prísť z mesiaca.“ Naliehala Gem.
„Je všetko v poriadku?“ spýtala sa Rebarbora.
„Áno.“ Odpovedala Caylar.
„Mami, ver mi, za toto nám dajú pokoj.“ Povedala Gem.
„Dobre, ja sa postarám o veliteľa a Rebarbora, postaraj sa o zvyšok.“ Dala sa presvedčiť Caylar.
„Radšej by som sa mala postarať o Teylu.“ povedala Gem.
„Dobre.“

„Tak, príďte o štyri dni a dáme vám čerstvú kanáliu. Ešte dnes pri západe slnka pošlem mužov do hôr.“
„Ďakujem, veľmi si to ceníme. Ak by ste potrebovali s niečím pomôcť, moji ľudia sú vždy ochotní vám podať pomocnú ruku.“ Povedala Teyla.
„Ceníme si to.
Povedala Teyla a tím sa vydal k bráne. John zamával Caylar, ktorá sa na neho usmiala.
„Mami, to... to... predsa ich nemôžeš nechať len tak odísť!“ pribehla k mame Gem.
„Veliteľa som zabavila na päť hodín. Na viac sa to už nedá... má dobrú výdrž. Hm, bol by z neho dobrý manžel...“
„Ale veď za chvíľu tu budú!“
„Určite už prišla aspoň jedna skupina bránou a ak nie, pri bráne ich zdržia muži. Darty tu budú každú chvíľu. Gem, zlatko, ani mňa neteší, že to sem Wraithom toľko trvá.“ Povedala Caylar a odišla. Jeden muž práve niesol do stajne kôš plný trávy.
„Hej ty, daj to Musovi, osedlaj ho a doveď mi ho. Hneď.“ Rozkázala Gem. Muž sa poklonil a utekal do stajne.

„A Caylar je strašne dominantná...“ Poznamenal John.
„Už nevydržím viac počúvať o tej ženskej. A čo ešte?“ povedal naštvaný Rodney.
„Má pekný náhrdelník, podobal sa na... vyzeral ako ten Teylin, čo som naš...“ Zasekol sa John.
„Ako ten čo si naš... hm...? A-ako ten čo si našiel v tej jaskyni? Ako ten, čo bol nakoniec vysielač?“ John prikývol. Vtom sa ozval dupot konských kopýt, no tím sa už nemal kam schovať.
„Ani sa nepohnite a nesiahajte na svoje zbrane.“ Povedal jeden z mužov a mieril na Ronona kušou. Pribehli ďalší muži a namierili svoje kuše na ďalších členov tímu. John sa pozrel na Teylu. Teyla pristúpila o pár krokov.
„Pozrite sa, my sme nič neurobili, prečo nám nedovolíte ísť k bráne a ohrozujete nás?“ spýtala sa. Spoza koňa vyšiel Wraith.
„My vás neohrozujeme, my chceme vašu životnú energiu.“ Povedal, lačne sa pozrel na jazdca a pozrel sa koňovi do očí. Kôň znepokojene ustúpil od Wraitha o pár krokov.
„Je to len pasca... Prečo ste sa rozhodli slúžiť Wraithom? Kto o tom rozhodol?“ spýtala sa Teyla.
„NESPOCHYBŇUJTE CAYLARINO ROZHODNUTIE!“ zreval muž na Teylu tak hlasno, že sa zľakla. John si medzitým uvoľnil zbraň a vystrelil do zeme. Naľakaný Rodney sa skryl za Teylu. Kone sa splašili a utiekli. Wraith na Teylu namieril stunner, tá odsotila Rodneyho za strom a presvedčená o svojich úžasných superschopnostiach sa pustila do Wraitha. Avšak Teyla sa šmykla a na Wraithovej ruke pripravenej k útoku si zlomila nos. Wraith sa prekvapene pozrel na Teylinu dokonalú šnúru. John s Rodneym do neho vyprázdnili zásobníky, no Rononova zbraň vystrelila len každú štvrtú ranu. Prekvapený Ronon sa schoval za strom a prudkými údermi sa snažil opäť uviesť do funkčného stavu svoju milovanú, červený fľus strieľajúcu hračku. Wraith podišiel k Rodneymu, ktorému sa nedarilo zasunúť nový zásobník do zbrane a vymrštil mu ju z ruky. Rodney sa stonajúc hodil na zem a fúkal si svoju udretú ručičku. Ronon vyskočil na Wraitha, no ten ho jedným pohybom odhodil preč. Wraith sa otočil na Johna. John sa sklonil a zrazil Wraitha na zem ako pravý hráč amerického futbalu. John uvidel Ronona ako prichádza s obrovskou bakuľou a tak sa rýchlo postavil. Ronon sa zahnal, no všimol si, že Wraith je už mŕtvy. Na plášti mal v oblasti brucha drobné dierky. Johnovi niečo kvaplo na čelo. Wraithská krv. John sa pozrel hore, na stromy, no žiadneho krvácajúceho Wraitha nevidel. Rodney, s neskutočne vydeseným pohľadom sa pozeral na Johnove vlasy. Postavil sa a vytiahol mu z nich kúsok čreva. Medzitým sa Teyla aspoň otočila na bok.
„Ty, ty si ho napichol na, na svoje vlasy?“ spýtala sa Teyla. John ťažko prehltol.
„Nevedel som, že Wraithi majú črevá... načo im vlastne sú?“ spýtal sa Rodney.
„Nezaoberajte sa tým. Musíme sa dostať k bráne.“ Povedal Ronon a postavil Teylu na nohy. Teyla mala odreté brucho.
„V poho?“ spýtal sa Ronon a všetci sa ponáhľali k bráne.
„Akoto, že tvoja zbraň nefungovala?“ spýtal sa Rodney. Ronon nereagoval.
„Stojte! Kde sú!?“ ozval sa z diaľky Gemin krik.
„Rýchlejšie!“ povedal Ronon. V diaľke za stromami uvideli bránu. Dupot Geminho koňa sa približoval. Ronon pridal a zadal adresu. Brána sa otvorila. Okamžite do nej vbehol. Gem vytiahla kušu a popchla koňa. Gem vystrelila, no John, Teyla a Rodney už prebehli bránou. Šíp preletel tesne za nimi a brána sa zavrela. Nad lesom preletelo niekoľko dartov. Gem si rozzúrene schovala kušu, popchla koňa a bežala späť do dediny.

