SG Dynasty: Dolinarth

[Aiwendill]

Po dlhom čase som začal konečne pracovať na niektorých svojich nápadoch a ideách, takže som stvoril túto poviedku. Je o antickej lodi Dolinarth, má 5 kapitol + prológ a epilóg. A keďže ju už mám kompletne napísanú, skontrolovanú, opravenú, prepísanú, zasa opravenú atď., tak by už nemal byť žiaden problém a v najbližších dvoch alebo troch týždňoch ju tu budem uverejňovať.

takže tu je prológ...

Prológ

8132 p. n. l.

Sharaoth Valor bol ospalý systém. Miestna hviezda sa už pred dlhým časom zmenila na malého hnedého trpaslíka a osem planét, ktoré ju obiehali, sa z niekdajších majestátnych plynných obrov veľkosti Jupitera scvrklo na ľadové gule obiehajúce okolo hviezdy pravdepodobne len vďaka zotrvačnosti. Bol to vskutku mŕtvy systém. Jediný očividný náznak života predstavoval veľký vulkanický mesiac druhej planéty. A ešte očividnejší prejav života sa odohrával na jeho nízkej orbite.
V hustej atmosfére zloženej zo sírnatých plynov tam obratne manévrovali dva antické ťažké krížniky triedy Astertalion, ktorá sa omnoho neskôr stala pre inú humanoidnú rasu známa ako trieda Aurora. Na vyššej orbite sa zasa majestátne vznášali štyri wraithské rojné lode sprevádzané siedmimi krížnikmi. Vlastne už len šiestimi, lebo jeden sa práve v impozantnom výbuchu zmenil na mračno organických trosiek. Medzi oboma flotilami zúrila búrka lúčov a projektilov. Antické krížniky už zlikvidovali jednu rojnú loď a štyri krížniky ale sami prišli o jednu vlastnú loď, ktorej trosky sa teraz pomaly tavili v lávových jazerách na povrchu mesiaca. Situácia sa pre antickú eskadru zhoršovala. Arzenál dronov bol už dávno vyčerpaný, štíty čoraz slabšie a posádky unavené.
Krížnik Cernum sa už ledva držal a len vďaka skúsenej posádke sa mu darilo ešte stále uhýbať pred plazmovými pulzmi z kanónov wraithských lodí. V okamihu, keď taktický dôstojník ohlásil, že účinnosť štítov klesla na dve percenta, dospel kapitán k rozhodnutiu: „Odošlite na Dolinarth správu, že už dlhšie nevydržíme a musíme sa odpútať. A nech čím skôr zmiznú aj oni!“ O necelú minútu neskôr vyrazil maximálnou podsvetelnou rýchlosťou z atmosféry a vďaka momentu prekvapenia na wraithských lodiach skočil do hyperpriestoru skôr, ako sa na jeho novú pozíciu obrátili wraithské zbrane.
Zostávajúci krížnik Dolinarth bol na tom podobne. O necelých desať minút, keď sa situácia stávala rovnako kritickou ako predtým na Cernume, vyrazil podobným manévrom z hustej sírnatej atmosféry a pokúsil sa dostať dostatočne ďaleko od wraithských lodí, aby vstúpil do hyperpriestoru. Tentokrát však wraithskí delostrelci boli pripravení a tak štít lode skolaboval po presnej paľbe pulzných kanónov. Niekoľko okamihov odolával trup lode vyrobený z húževnatých zliatín wraithským strelám, ale netrvalo to dlho. Taký nápor by nedokázala zniesť žiadna antická loď. Ešte niekoľko zásahov a loď sa majestátne prelomila v oblasti stabilizačných krídel. Časť s motormi následne explodovala a rázová vlna z výbuchu odhodila rotujúcu prednú časť lode do priestoru s trajektóriou smerujúcou k planéte. To dávalo veľkú šancu na zachytenie sa v gravitácii planéty a vznik umelej družice.
A aj sa tak stalo. No to už nikto nevidel. Wraithi medzitým odleteli a na palube Dolinarthu už nebol nikto nažive. Trup bol pretrhnutý na príliš mnohých miestach a aj napriek tomu, že sa okamžite spustili vnútorné štíty majúce za úlohu zachrániť aspoň časť lode pred únikom atmosféry, posádke to už nepomohlo. Nikto neprežil.

Na začátek dobré... ale zajímalo by mě, proč jsi nedodělal Ascanis II?

[Aiwendill]

ascanis II. som suspendoval kvôli tomu, aby som mohol prepracovať ascanis I. a to som asi v dvoch tretinach prace tiež odložil "ad acta". nateraz pracujem len na menších projektoch, ktoré zvládam napísať max. za dva alebo tri dni, lebo potom ma vačšinou prejde inšpirácia...

Tak Ťa vítam späť medzi živých.
Som naozaj rád, že si neprestal písať , ale škoda Ascanis I aj Ascanis II.
( ) Dosť som sa na to tešil. ( )
No čo už. Aspň si prečítam príbeh Doliath-u.

[Aiwendill]

1. kapitola

2012 n. l.