Len čo Rodney vyšiel z brány vykríkol a padol na zem. John sa rýchlo obzrel. Rodneymu zo zadku trčal šíp.
„Ó, to snáď nie, on má v tom zadku magnet na šípy, alebo čo?“
„No, tentoraz aspoň stihol prejsť bránou a až potom to dostal.“ poznamenal Ronon. Teyla prekrútila očami. Dobehol Beckett a Elizabeth. Beckett s ďalšími zdravotníkmi naložil pacienta na lôžko. Ronon si zašmátral vo vrecku na nohaviciach a vytiahol z nej niečo dlhé, zelené a polámané.
„Na.“ Podal to Beckettovi.
„Čo je to?“
„Kanália, aby ste si mohli naklonovať to svoje hypnotikum.“
„Kde si to vzal? Veď to rastie len v horách.“ Zamudrovala Teyla.
„Táto bola len tak, v lese.“
„Ale veď to je podlé, vy z toho chcete urobiť hypnotikum? Veď ste to chceli kvôli iným účinkom.“ Protestovala Teyla
„Ale také hypnotikum na Wraithov by sa hodilo.“ Povedal Beckett a od Ronona si opatrne zobral napoly zoschnutú rastlinu. Beckett si všimol aj Teylino zranenie.
„Ou, Teyla, to muselo bolieť.“ Povedal pri pohľade na jej brucho.
„Nič to nebolo.“ Usmiala sa Teyla.
„Máš tam trávu, musím ti to vydezinfikovať. Poď so mnou.“ Povedal Beckett.
„Čo sa stalo?“ spýtala sa Elizabeth.
„No, zdá sa, že Johnove vlasy nielen trhajú tričká, ale aj Wraithské vnútornosti.“ Povedal Ronon.

Historka o Johnovom nabodávacom výkone sa rozšírila po Atlantis ako E. coli. Jeho sláva každým dňom rástla, no Ronon, ako aj niektorí ostatní vojaci mu jeho slávu závideli. Ronon už nebol ten najsurovejší zabijak a veľmi ťažko to znášal. Všetko sa točilo len okolo Johna. John, John, John, stále iba John. John si svoju slávu patrične užíval a spyšnel.

„John, to je predsa blbosť a SGC o opaku nepresvedčím.“ Povedala Elizabeth.
„Odkedy som zabil Jimmyho, si proti všetkému, čo urobím.“ Oponoval John.
„Koho?“ spýtala sa prekvapene Elizabeth.
„Jimmyho, toho Wraitha...“
„No, to bude asi tým, že odkedy si zabil toho Jimmyho, si myslíš, že môžeš všetko.“
„Iba závidíš... Iba závidíš to, že tvoje úbohé, ťažko nakulmované kučierky nedokážu to, čo moje nabrúsené vlásky.“
„Kto by ti závidel to tvoje tričká ničiace hniezdo?“
„Odchádzam. Keďže si tu očividne nikto neváži moje superschopnosti, odchádzam. Nezostanem tu už ani o sekundu dlhšie, tu, medzi ľuďmi, ktorí mi len závidia a z mojich kamarátov sa zmenili na mojich sokov.“ Povedal John a naštvane odišiel z Elizabethininej kancelárie. Elizabeth sa oprela o stoličku. Vtom niekto zaklopal.
„Neru...“
„Nie, poď ďalej.“ Pozvala Teylu dovnútra. Teyla sa usmiala a založila si ruky. Elizabeth si všimla, že Teyla má na sebe oblečenú aj ľahkú bundu.
„Je ti zima?“ spýtala sa.
„Čo? Nie, nie...“ Odpovedala Teyla a nahodila svoj úžasný úsmev. Jej zrak spočinul na nespočetných Elizabethininých kartotékach.
„E-Elizabeth, nepreháňaš to už trochu? S tými...?“ spýtala sa Teyla.
„Nie je ich veľa.“ Odpovedala sucho Elizabeth.
„Nó, dobre, keď myslíš...“ Pritakala Teyla.
„Naozaj ich nie je veľa.“ Uistila sa Elizabeth.
„Nie, len toľko, koľko je potreba.“ Umelo sa pousmiala Teyla.

„...a že vraj preto sa rozhodol, že odíde.“
„Konečne.“ Povedal Ronon. Teyla, Elizabeth a Rodney sa na neho pozreli.
„To jeho chvastanie sa už nedalo vydržať.“ Obhajoval sa Ronon.
„Určite to nemyslel vážne,“ povedala Teyla. Vtom sa ozval zvuk otvárajúceho sa hangáru a vytáčajúcej sa brány. Do miestnosti s bránou sa pomaly zniesol jumper a natočil sa k Elizabethinej kancelárii. John svojmu tímu zamával.
„Obávam sa, že myslel.“ Povedal Rodney s ústami plnými müsli tyčinky.
„John, prestaň!“ zakričala Elizabeth. Rodney si všimol, že celú zadnú časť jumpera má plnú tašiek. Elizabeth sa otočila na Chucka.
„Vypnite bránu!“ povedala mu. Otočila sa na Johna.
„John, nerob to!“ John sa usmial, otočil jumper a vletel do brány. Brána sa uzavrela.
„Vytočte adresu, kam šiel a pošlite tam jumper, aby ho priviedol späť!“ rozkázala Elizabeth. Na bráne sa zadalo sedem symbolov, no neotvorila sa.
„Neskoro. Už ju stihol otvoriť a určite je už na inej planéte.“ Poznamenal Rodney. Elizabeth sa na neho naštvane pozrela.
„Bude pokoj.“ povedal Ronon, vyložil si nohy a ruky si položil pod hlavu.

„Stále žiadne správy o Johnovi?“ spýtala sa Teyla, len čo prišla do Elizabethinej kancelárie. Elizabeth bola zahrabaná v svojich kartotékach.
„Ehm, nie.“ Odpovedala Elizabeth a otočila sa. Teyla mala oblečenú dlhú bundu s dlhými rukávmi.
„Naozaj ti nie je zima?“ spýtala sa. Teyla si založila ruky.
„Nie.“ Usmiala sa.
„Ešte sa ti to oškreté brucho nezahojilo?“
„Ale áno, zahojilo.“
„A prečo nenosíš všetky svoje ultrakrátke tričká s veľkým výstrihom?“
„Ja, no, vieš, mne zmizli všetky žiletky a ja nechcem vyzerať ako gorila, tak...“
„Počkaj, ako to myslíš, že ti zmizli?“
„Zrazu neboli na svojom mieste a nikde v izbe som ich nemala.“
„A kedy zmizli?
„No, pred troma mesiacmi, krátko po tom, ako na mňa, ehm, zaútočil ten Wraith.“
„Na teba zaútočil Wraith?
„A-áno.“
„Ale veď v hlásení bolo, že...“ Zdvihla sa Elizabeth a podišla ku svojim kartotékam.
„No, nebol to úplne útok, ale...“
„Aha, to bolo na tej feministickej planéte, že?“
„No, ja by som to feministickou planétou nenazvala...“
„To je jedno. Zmizlo ti ešte niečo iné?“
„Nie a to je to divné...“
„Nezmizlo niečo niekomu inému?“
„Ja som sa na to ešte nikoho nepýtala.“
„Aha... No, ja zistím, kto všetko dokáže otvoriť dvere do izieb a potom z toho uvidíme, kto ti ich ukradol.“
„Ďakujem.“ Povedala Teyla a odišla.
„Aby sa nepototo, keď nemôže nosiť tie svoje „topy“.“ Zamrmlala si popod nos Elizabeth, žiarliac na Teylin bohato obdarený výstrih, ktorý musela vždy vystavovať na obdiv.