Po dvojročnom pobyte na Zemi sa v januári toho roku vrátila Atlantis do nepravidelnej trpasličej galaxie pomenovanej Pegasus a jej posádka, ešte stále s prozaickým a ničnehovoriacim názvom „Expedícia“, nadviazala na svoju predchádzajúcu politiku zbližovania sa s ostatnými národmi v galaxii. Pôvodné spojenectvá boli obnovené a niektoré aj rozšírené. Obchodné vzťahy s priateľskými planétami prekvitali a SGA-teamy znova začali skúmať systémy galaxie. Tak sa jedného dňa dostal team SGA-9 v Jumperi do systému označeného v databáze Atlantis ako „potenciálne zaujímavý“. Jeho meno bolo Sharaoth Valor. V databáze bolo pri ňom uvedených len málo informácií. Astrografické údaje, nikdy neuskutočnený plán na vybudovanie ťažobnej kolónie na piatej planéte zloženej zo zamrznutej vody a niekoľkých podstatne vzácnejších minerálov. A tiež informácia o bitke, ktorá v sústave prebehla počas vojny s wraithmi. Vojny, ktorú Antikovia prehrali. Team SGA-9 usadený v pohodlných kreslách Jumperu 5 mal tieto informácie overiť a aktualizovať.
Pred odchodom na misiu im síce brigádna generálka Samantha Carterová prízvukovala, že ak nájdu niečo nové, majú to okamžite nahlásiť a čakať na posily, ale všeobecné presvedčenie bolo také, že nájdu iba veľké NIČ. Rovnako ako pri posledných tridsiatich misiách podobného charakteru.
Preto bol team SGA-9 v uvoľnenej nálade a napriek tomu, že ostražito sledoval senzory Jumperu 5, unikla mu jedna podstatná vec: Asteroid, ktorý krúžil na orbite druhej planéty sústavy, vôbec nebol asteroid. To zbadali až po siedmich hodinách prieskumu sústavy, keď už postupne preskenovali šesť z ôsmich planét a blížili sa k druhej planéte. Jej mesiac bol stále vulkanicky aktívny a pohľad na prúdy lávy vyletujúce vysoko nad povrch bol úchvatný. Keď obleteli mesiac a pred nimi sa vynorila zelenosivá ľadová planéta, pilot zrazu prižmúril oči. Hneď nato si vyvolal na čelný displej senzory a zameral ich na objekt na orbite planéty. Keď sa pred očami členov SGA-9 objavil zväčšený obraz, zalapali po dychu.
Jumper 5 okamžite zamieril k objektu a keď sa priblížili na necelých sedem kilometrov, pochopili, že senzory neklamali a oni práve objavili najtučnejšie sústo, aké len v kotlíku s guľášom náhod mohli nájsť. Pred nimi sa majestátne vznášal antický ťažký krížnik triedy Aurora. Po dlhej chvíli dívania sa si pilot spomenul na rozkazy a zbežne preskenoval loď. Potom obrátil Jumper na orbitu piatej planéty, kde bola hviezdna brána a najvyššou rýchlosťou, akú len dokázal z motorov Jumperu vytiahnuť, letel vytvoriť kontakt a ohlásiť objav.
Desať kilometrov pred bránou spomalil a na paneli ovládania brány naťukal adresu Atlantis. Keď sa aktivovala brána, vyvolal si na čelný displej videokomunikáciu s riadiacim centrom na Atlantis. Odpovedali okamžite a na obrazovke sa objavil podplukovník Lorne, ktorý mal práve službu ako tretí najvyššie postavený dôstojník: „Poručík Manconi! Čo sa deje?“ Veliteľ SGA-9, poručík Stefano Manconi pochádzajúci z talianskeho Bergama, odpovedal: „Podplukovník, našli sme niečo zaujímavé a potrebujeme posily. Pošlite, prosím, teamy SGA-1 a 4 a nech si pripravia skafandre!“ Lorne sa okamžite zatváril podozrievavo: „Čo ste našli, poručík?“ Manconi odoslal na Atlantis dáta zo senzorov, konkrétne obrázok poškodenej antickej lode. Potom ticho ale veselo poznamenal: „Toto!“
Lorne ako aj všetci v kontrolnej miestnosti Atlantis stratili v tom okamihu zvyšky sebaovládania a ostali len debilne civieť na obrazovku. Po chvíli si Lorne uvedomil prítomnosť a povedal: „Perfektne! Vyčkajte chvíľu, poručík, zavolám Carterovú! Toto musí vidieť...“ Hlasom o intenzite štartujúceho motora rakety Saturn V. zakričal: „Generálka Carterová okamžite do kontrolnej miestnosti.“ Nepotreboval ani interkom. Carterová vybehla zo svojej kancelárie a o tri sekundy bola na mieste. O ďalšie dve sekundy pribehol aj plukovník Sheppard a doktori McKay a Zelenka, ktorí práve schádzali po schodoch z hangára Jumperov. Zelenka si ešte síce šprtal prstom v uchu, ktoré mal od Lorneovho výkriku zaľahnuté, ale bol ticho a zvedavo pozeral a počúval, čo sa bude diať.
Carterová aj Sheppard chceli niečo povedať, ale Lorne ich zarazil mávnutím ruky a potom ukázal na obrazovku. Všetci novopríchodzí ostali stáť s otvorenými ústami. Lorne povedal: „Poručík Manconi, pokračujte prosím!“ Veliteľ SGA-9 sa nadýchol a začal: „Preskúmali sme šesť z ôsmich planét sústavy a keď sme sa priblížili k druhej planéte, objavili sme na jej orbite tú loď. Zbežne som ju preskenoval. Žiadne známky života ani energie. Zdá sa, že je poškodená, ale nemali sme zatiaľ možnosť to overiť. Zdá sa, že tá informácia v databáze o bitke s wraithmi je pravdivá, ako aj to ostatné o sústave. Na prieskum lode sme si netrúfli. Nemáme tu na to vybavenie. Pošlite prosím posily, najlepšie SGA-1 a 4. Budú potrebovať skafandre, ak bude aj vnútorný prieskum antického plavidla. Tiež by bodol aj Daedalus, ak je ešte poruke. Má výkonnejšie senzory a mohol by nájsť niečo, na čo Jumpery nestačia.“
Carterová chvíľu mlčala a potom kývla: „Odkážem plukovníkovi Caldwellovi, nech sa tam pozrie. Posielame vám zatiaľ posily, ktoré žiadate a aj niečo naviac. Vráťte sa k lodi a začnite s vonkajším prieskumom. Atlantis koniec!“ Spojenie sa prerušilo a Carterová kývla Sheppardovi a obom doktorom: „Plukovník, pripravte sa na misiu. Vezmite si skafandre a preskúmajte tú loď. Ak sa bude dať, tak ju pritiahneme sem, ak nie, chcem z nej všetko, čo sa dá nejako zužitkovať! Doktor McKay, vy pôjdete s plukovníkom Sheppardom! Doktor Zelenka, vy zasa s SGA-4!“ Potom si pritiahla mikrofón mestského interkomu: „Teamy SGA-1, 2, 4, 5, 7 a 11 okamžitý nástup na misiu. Briefing o pätnásť minút v hlavnej zasadačke! Plukovník Caldwell, vy tiež, ak je to možné!“

Ako úvodná časť je to dobré. (Možno trošku krátke. )
Som celkom zvedavý na nasledujúci dej.