Elizabeth zamávala rukou pred dverami. Za chvíľu sa dvere otvorili a vyšiel z nich Rodney.
„Ahoj.“
„Ahoj, poď dnu.“ Povedal McKay.
„Nie, som tu len na sekundu., len sa chcem spýtať, nevlámal si sa Teyle náhodou do izby a neukradol jej niečo?“
„Čo konkrétne? Pretože v noci bývam námesačný, ak som hladný a niekedy neviem, čo robím.“
„Nie, jedlo to nebolo.“ Povedala Elizabeth. Vtom Rodneymu zmrzol pohľad.
„Rodney?“ spýtala sa Elizabeth. Rodney bol stále zmrznutý.
„Rodney...“ Zopakovala. Rodney sa zvalil na zem. Elizabeth stlačila vysielačku.
„Carson, príď do Rodneyho izby, on odpadol.“
„Hneď som tam.“ Odpovedal Carson. Elizabeth sa snažila zobudiť Rodneyho.
„Ja som nič neukradol.“ Zamrmlal si popod nos.
„Čože?“
„Blah bla bla, hm, dobrú noc.“ Mrmlal Rodney. Do miestnosti prišli zdravotníci a naložili Rodneyho na lôžko.
„Čo si mi to dal?“ mrmlal.
„Rodney, upokoj sa.“ Povedala Elizabeth. Cestou na ošetrovňu z Rodneyho vypadlo ešte niekoľko podobných hlúpostí.
„Čo sa mu stalo?“ spýtal sa Carson Elizabeth.
„Neviem, uprostred rozhovoru proste odpadol.“
„Ľudia len tak normálne neodpadávajú.“ Poučil Elizabeth Carson.
„BLÁÁ - ÁÁH, JA TAK RÁD TRSÁÁ - ÁÁM!“ zvrieskol Rodney na celú ošetrovňu. Carson sa na Rodneyho zdesene pozrel.
„Neudrel sa do hlavy?“
„Nie, teda, neviem, ale to by sa teda musel poriadne praštiť.“ Povedala Elizabeth.
„Nemá zase úplnou, ale úplnou náhodou v zadku šíp?“ spýtal sa pacient, ktorý ležal obďaleč. Elizabeth sa otočila. Na lôžku ležal Lorne.
„JA SOM NIKOMU NEUKRADOL ŽILETKY!“ zvrieskol Rodney, ktorý určite nebol pri zmysloch. Carson zbledol.
„Ale ja som mu o žiletkách nepovedala.“ Povedala si Elizabeth sama pre seba. Carson zbledol ešte viac.
„Carson, si v poriadku?“
„A-áno.“
„Že ty s tým niečo máš?“
„Ňijééééééé.“ Povedal nevinne Carson. Elizabeth si založila ruky a zdvihla obočie.
„Prečo si chcel, aby Teyla prišla o žiletky?“
„Elizabeth, ty vieš, že som doktor, že som...“
„Von s tým.“
„Vieš, ja, ja som sa nemohol pozerať na to, ako nosila tie krátke tričká. Vieš, ako museli jej obličky trpieť? Na Atlantis sa uzatvárali stávky, kedy sa jej zapália.“
„YA-BA-DA-BA-DÚÚÚ! FLINSTONOVCI RULEEEEEZZ!“ zahúkal Rodney.
„Prepáč, musím ho ísť umlčať.“ Povedal Carson a odišiel k hypochondrickému vedcovi. Elizabeth podišla k Lornovi.
„Prečo ste tu? Boli ste len na obyčajnej prieskumnej misii.“ Spýtala sa.
„Nie, boli sme zachraňovať Sheppardov zadok, ako vždy, keď lieta v nejakom prúsere.“
„No, a čo sa stalo?“
„Keď sme sa domácich na neho pýtali, tak sa zjavili Wraithi, ja som to schytal stunnerom a tím ma dotiahol až k bráne.“
„Ale veď stunnerom schytáte vždy, keď ste na nejakej misii, tak prečo ste tu?“
„No práve... keď niekto schytá stunner často po sebe, trpí ospalosťou, závratmi a migrénami, no ja nie. Pozoruhodne dobre znášam účinky stunneru.“
„Hm, to je zaujímavé... No a zistili ste niečo o Sheppardovi?“
„Áno. Za tie tri mesiace, čo sám lieta po galaxii, sa stal legendou. Je vždy tam, kde sú Wraithi a zabíja ich, no, pozoruhodným spôsobom...“
„Akým?“
„Obyvateľom Pegasu sa predstavuje ako „Shepp Nabodávač“.“
„Snáď ich nezabíja svojimi...“
„Vlasmi. Áno.“ Doplnil vyšokovanú, kartotékami a poriadkom postihnutú Elizabeth Lorne.
„Rodney mi spomínal, že pri jeho odchode v jumperi videl veľa tašiek. Ale veľa zbraní, ani lekárskych potrieb si nezobral. Žeby tam mal len gély a laky?“ spýtala sa Elizabeth. Lorne pokrčil plecami.
„Dobre, hlásenie mi spíšete neskôr.“ Povedala Elizabeth a podišla k Beckettovi. Carson stál nad už chvalabohu spiacim Rodneym a pozoroval ho. Rodney mal zaklonenú hlavu, otvorené ústa a chrápal.
„Nie je zlatý?“ spýtal sa Beckett. Elizabeth Rodneymu venovala naozaj dôkladný pohľad.
„Nie.“ odsekla rozhodne.
„Ehm, dobre, za pár dní by mal byť v poriadku.“
„Nie, ja ho potrebujem hneď teraz.“
„Na čo?“
„Musíme sa dostať do Sheppardovej izby.“
„Prečo?“
„Musí tam mať nejakú tajnú skrýšu, u neho v izbe som už párkrát bola a nevidela som ani jeden gél či lak na vlasy.“
„Ale to by som mu musel dať inú drogu a neviem, ako sa to znesie s kanáliou, očividne má dlhotrvajúce účinky.“
„Tak mu daj niečo iné.“
„Ale Elizab...“
„Povedala som mu, daj mu to.“ Zvýšila hlas Elizabeth.
„Nedám.“ Založil si ruky Carson.
„Prečo neposlúchaš autoritu?“
„Ty autoritou už dávno nie si. Čím viac kartoték máš, tým menej máš autority.“
„Tých kartoték ani náhodou nie je veľa, ty, ty, ty, Škót!“ nakričala na Carsona Elizabeth.
„Čo máte všetci proti Škótom? Behehééééééé... smrk.“ Rozplakal sa Carson. Elizabeth ostala šokovaná jeho reakciou.
„Nič zlatko, ja, ja, ja... ja vám len závidím, tie, tie, sukne...“ Vykoktala sa Elizabeth a opatrne ho potľapkala po pleci. Carson, celý červený v tvári, sa pousmial a pozrel sa na Elizabeth.
„Vážne?“ spýtal sa potichu.
„Áno a teraz daj niečo Rodneymu, dobre?“ usmiala sa Elizabeth.
„Dobre.“ Smrkol Carson a podišiel k skrinke s liekmi.
„Zavolám aj Ronona, aby dal na Rodneyho pozor.“ Povedala Elizabeth. Vtom sa ozval hlas z jej vysielačky.
„Áno? Nové hlásenie? Tak to si ho hneď bežím uložiť, áno.“ Začala žiariť šťastím Elizabeth.
„Carson, ja musím bežať, zavolaj prosím Ronona, áno?“ spýtala sa a hneď bežala preč.