[Aiwendill]

noooo, uznávam, že nezapadá veľmi do rámca dlhokapitolových poviedok, ale ako uverejniť poviedku, ktorá je vo worde na 10 A4 tak, aby boli čitatelia napätí po celý čas jej čítania?

tu je ďalšia časť:

2. kapitola

Kým sa na Atlantis horúčkovito pripravovali posily na prieskumnú misiu, Jumper 5 si to znova namieril na orbitu druhej planéty. Keď tam po asi štyridsiatich minútach dorazil, priblížil sa k antickej vojnovej lodi. So senzormi bežiacimi na plný výkon a zaznamenávajúcimi všetko, čo sa len dalo, preletel pomaly okolo prednej časti lode. Bolo vidieť, že prešla bojovým peklom. Trup bol na viacerých miestach pretrhnutý. Na jednom mieste bolo dokonca vidieť vnútornú chodbu a nejaký terminál. Celkovo bola ale predná časť lode pomerne zachovalá. Jumper pokračoval okolo spodnej časti. Tá bola zachovalá až priveľmi na to, akým peklom loď prešla. Energetické delá boli v pozíciách, ktoré naznačovali, že loď strieľala do poslednej chvíle. Okolo veľkej senzorovej platformy na pravoboku sa Jumper 5 prehupol na vrchnú časť poškodenej Aurory. Tá vyzerala podstatne zničenejšie. Tri z ôsmich energetických diel batérie pred mostíkom chýbali úplne a zvyšné trčali do všetkých strán. Trup bol pretrhnutý na mnohých miestach. Až príliš mnohých, uvedomili si členovia SGA-9.
Práve sa nachádzali pred mostíkom. Bolo vidieť, že dostal priamy zásah. Dokonca bolo možné, že tých zásahov bolo viac. Pokračovali k ľavoboku. Tam bolo poškodenie rovnako rozsiahle. Poručík Manconi si pozorne prezeral poškodenie ako aj uhly, v ktorých trčali kanóny antickej lode. Potom vecne poznamenal: „Väčšina zásahov je na ľavoboku a na hornej strane trupu. Zdá sa, že wraithské lode mali počas posledného boja pozíciu nad antickou loďou, mierne naľavo a dozadu. Miesta tesne pred mostíkom nie sú zasiahnuté vôbec, ale pri najbližšom páre kanónov je to takmer vybombardované. A aj delá mieria väčšinou tým smerom. Obíď to pomaly ešte raz zospodu okolo trupu na pravobok a keď sa dostaneme zase hore k mostíku, tak pôjdeme ďalej dozadu.“
Pilot poslúchol a pomaly obletel trup lode. Znova bolo vidieť, že spodná časť trupu nie je skoro vôbec poškodená. Veľká pancierovaná platforma trupu za mostíkom, chrániaca životne dôležité taktické a strategické centrá lode, však bola prerazená skrz-naskrz. Jumper sa priblížil a zdokumentoval poškodenie. Potom znova obletel trup, aby sa dostal k hornej časti. Bolo vidieť, že práve sem bola vedená väčšina paľby wraithských lodí. Trup bol rozstrieľaný a niekoľko sektorov vrchných palúb chýbalo úplne.
V tom okamihu museli prieskum prerušiť, lebo sa k nim priblížili jumpery s posilami. Na obrazovke Jumperu 5 sa objavila usmiata tvár plukovníka Shepparda: „Tak ako to ide, Manconi?“ Poručík odpovedal: „Preskúmali sme zatiaľ iba prednú časť lode, pane. Zospodu je skoro nepoškodená. Zdá sa, že v poslednom boji, bola väčšina paľby vedená zhora a z ľavoboku. Je to tam totálne zničené. Sme práve nad časťou za mostíkom a blížime sa k zadnej časti lode. Á, sakra!“ Sheppard sa zamračil: „Čo sa stalo?“ Po chvíli sa ozval otrasený hlas Manconiho: „Stalo sa to, že zadná časť chýba, pane! Na úrovni tých manévrovacích krídel čo mávajú Aurory, je trup prelomený. Ďalej už nič nie je!“
Sheppard na obrazovke sa zamračil: „Aha, takže ju asi nebudeme môcť odtiahnuť.“ Chvíľu rozmýšľal a potom sa znova ozval: „Všetkým Jumperom. Dobre chlapci, takže to spravíme takto: SGA-5, 7 a 11 spravia podrobný vonkajší prieskum celej lode, chcem o nej vedieť všetko, čo sa dá. SGA-9, podľa databázy na Atlantis sa tá bitka odohrala na orbite mesiaca. Poletíte tam a budete sa snažiť nájsť nejaké ďalšie veci z bitky. Asistovať vám bude SGA-4. SGA-1 a 2 sa pripravia na vnútorný prieskum lode.“ Podplukovník Lorne, veliteľ SGA-2 sa takmer okamžite ozval: „John, si si istý, že tam chceš ísť? Mne sa to zdá dosť nebezpečné... v tom rozbitom šrote na nás môže čakať nejaká blbosť na každom kroku.“
Sheppard to chvíľu zvažoval, potom sa rozhodol: „Tak zmena plánu, SGA-1 a 2 pôjdu dovnútra. SGA-4, vy budete pripravení ako záloha, keby sa niečo pokazilo. SGA-9 a 11 vonkajší prieskum lode, päťka a sedmička poletíte obhliadnuť miesto bitky a keby ste nič použiteľné nenašli, tak sa vrátite a zapojíte sa do prieskumu lode ako záloha namiesto štvorky, ktorá pôjde tiež dovnútra. V prípade, že niečo predsa nájdete, tak to preskúmate a dáte vedieť ostatným. Rozumeli ste všetci?“ Po prijatí potvrdení od všetkých Jumperov sa znova ozval: „Tak poďme na to!“

ale ako uverejniť poviedku, ktorá je vo worde na 10 A4 tak, aby boli čitatelia napätí po celý čas jej čítania?

Toto je spoiler!!!:

A čo tak ju dať celú?

K tejto časti: Dosť veľa slov, ale ďaleko sme sa nedostali.
Tak uvidíme (dočítame) nabudúce.