Rodney už sedel na posteli a ťukal niečo do svojej milovanej hračky – tabletu.
„Rodney, myslím, že už môžeš ísť.“ Povedal Carson po tom, čo mu zasvietil baterkou do oka.
„Dobre.“ Povedal Rodney a zoskočil z postele.
„Tak koho tu mám strážiť?“ spýtal sa Ronon, hrajúc sa zo svojou milovanou hračkou - zbraňou. Ronon a Rodney sa na seba pozreli a nasadili zhrozené výrazy.
„Ó nie.“ Povedali zhodne.
„Tak si to užite, chlapci.“ povedal Carson a po pohľade, ktorý dostal od Ronona, sa radšej vzdialil.

Rodney má do panelu pri dverách zapojených milión káblov, náruživo niečo ťuká do svojho tabletu zatiaľ čo sa Ronon nudí.
„Povedal si päť minút.“ Poznamenal Ronon.
„Vari máš hodinky?“ podpichol ho Rodney. Vtom sa ozval výstrel a Rodney sa skrčil. Keď sa odvážil pozrieť, v dverách bola veľká diera.
„Nie, ale mám niečo oveľa lepšie.“ Povedal Ronon, frajersky zatočil so zbraňou a vstúpil do miestnosti. Rodney odpojil všetky káble z panela a taktiež vošiel dnu. Namieril si to rovno do kúpeľne. Tablet položil na umývadlo a hltavo začal piť.
„Hej, čo robíš?“ spýtal sa Ronon.
„Pijem, lieky veľmi odvodňujú organizmus a tak...“
„Dobre, dobre, pi a buď ticho.“ Povedal Ronon, na čo sa Rodney opäť prisal na kohútik. Keď do seba nalial dostatočné množstvo vody, postavil sa, utrel si ústa a poobzeral sa po miestnosti.
„To snáď nie.“ Povedal.
„Čo?“
„On má vaňu s kohútikom na vodu s obsahom minerálnych látok.“ Povedal žiarliaci Rodney, podišiel k vani a otočil kohútikom. Vaňa bola do niekoľkých sekúnd plná priezračnej, no veľmi hustej tekutiny.
„Čo to sakra...?“ spýtal sa Ronon sám seba a ponoril si prsty do kvapaliny. Prsty mu začali brnieť, narovnali sa mu a oddelili sa od seba. Ronon si do vane okamžite ponoril celú hlavu. Keď ju odtiaľ vytiahol, všetky dredy mu stáli od hlavy.
„Ó môj bože... ja som vedel, že žiadny pozemský produkt nedokáže urobiť z vlasov zbraň...“ Povedal Rodney pri pohľade na Ronona, ktorý mal aj s dredmi asi tri metre.
„Elizabeth... Ja, ja ... Príď do Johnovej izby, našli sme to.“ Stlačil Rodney vysielačku a s otvorenými ústami čumel na Ronona.
„Čo je, čo čumíš? No tak mi stoja vlasy, no...“ Povedal Ronon, ktorému bol Rodneyho pohľad á la vydesený svišť, keď počuje orla, nepríjemný. Rodney sa spamätal a zbehol si zobrať tablet.
„Hej, kam ideš?“ spýtal sa Ronon a vyšiel z kúpeľne. Vtom sa ozval strašný rachot a Rodney sa so svojim tabletom inštinktívne skryl pod stôl. Počul, ako kusy niečoho veľkého padajú na zem.
„A sakra...“ Povedal Ronon. Rodney zdvihol hlavu. Rononovým vlasom sa podarilo zbúrať zárubne dverí do kúpeľne. Ronon sa pozrel na Rodneyho krčiaceho sa pod stolom.
„Čo to sakra robíš?“ spýtal sa nechápavo.
„V prípade zemetrasenia sa má schovať pod stôl, alebo pod zárubne dverí, no ty si jedny práve zbúral a tak som sa...“
„Aké zemetrasenie?“ spýtal sa Ronon. Rodney urazene vyliezol spod stola.
„Nič...“ Povedal a pozrel sa na zničené zárubne.
„A-Atlantis je vyrobená z veľmi pevného materiálu a potom, potom, čo je zač to, čo máš na hlave?“ spýtal sa Rodney sám seba a stúpol si na špičky, aby sa mohol dotknúť Rononových vlasov. Ronon odstúpil.
„Hej, čo robíš, nechytať!“ protestoval.
„Ó môj bože...“ Ozvalo sa od dverí. Ronon a Rodney sa otočili. Stála tam absolútne vydesená Elizabeth.