[Aiwendill]

samozrejme, že by som ju mohol uverejniť naraz, ale kde by potom ostal ten prvok dramatična?

3. kapitola

Kým sa členovia SGA-1 a 2 obliekali do skafandrov, rozbehli sa ostatné teamy za svojimi úlohami. Obidva jumpery určené na výsadok dovnútra lode potom pomaly preleteli okolo prednej časti lode hľadajúc miesto vhodné na vstup dovnútra. Pri viacerých sa zdržali a krátko diskutovali o možnostiach, potom však postupovali ďalej. Nakoniec sa rozhodli, že SGA-1 vstúpi dovnútra cez pravobočný hangár väčšinou označovaný ako „hangár č. 2“ a SGA-2 zasa cez veľkú trhlinu na hornej časti, kde bolo vidieť viacero vnútorných chodieb. SGA-4 dostala rozkaz, aby neskôr vstúpila dovnútra cez hangár č. 1, ktorý bol umiestnený na spodnej časti lode, hneď za dvoma energetickými kanónmi.
SGA-1 mala so vstupom menšie problémy, lebo sa niekoľko minút nedarilo otvoriť hangárové dvere. Nakoniec sa to však podarilo a Jumper 2 vletel dovnútra hangára. Tam sa vznášali tri ďalšie jumpery, ktorým sa okamžite museli vyhnúť, aby vôbec mohli pristáť. Keď sa znova zavreli dvere hangáru, odvážili sa členovia teamu vystúpiť z relatívneho bezpečia svojej lodičky. Sheppard kývol Rodneymu McKayovi, aby sa pokúsil otvoriť pancierové dvere vedúce z hangára do ostatných častí lode a sám sa vydal k ostatným jumperom, aby ich zaparkoval a magneticky upevnil o podlahu hangára vytvoriac tak priestor na bezpečný odlet. Potom sa pripojil k McKayovi, Rononovi a Teyle, ktorí sa ešte stále pokúšali otvoriť mohutné pancierové dvere. Po asi desiatich minútach snaženia sa im to podarilo a oni sa dostali do vnútorných chodieb vojnovej lode.
Chodby boli plné mŕtvol posádky poletujúcich v priestore, keďže celá loď bola bez gravitácie. Členovia teamu mohli jasne vidieť ich tváre, ktoré naznačovali akou smrťou zomreli. Sheppard sa skúmavo pozeral do tvárí dávno mŕtvych antikov a hodnotil situáciu. Ticho si šepkal: „Sú dosť doráňaní. Očividne to tu bolo počas bitky dosť divoké. Väčšina však zomrela zadusením, keď vypadli systémy podpory života...“
Keď sa konečne dostali cez chodby k prednému záložnému operačnému centru lode, od úľavy si vydýchli. Bolo nepoškodené. McKay sa okamžite pustil do práce na jednom z terminálov a po niekoľkých minútach snaženia sa mu podarilo obnoviť dodávku energie do hlavných systémov. Keď sa pomaly začali rozsvecovať svetlá a terminálové obrazovky, pre istotu povedal Sheppard do vysielačky: „Tu Sheppard, Rodneymu sa podarilo nahodiť hlavný zdroj energie. O niekoľko minút by sa mala spustiť podpora života a gravitácia, takže si dávajte pozor, aby to s vami veľmi nehádzalo, keď to nastane. Ak by ste mali prekážky pri postupe, tak to okamžite hláste.“
A naozaj, o necelé dve minúty členovia teamov pocítili, že už ich k podlahe nepútajú len magnetické topánky skafandrov ale aj normálna gravitácia. Zároveň sa na obrazovkách začali objavovať prvé údaje. Sheppardovi sa vôbec nepáčili. Loď bola veľmi ťažko poškodená, to vedel už aj predtým, ale keď senzory ukázali aktuálny stav lode, zhrozil sa. Po chvíli začali obrazovky poblikávať. Doktor McKay po niekoľkých hmatoch na termináloch oznámil, že je málo energie a okrem toho sa stráca v množstve systémov. Sheppard mu ich nakázal vypnúť a tak stabilizovať tok energie. Rodney preto postupne vypol prívod energie do motorovej časti, ktorá už dávno neexistovala, deaktivoval zbraňové systémy, hlavný štít lode, ktorý znovu nabehol, hoci len na úroveň troch percent. Nakoniec vypol aj podporu života v zničených častiach lode a presmeroval tok energie do potrebných systémov. Sheppard bol preto schopný navigovať Lorneov team do častí lode, ktoré boli bezpečnejšie a málo poškodené. Keď prišlo hlásenie od teamov SGA-5 a 7, že na mieste bitky síce našli mnoho trosiek, ale nič použiteľné, prikázal im Sheppard, aby sa vrátili k lodi a zapojili sa do vonkajšieho prieskumu. Potom prikázal SGA-4, aby vstúpila dovnútra lode cez prvý hangár a preskúmala tamojšie sekcie.
Po niekoľkých desiatkach minút sa k nemu otočil Rodney s ohromeným výrazom: „Nechápem ako, ale podarilo sa mi obnoviť diaľkovú komunikáciu. Záložný vysielač očividne ešte stále funguje.“ Sheppard naňho pozrel a po chvíli povedal: „Dobre, tak nás spoj s Atlantis!“
Rodney spravil niekoľko hmatov na terminále pred sebou, potom aj na vedľajšom a na jednej z obrazoviek sa objavila prekvapená tvár brigádnej generálky Carterovej: „Plukovník Sheppard! Čo sa deje?“ Kým stihol Sheppard odpovedať, došlo Carterovej, že hviezdna brána je neaktívna a oni komunikujú cez diaľkový komunikačný systém. Pozrela sa na obrazovku pozornejšie a zbadala skupinu antických znakov, ktoré ukazovali, že signál pochádza z ťažkého krížnika Dolinarth. V tej chvíli pochopila: „Kontaktujete nás z Dolinarthu?“ Sheppard ostal zaskočený: „Dolinarth? Jaj, aha, vy myslíte túto loď! Áno, Rodneymu sa podarilo nejakým zázrakom sfunkčniť diaľkovú komunikáciu.“
Carterová zaznamenala samoľúby úsmev na tvári doktora McKaya, ktorý stál za Sheppardom. Ten pokračoval: „Musím vás ale sklamať, loď je tak zničená, že sa nedá odtiahnuť. Budeme postupovať podľa plánu B a odmontujeme z nej všetko, čo sa dá, už tu na mieste.“ Carterová prikývla: „Aký je rozsah poškodenia?“ Sheppard odpovedal: „Zadná tretina lode chýba úplne, sú tam stopy, že sa loď v bitke rozlomila a časť s motormi vybuchla. Horná časť je rozstrieľaná ako rešeto, Spodná časť ostala relatívne nepoškodená. Chodby sú plné mŕtvol členov posádky. Je to tu trochu drsné a niektorí naši ľudia budú neskôr možno potrebovať zopár sedení u psychológa. Ináč je tu toho ale dosť na skúmanie. Rodney a Radek budú mať čo robiť niekoľko rokov. Hotová zlatá baňa...“ Carterová sa zasmiala, vedela si predstaviť nadšenie oboch vedcov. „Daedalus je už na ceste, na vašu pozíciu by mal doraziť o niekoľko hodín, zatiaľ sa snažte nájsť niečo užitočné. Potrebujete ešte niečo?“ Sheppard chvíľu rozmýšľal: „Pošlem SGA-9 naspäť na Atlantis, aby si oddýchli. Doktor Perkins nech stiahne dáta z Jumperu 5 ihneď ako dorazí. Majte pripravený team SGA-10, aby po stiahnutí dát hneď prišli Jumperom 5 sem. A nech si vezmú skafandre a náhradné vzduchové nádrže. Tiež dajte vedieť do SGC ohľadom tejto situácie. Z toho, čo som videl, mám dojem, že tu bude roboty vyše hlavy pre celú pozemskú flotilu, takže by bolo dobré, keby nám poslali na výpomoc nejaké ďalšie lode. Apollo, Odyssey, Sun-Tzu aj tú novú ruskú loď.“ Carterová súhlasne prikývla: „Dobre, posnažím sa zaistiť všetko, čo bude poruke a dám vám vedieť. Ešte niečo?“ Sheppard odpovedal: „Neviem, či nás budete môcť kontaktovať z vašej strany, takže ak by ste sa v najbližších hodinách priveľmi nudili, tak môžete popracovať na diaľkovej komunikácii. Ja a Rodney zatiaľ ostaneme v tomto záložnom veliteľskom centre a budeme riadiť prieskum. Keby niečo, tak dáme vedieť.“
Carterová sa zatvárila primerane situácii – vyhliadke na ďalšiu prácu – a potom prikývla: „Dobre. Uvidím, čo sa s tým bude dať robiť. Atlantis končí!“