Rodney a Zelenka pátrali po pôvode neznámej tekutiny, zatiaľ čo si Elizabeth odišla zmontovať ďalšiu kartotéku. Keď sa vrátila, mali jej ukázať výsledky.
„Tak, čo máte?“ spýtala sa Elizabeth.
„No, takže, rozmýšľal som a ...“ Začal Zelenka.
„To vážne? Ty to dokážeš?“ podpichol Zelenku Rodney.
„Sklapni Meredith ZED-PÍ-EM... No, keďže sme preverili všetky vane a všetky kohútiky a zo žiadneho z nich netečie ten gél, tak sme šli skúmať Sheppardovu vaňu a zistili sme, že bola veľmi zvláštne zrekonštruovaná. Celá kúpeľňa je o niečo menšia a v stenách sa vytvára ten gél. Posledným obyvateľom Sheppardovej izby pred odchodom Antikov bol istý Ma-ma-hui-ri-fuz, ehm, Mahuirifuz a podľa záznamov bol niečo, čo by sa dalo preložiť ako metrosexuál alebo narcis. Vytvoril tento gél pre svoje potreby. Nikto o tom nevedel, až dokým ľudia, s ktorými sa stretával najčastejšie, nezačali byť fakt, že divní. Áno, tá látka mu držala vlasy, ale kamkoľvek sa Ma-mahuirifuz priblížil, blbla technika, ľudia boli divnejší a tak ďalej.“ Vysvetľoval Zelenka.
„Preto nefungovala Rononova zbraň na „mnohomužskej“ planéte, preto som bol v poslednom čase tak trošku divný, rovnako ako aj ostatní a...“ Nedopovedal Rodney.
„To znamená, že Johnovi môže kedykoľvek zlyhať jumper a nechať ho v štichu medzi desiatkami Wraithov... Existuje nejaká protilátka?“ spýtala sa Elizabeth.
„Bohužiaľ nie, ale našťastie sa táto látka na vzduchu pri dlhodobom používaní oslabuje a asi za päť mesiacov – to záleží od klimatických podmienok a množstva kyslíku v atmosfére - jej účinky zoslabnú natoľko, že všetka technika začne fungovať normálne.“
„Kedy začal Sheppard trhať tričká?“ spýtal sa Zelenka.
„Dva mesiace predtým, než odišiel.“ Odpovedala Elizabeth.
„Myslíte si, že to už Sheppardovi prestalo fungovať?“ spýtal sa Zelenka.
„Mám rozbory toho gélu a len to potvrdzuje Radkove výsledky.“ Povedal prichádzajúci Carson a podal Elizabeth papier.
„To je hlásenie?“ rozžiarili sa Elizabeth oči, schmatla papier a bežala do svojej kancelárie.
„Ach, začína to s ňou byť vážne.“ Vzdychol si Carson.
„Látka by mala čoskoro prestať fungovať... Snáď sa už znormalizujeme, budeme môcť používať svoje zbrane a nebudeme zdrogovávať svojich najlepších priateľov, aby šlohli žiletky, pretože sa tu nejaký šlahnutý doktor snaží zachrániť niekoho obličky, že?“ povedal Rodney a nenávistne sa pozrel na Carsona.
„Rodney, urobil som to pre jej dobro. Obličky patria k najdôležitejším orgánom v ľudskom tele a dúfal som, že keď sa nebude mať čím holiť, tak nebude nosiť tie svoje mikrotričká... Čo tak pozeráte... Je za mnou, že?“ spýtal sa Carson a otočil sa. Stála za ním Teyla.
„Ale ja predsa nemám obličky...“ Povedala.
„Čože?“ spýtal sa Carson.
„Všetky odpadové látky sa odstraňujú iným spôsobom, ja nemám obličky a ani nič podobné. Prechladnem len veľmi ťažko.“
„To, to, to som nevedel, to ma mrzí, ja som ti chcel len pomôcť.“ Ospravedlnil sa Carson.
„Viem, že si mi nechcel urobiť zle a že si pre mňa chcel len dobré. Teraz mi hlavne pomôžeš, keď mi ich vrátiš, dobre?“ usmiala sa Teyla a položila mu ruku na rameno.
„Ou, iste... poď so mnou.“