Edit: ďalší diel pridám, až keď sa tu objavia minimálne dva komentáre...

Mám hodiť dva komentáre?
1. Konečne to začalo žiť.
2. Mal si to rozdeliť na dve časti.
Ale naozaj je to na tebe koľko častí sem dáš.
(Nehnevaj sa, ale zatiaľ som nenašiel dôvod prečo rozdeliť uvedené časti. Ale na rozdiel od Teba nepoznám nasledujúci dej. )

2Wydra: okamžite sem s príspevkom!


P.P.S.: Nevyjadril si sa k prvému (môjmu) príspevku, ako je to s ascanis I a ascanis II. Mohol by si pokračovať , nakoľko sa to mne, ale aj ostatným celkom páčilo. (Viem to preto, že po toľkom čase sa Ťa na to pýtal aj niekto iný ako ja a aj po skončení ascanis , reagovalo dosť ľudí ktorým nevadilo, že je po slovensky .)

Však joooo . Krásný to díl a rozhodně se těším na další. Jediné co bych snad vytkl, je délka dílů, na odpolední relax mi to nestačí. Ale rozhodně pokračuj, jestliže to bude stejně kvalitní jako Ascanis, tak se máme na co těšit.

[Aiwendill]

Tááááááákže...

1) kauza Ascanis I.: ako som už v minulosti (dávnej aj nedávnej) písal, Ascanis je odložená "ad acta". Aktuálny stav je taký, že poviedku mám prepísanú asi z dvoch tretín, avšak vyšlo mi z toho dosť monumentálne dielo. Monumentálne rozumejte rozsiahle. Prepísaná časť (asi tak do polovice 10. kapitoly) má momentálne 592 strán (normostrana A4 typu WordPerfect X4/Word 2003). Z rozličných dôvodov som bol nútený poviedku nechať v danom štádiu (dôvody: 1) skúšky, 2) práca, 3) realizácia iných poviedkových cyklov) a momentálne sa k nej síce pokúšam vrátiť, avšak musím ju najprv celú prečítať, aby som sa v nej zorientoval... To, že je po slovensky, nikomu nevadilo už pri publikovaní jej prvej verzie a okrem toho je na tomto fóre viacej slovákov, než si myslíte...

2) kauza Ascanis II.: v poviedke nepokračujem, kým nebude hotová Ascanis I. (viď vyššie uvedený text)

3) kauza rozdelenie kapitol Dolinarthu: chcel som, aby bola poviedka na viacej častí. Viem, že pri jej dĺžke by som ju mohol rovno uverejniť v celku a nič by sa v podstate neudialo, ale potom by veľmi rýchlo klesla na spodok a neskôr aj na dalšie strany poviedkovej časti fóra. Priznajte sa, kedy ste naposledy čítali poviedky z druhej, tretej a ďalších strán poviedkovej sekcie? takto ju môžem udržať dlhšie navrchu a teda poviedka má väčšiu šancu, že si ju prečíta viacej ľudí...

4) kauza ďalšia kapitola:

4. kapitola

SGA-2 medzitým napredovala rozstrieľanými chodbami. Prijala hlásenie plukovníka Shepparda o nahodení energie a po niekoľkých minútach sa začala obnovovať gravitácia. Nie rovnomerne, mnoho gravitačných platní v podlahe bolo zničených, takže niektoré úseky museli preplachtiť. Občas sa zastavili pred aktívnymi silovými poľami, ktoré sa dali deaktivovať iba z riadiacich centier lode. Museli čakať, kým to SGA-1 vybaví. Potom sa v rádiu ozvalo hlásenie: „Tu Sheppard, Rodneymu sa podarilo sfunkčniť diaľkovú komunikáciu, takže sme práve hovorili s Atlantis. SGA-9, máte povolenie vrátiť sa na Atlantis. Vystrieda vás SGA-10. Zelenka, ako pokračujete?“
Z rádia sa chvíľu ozývalo iba chrapčanie, potom sa ozval Radkov hlas: „Už sme sa dostáli do hangára č. 1, práve sa pokúšame dostať cez pancierové dvere do vnútorných častí lode. V tejto časti lode nie je energia, takže to ide trochu ťažšie.“ Sheppard iba lakonicky poznamenal: „Rozumiem. Lorne, práve pozerám na obrazovke interných senzorov na vašu sekciu. Keď dôjdete na koniec chodby, zahnite doľava, to vás privedie k hlavnému taktickému centru. Poobzerajte sa tam, zhodnoťte situáciu a dajte vedieť ako to tam vyzerá.“ Lorne sa dotkol tlačidla vysielačky: „Rozumiem, na konci chodby doľava.“ Spolu so svojim teamom vyrazil určeným smerom.
Na konci chodby sa pred nimi otvorili dvere a oni sa dostali na krátku priečnu chodbu. Niekoľko metrov napravo sa otvárala do otvoreného vesmíru. Poručík Higgins sa opatrne priblížil k okraju chodby, aby zistil situáciu a potom sa vrátil: „Pane, to je tá obrovská diera, ktorú sme videli zhora. Tá, čo vedie krížim cez celý trup.“ Lorne prikývol a potom sa celý team vydal naľavo. Chvíľu čakali pred energetickým štítom, ktorý vypla a za nimi zasa zapla SGA-1 z riadiaceho centra. Potom otvorili dvere do hlavného taktického centra. Bolo plné terminálov a obrazoviek. V strede miestnosti bol obrovský holografický taktický display. Pomedzi terminály sa váľali na zemi mŕtvoly antických dôstojníkov. Pre podplukovníka Lornea bol najdôležitejší fakt, že miestnosť bola v nepoškodenom stave, čo ohlásil Sheppardovi.
Po chvíli si uvedomili, že v miestnosti je tma. Lorne sa skusmo dotkol jedného z terminálov a ten sa okamžite rozsvietil. Po ňom sa automaticky rozsvietil ďalší terminál a potom postupne aj ostatné. Nakoniec sa aktivoval aj veľký holografický stôl a členovia SGA-2 s nemalým úžasom hľadeli na aktuálnu taktickú situáciu do vzdialenosti dvoch miliónov kilometrov. Loď samotná bola zobrazená červenou farbou a nebola kompletná. Lorne si to po chvíli uvedomil: „Vyzerá to tak, že senzory ešte stále fungujú. Vidíte, chýbajúce časti lode nie sú zobrazené. Tie malé červené bodky okolo lode sú asi naše Jumpery.“ Ostatní pokývali hlavami, potom sa jeden z podriadených pozrel na svoj senzor atmosféry a ukázal ho podplukovníkovi. Ten si skontroloval údaje na svojom vlastnom senzore a potom povedal: „Dobre, je tu atmosféra, ale pre istotu. Doktor McKay, môžete prosím vymeniť atmosféru v hlavnom taktickom centre, Je tu vzduch, ale nechcem vyliezať zo skafandra, kým nebudeme mať lepšie podmienky, ako teraz. Bodlo by trocha viac kyslíka.“
McKay však odvetil: „Ľutujem podplukovník, nad podporou života v hlavnom taktickom centre nemám kontrolu odkedy ste tam aktivovali systémy. Vlastne ste ma tým odrezali od väčšiny hlavných systémov, ako sú senzory a navigácia. Povedal by som, že ste prevzali kontrolu nad loďou.“ Lorne pokrčil plecami a začal si prezerať terminály v miestnosti. Keď našiel panel interných systémov pre danú sekciu, sfúkol z neho prach a potom na ňom stlačil niekoľko tlačidiel. Ozvalo sa syčanie a obsah kyslíka v miestnosti sa začal zvyšovať. Starý vzduch sa zároveň odsával preč.
Nakoniec sa rozhodol zapnúť hlavné osvetlenie v miestnosti. Potom sa ozvala vysielačka: „Lorne, tu je Sheppard. Ostaňte v hlavnom taktickom centre a preskúmajte najbližšie okolie. Sme na ceste k vám. Potom sa dohodneme, ako ďalej. Zelenka, ako to vyzerá u vás?“ Po chvíli chrapčania sa ozval Zelenkov hlas jasnejší a čistejší ako predtým: „Už sme sa dostali do chodieb, je tu mnoho užitočných vecí. Ináč v hangári sme našli okrem troch Jumperov aj dve zvláštne lode. Zbežne som si ich prezrel a povedal by som, že sú to zásobovacie lode. Sú trochu väčšie ako Jumper a mám dojem, že nedokážu cestovať bránou. Na to sú príliš široké. Všetky vyzerali funkčne.“ Sheppard odpovedal: „Dobre. Zelenka, vy a ešte jeden člen teamu sa pokúsite dostať do hlavného taktického centra a spolu s plukovníkom Lornem budete riadiť odtiaľ prieskum lode. My sa tam pokúsime tiež dostať a potom uvidíme, čo ďalej. Zvyšok SGA-4 začne nakladať všetko, čo sa dá odniesť do Jumperov a tých zásobovacích lodí. Berte najprv menšie veci, ako ručné zbrane, detektory známok života atď.“
Teamu SGA-1 trvalo takmer tri hodiny, kým sa dostal do hlavného taktického centra. Zelenka tam došiel o dvadsať minút neskoršie. Po prerozdelení úloh ostal v centre Sheppard, McKay a Zelenka. Ostatní pod Lorneovým vedením vyrazili do hangára č. 2 a cestou brali všetko, na čo im padli oči. Ostatné teamy dostali rozkaz pristáť v hangároch zničenej lode a vysadiť všetkých členov okrem pilotov. Tak sa začalo rabovanie lode. Plne naložené Jumpery postupne odlietali k hviezdnej bráne a na Atlantis. Odtiaľ zároveň dorazil jeden Jumper plný pilotov, ktorí mali pilotovať pôvodné Jumpery Dolinarthu a tiež novoobjavené zásobovacie lode. Okolo vojnovej lode bolo odrazu veľmi živo. Sheppard s pomocou holografick0ho taktického stola riadil celú operáciu a keď sa konečne dostavil na scénu aj Daedalus, dokázal ho navigovať celkom blízko k antickej lodi.