O pár dní neskôr

V Elizabethinej kancelárii je plno. Jej kancelária nie je plná kartoték, ale ľudí. Ronon sa nadšene hrajká so svojou hračkou, Teyla má svoje najkratšie tričko s najväčším výstrihom, Rodney v pokoji sedí v kresle, robí niečo na notebooku a likviduje zásoby müsli tyčiniek, keď do kancelárie vstúpi Carson.
“Takže, mám výsledky tých rozborov. Všetci sme úplne čistí a Mahuirifuzov antigravitačný maglajz na vlasy na nás nezanechal žiadne dlhotrvajúce následky.“ Usmial sa Carson, no Elizabeth sa netešila.
„Stále žiadne správy o Sheppardovi. Žiadna planéta už asi dva týždne nehlásila jeho nabodávacie výkony.“ Povedala smutne.
„Fak ši aši dau paušu.“ Zamrmlal s otvorenými ústami Rodney.
„Aj my teba, Rodney.“ Povedala ironicky Elizabeth. Rodney hodil grimasu, začal žuť a prehltol.
„Tak si asi dal pauzu.“ Povedal. Vtom sa otvorila brána (aká náhoda, že?)
„To je kód plukovníka Shepparda.“ Povedal Chuck.
„Nad čím váhaš, Elizabeth? Daj povolenie na otvorenie.“ Povedala Teyla.
„Nemôžem... Príliš dlho sme o ňom nemali žiadne správy, a, a, čo ak ho zajali Wraithi a vytiahli z neho kód?“
„To je blbosť... Chuck, vypni štít.“ Povedal Rodney.
„Rozkaz.“ Povedal Chuck a natiahol sa za tlačidlom.
„Nie!“ povedala Elizabeth. Chuck sa zasekol.
„Rodney, ty tu nerozkazuješ!“ povedala Elizabeth.
„Chuck, ignoruj ju, vypni štít.“ Povedal Rodney pokojne. Chuck vypol štít. Elizabeth sa rozhorčila a pozrela sa na Carsona.
„To, že si stratila autoritu, asi nebolo tým antigravitačným maglajzom.“ Povedal Carson. Z brány vyšiel John. Mal sklonenú hlavu, cez plece prehodenú prázdnu tašku a spľasnutý účes. Brána sa vypla. Elizabeth, Rodney, Ronon, Teyla a Carson zbehli dolu schodmi.
„Viete, ja...“
„My vieme John... Si v poriadku?“ spýtala sa Teyla.
„Áno.“
„Kde si nechal jumper?“ spýtal sa Rodney.
„Na planéte, odkiaľ som prišiel, asi sto kilometrov od brány... Havaroval som, tak som musel prísť pešo.“
„Niečo pre teba mám.“ Povedal Rodney a strčil si ruky do vreciek na nohaviciach.
„Ah, tu je to.“ Povedal a vylovil si z vrecka malú nádobku. John zdvihol zrak a rozžiarili sa mu oči.
„Moja milovaná priemyselná viagro-lepidlo-malta!“ nadchol sa John.
„Je to tá, ktorú používaš, že?“
„Áno... Tak, čo sa tu stalo počas mojej neprítomnosti?“ spýtal sa John.
„No, ja som si trochu poupratovala kanceláriu...“ Povedala hrdo Elizabeth. John sa pozrel do jej kancelárie.
„Hmm... žiadne kartotéky...“
„Ako bolo na výlete, Shepp Nabodávač, hm?“ spýtal sa Ronon.
„Noó, takže, najprv som...“


Veľké, ehm, VEĽKÉ ĎAKUJEM patrí Widličke za korekciu
Naposledy upravil Promethea dne 04.11.2011 19:20:35, celkově upraveno 1

Příspěvek 03.11.2011 08:56:09
Rolliso Airman
Airman

Příspěvky: 46
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Musím uznat že to je díl opravdu dobrý a nasmál jsem se hlavně při trhání trička :D
Moje literární tvorba:
[strike]Stargate: Enolian

Příspěvek 03.11.2011 08:59:00
andoriel Uživatelský avatar
Major
Major

Příspěvky: 1753
Bydliště: Praha
Pohlaví: Žena

Odpovědět s citací
 
Já se smála celou dobu :rflmao:
Moc povedené :bravo:
:sunny:

Widlička Uživatelský avatar
Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1177
Bydliště: Šaľa (Slovensko)
Pohlaví: Neuvedeno

Odpovědět s citací
 
Je to tuuuu :D Ja tiež venujem veľké ďakujem tebe, že si mi to zverila na korekciu, aaa ešte prikladám pochvalu, veľmi sa smejem aj po xtom prečítaní :D
I am proud to be member of Sheppofilclub
Obrázek

Mooony Uživatelský avatar
Command Chief Master Sergeant
Command Chief Master Sergeant

Příspěvky: 998
Bydliště: Brno
Pohlaví: Neuvedeno

Odpovědět s citací
 
:rflmao: :rflmao: :rflmao: :rflmao: Tohle je dokonalé :rflmao: :rflmao: :rflmao: doufám, že v budoucnu bude nějaká další :wink: Upřímně jsi mě v pár chvílích naprosto rozsekala (Shepp koukající do zrcadla a říkající: „Si sexy kost“ – to je boží :rflmao: - a to je jen jedna z mála věcí :)). A hlavně v povídce byl Lorne ;-) (geniální nápad, že na něj vedlejší účinky stuneru nepůsobí :rflmao: ). Co víc si přát? :)

taurian13 Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 212
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
WOW tak takto som sa dlho nezasmial. :rflmao: Naozaj dobrá poviedka - môžem to tak nazvať?? T.j. bude pokračovanie???

Promethea Uživatelský avatar
Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 200
Bydliště: Slovensko
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Ďakujem za pozitívne ohlasy, pokračovanie nebude, celú túto poviedku som zo seba potila od marca do augusta a ešte som použila nejaké veci, ktoré mali byť v SGAMeteora, takže nie, bohužiaľ.

Inak, pôvodne tam malo byť že:

„Teyla, ešte stále sa ti nezahojilo to brucho?“ spýtala sa Elizabeth.
„Ale áno, zahojilo sa, predsa si nepamätáš? V deň, keď umrel Carson, mi v bruchu skončila veľká troska z výbuchu a večer, na jeho pohrebe, som už mala moje najobľúbenejšie mikrotričko.“ Odpovedala Teyla.


Bohužiaľ, keby Carson zomrel, tak by som ho musela vyhodiť z poviedky, a keby som použila Carsona ako Michaelov klon, tak by tam zas nebola Elizabeth, ale tej hlášky uvedenej vyššie je mi naozaj ľúto, lebo to bola obrovská chyba scenáristov, a nech mi nikto netvrdí, že pohreb sa neuskutočnil v ten istý deň, ale až o pár týždňov, a že Teyle nezostala ani známka po zranení.

Destiny Uživatelský avatar
Second Lieutenant
Second Lieutenant

Příspěvky: 1226
Bydliště: Pegasova galaxie, Atlantis
Pohlaví: Neuvedeno

Odpovědět s citací
 
:rflmao: :rflmao: Moc povedená povídka, ještě teď se směju :D
I am proud to be member of Sheppofilclub
Obrázek
Můžeme být jen tím čím jsme. Nic víc, nic míň. (Kahlan Amnell)
Není tak těžké za přítele umřít, jako najít takového, aby umírat stálo za to.

Promethea Uživatelský avatar
Senior Airman
Senior Airman

Příspěvky: 200
Bydliště: Slovensko
Pohlaví: Neuvedeno
Odpovědět s citací
 
Teraz ma napadlo, že som tam mohla pridať ešte jednu vetu, keď Carson hovorí, že všetci majú niečo proti Škótom. Taká menšia narážka na najnovší iPhone.
Nikto nám nerozumie, dokonca ani Siri!

Mooony Uživatelský avatar
Command Chief Master Sergeant
Command Chief Master Sergeant

Příspěvky: 998
Bydliště: Brno
Pohlaví: Neuvedeno

Odpovědět s citací
 
:D To nevadí, nejde o přidávání, myslím, že povídka je dokovaná v tom jaká je :wink: . Třeba se brzy dočkáme podobné ;-) .

Dragon Uživatelský avatar
Administrátor
Administrátor

Příspěvky: 3020
Pohlaví: Muž

Odpovědět s citací
 
:rflmao: musím uznat, že se ti to povedlo :) :D
nejvíc mě pobavila asi Teyla když si vyskakovala na Wraitha :D
Povídky
Vše potřebné naleznete-ZDE
Osudový skok-ZDE
HRA
*Jumper vs. Wraith ´s
(klikni)
„Myšlenka, i když nebyla převedena do podoby obrazu, je sama uměleckým dílem. Myšlenkový proces umělce bývá často zajímavější než výsledná realizace.“
          Sol LeWitt

Ondra Daške Command Chief Master Sergeant
Command Chief Master Sergeant

Příspěvky: 851
Bydliště: Atlantis, Bučovice
Pohlaví: Muž
Odpovědět s citací
 
Vskutku vtipné :)

Odeslat nové téma Odpovědět na téma

Zpět na Dokončené povídky

cron