Dúfam, že som v tomto bulvárnom príspevku nezabudol na žiadnu kauzu...

Som zvedavý na následný efekt (z pozície Atlantis a boju proti Wraitom) po prehliadke lode.
Podľa mňa, kľudne mohli ukotviť vrak lode k Daedalolvi a skúmať v dostatočnej blízkosti Atlantis.

Prepísaná časť (asi tak do polovice 10. kapitoly) má momentálne 592 strán (normostrana A4 typu WordPerfect X4/Word 2003)

Toto nieje problém, lebo momentálne nevychádza také množstvo príbehov ako v nedávnej minulosti.

To, že je po slovensky, nikomu nevadilo už pri publikovaní jej prvej verzie a okrem toho je na tomto fóre viacej slovákov, než si myslíte...

Nemyslel som slovákov , ale máš pradu v tom, že iba jeden Čech nečítal poviedku kôli tomu, že je po písaná Slovensky (jediný ktorý to napísal).
O tom, že je tu aj viac Slovákov nepochybujem.

2) kauza Ascanis II.: v poviedke nepokračujem, kým nebude hotová Ascanis I. (viď vyššie uvedený text)

Ato je dôvod dokončiť prepis Asc. 1.

3... Viem, že pri jej dĺžke by som ju mohol rovno uverejniť v celku a nič by sa v podstate neudialo, ale potom by veľmi rýchlo klesla na spodok a neskôr aj na dalšie strany poviedkovej časti fóra. Priznajte sa, kedy ste naposledy čítali poviedky z druhej, tretej a ďalších strán poviedkovej sekcie?

Viď: Odpoveď č.1. A ďalší dôvod písať nové príbehy.

[Aiwendill]

hmmm...

uvažoval som nad tým, že dolinarth ukotvia k niektorej 304-ke alebo aj viacerým a potom odtiahnu buď na Zem alebo na Lanteu, ale uvedomil som si, že keďže píšem o tom, aký je to kus vraku, tak by sa im pohodlne mohol rozpadnúť počas odťahovania...

k tým ďalším príbehom len toľko: mám rozpracovaných asi desať poviedok takéhoto kratšieho charakteru, včera som dokonca dostal nápad na ďalšiu, takže o to by som sa nebál...

no a teraz prichádza finále poviedky o vraku Dolinarthu, tu je posledná, piata kapitola a keďže epilóg je veľmi krátky (a pre niekoho prekvapivý, prosím prichystajte si kapesníky, niektorí budú z toho pátosu plakať), tak to pridávam spolu.

5. kapitola

Keď Daedalus vyskočil z hyperpriestoru, Sheppard práve navigoval jednu zo zásobovacích lodí na miesto zrazu. Na veľkom taktickom displeji sa mu v tej chvíli rozžiarila modrá guľa, ktorá sa následne sformovala do miniatúrneho modelu Daedala. Sheppard sa načiahol a ukazovákom pravej ruky sa dotkol modelu Daedala. Ten sa zväčšil a vyskočilo pri ňom malé okno s údajmi o lodi. Celkom navrchu tabuľky blikalo niekoľko antických nápisov, z ktorých plukovník vyrozumel, že sú to voľby ako sa správať k lodi. Opatrne sa dotkol jedného označujúceho vlastné lode vojenského charakteru a model Daedala zmenil farbu z modrej na červenú.
Keď upravil taktickú situáciu, znova sa dotkol jedného z nápisov pri modele Daedala a vybral možnosť kontaktu: „Sheppard volá Daedalus. Daedalus ozvite sa!“ Odpoveď bola okamžitá a v éteri sa ozval hlas plukovníka Caldwella: „Tu je Daedalus, ako to ide plukovník?“ Sheppard odpovedal: „Demontážne práce sú v plnom prúde, no zišlo by sa nám tu viacej rúk. Máme tu ešte niekoľko prázdnych Jumperov, ale nemá ich kto pilotovať. Tiež sme v hangároch našli celkovo štyri menšie lode, Zelenka vraví, že sú to zásobovacie lode. Naložili sme ich doplna nákladom, ale nedokážu preletieť bránou, takže ich budete musieť vziať do hangárov...“
Plukovník Caldwell vyhovel žiadosti a poslal svojich pilotov s antickým génom na poškodenú loď spolu s desiatkami technikov v skafandroch, aby pomohli pri demontáži použiteľných častí Dolinarthu.
Po troch týždňoch sa k Daedalu pripojili aj Apollo, Sun-Tzu, Odyssey a Gagarin, nová ruská 304-ka. Na Zemi ostal iba George Hammond, ako záloha a obrana planéty pred prípadným útokom. Práce na rozoberaní Dolinarthu sa tak zrýchlili a zefektívnili. Hviezdna brána bola vyťažená takmer nepretržitou prevádzkou, lebo Jumpery lietali oboma smermi – na Dolinarth prázdne a na Atlantis naložené najrôznejším nákladom. Počnúc zbraňami cez počítačové terminály, dátové a ovládacie kryštály až po postele z ubytovacích priestorov posádky Dolinarthu. Pozemské krížniky zasa ládovali do svojich voľných priestorov väčšie časti, ako napr.: energetické kanóny, ktoré sa ledva vošli do hangárov, senzorové antény a pod.
Práce na rozoberaní starej vojnovej lode trvali nakoniec vyše desať mesiacov a za ten čas sa podarilo Expedícii zachrániť z vraku 14 z pôvodne 26 energetických kanónov, ktoré Dolinarth niesol. Tiež získala desať Jumperov, štyri zásobovacie lode a v neposlednom rade aj perfektné taktické vybavenie, ktoré bolo hneď určené pre novú vlajkovú loď pozemskej flotily – ťažký krížnik triedy 305 pomenovaný dočasne Terra. O nekončenom množstve terminálov, obrazoviek a rôzneho iného vybavenia vojenského aj civilného charakteru ani nehovoriac. Ba dokonca boli odmontované aj svetlá a gravitačné platne z podláh.
Z Dolinarthu ostal nakoniec iba prázdny trup, o ktorom sa viedli rokovania. Niekto z IOA navrhoval, aby bol rozobratý aj ten a jednotlivé časti aby sa použili na stavbu pozemských lodí. Tento jedinečný náznak používania rozumu vedením prekvapil mnohých zainteresovaných avšak po podrobnom preskúmaní intergrity lode sa ukázalo, že to nebude možné. Loď držala pokope už iba silou vôle a tak generál O´Neill nakoniec nariadil jeho zničenie odtiahnutím a následným pádom do hviezdy, alebo iným pôsobivým spôsobom. Malo to byť zároveň spojené s rozlúčkovou ceremóniou. Avšak vyskytla sa chybička v pláne...
Počas ceremónie o niekoľko dní neskôr sa tak asi tri kilometre od odstrojeného torza Dolinarthu vznášalo päť pozemských ľahkých krížnikov, na ktoré bola prednedávnom preklasifikovaná trieda 304. Okolo nich poletovalo dvadsaťsedem Jumperov. Všetky, ktoré mala Expedícia k dispozícii. Z vraku bolo odvezené všetko, čo sa dalo a teraz mala prísť chvíľa jeho demolácie. Na mostíku Daedala sa však rozozvučal alarm. Senzory ohlásili otvárajúce sa hyperpriestorové okná. Niekoľko desiatok kilometrov od pozemskej flotily sa objavili dve wraithské rojné lode a štyri krížniky. Okamžite zastavili a akoby sa rozhodovali, čo ďalej. Keď však začali nabíjať energetické kanóny, bola situácia jasná.
Z pozemských krížnikov o chvíľu vyleteli modrobiele plazmové lúče a zahryzli sa do organického trupu wraithských plavidiel. Po niekoľkých minútach bolo po boji. Posledný z wraithských krížnikov do poslednej chvíle unikal obratným manévrovaním strelám a kľučkujúc a rotujúc si to namieril k najväčšej z nepriateľských lodí, ktorú považoval za najväčšiu hrozbu jednak kvôli jej veľkosti a jednak kvôli antickému designu. Na veľkú smolu veliteľa wriathského krížnika to bola jediná loď, ktorá ho nemohla nijako ohroziť a on si to uvedomil až v okamžiku, keď sa poškodenie antickej lode dalo rozoznať voľným okom. Bolo už neskoro odbočiť z nastaveného kurzu a o niekoľko sekúnd wraithský krížnik taranoval bezmocný vrak Dolinarthu.
Vo vraku Dolinarthu boli prichystané výbušniny, ktoré mali loď zničiť pri vstupe do koróny hviezdy. Keď si však generál O´Neill uvedomil, čo sa deje pred jeho očami, odstrčil technika pri paneli zbrojných systémov a vlastnoručne odistil nálože na Dolinarthe. Tie detonovali o niekoľko sekúnd po tom, ako sa do trupu zanorila špička provy wraithského krížniku. Následná explózia roztrhala antickú vojnovú loď na milióny kúskov. Wraithské plavidlo nemalo žiadnu šancu. Doslova sa počas výbuchu vyparilo. Jeho organické časti zhoreli a zvyšok sa rozpadol na prach. Medzitým trosky z ostatných wraithských lodí nabrali kolízny kurz s planétou a o niekoľko hodín dopadli na jej povrch. To však už nikto nevidel, lebo pozemské lode boli v tej chvíli na ceste domov.


Epilóg

Dvadsaťjeden rokov po týchto udalostiach bol na Zemi slávnostne uvedený do služby ťažký krížnik Dolinarth. Bola to prvá z troch lodí, ktoré boli pomenované po hrdinských antických lodiach. Druhá loď triedy mala niesť meno Aurora a tretia zasa Hippaforalcus...
Počas slávnosti uvedenia nového Dolinarthu do služby povedal generálplukovník John Sheppard tieto slová: „Predchádzajúca loď, ktorá niesla toto meno, hrdo a statočne bojovala do konca proti presile nepriateľských lodí. A potom, keď po tisícročiach zabudnutia bola nájdená a oživená, vo svojej poslednej bitke oklamala protivníka a zničila ho, napriek tomu, že už nemala ani zbrane, ani štíty a ani nič ostatné, čo robí vojnovú loď tým čím je. Mala iba seba samú... Prajeme teda tomuto novému Dolinarthu, aby dôstojne niesol hrdé posolstvo svojho predchodcu a aby jeho meno nebolo nikdy pošpinené...“

táááák a zazvonil zvonec a rozprávke je koniec...

P.S.: a teraz ma môžete kameňovať a kritizovať, keďže poviedka je už kompletná...

Pekné ukončenie poviedky.
Dalo by sa v nej veľmi dobre pokračovať . Toto by bolo ako úvod a následne príbeh pozemských lodí pokračujúcich v boji s Wraithami atď. atď..

[Aiwendill]

pokračovanie Dolinarthu neplánujem, lebo keď som sa nad tým zamyslel, tak mi z toho vyšlo niečo podobné prípadu Oriona/Hippaforalka... získaju loď, resp. v tomto prípade skvelé vybavenie zo zničenej lode a v priebehu mesiaca to roztrieskajú, zničia alebo o to prídu iným spôsobom...

ale pracujem na ďalších poviedkach...

Tak držím palce.
(Ale len tak silno, aby si vedel písať.)

[Aiwendill]

Puk: práve som dopísal inú krátku poviedku (teda trochu dlhšiu ako Dolinarth - nejakých 15 A4) a budem tam spomínať aj niečo z Dolinarthu, takže to bude niečo ako voľné pokračovanie... keďže však nadväzuje priamo na inú moju poviedku (ešte nie publikovanú), tak si na to budete musieť počkať, keďže je blbé publikovať pokračovanie dvoch rôznych poviedok skôr než jednu z nich, že?

Máš pravdu, ale potom tú chybu, že si ju nepublikoval môžeš veľmi rýchlo napraviť v najbližšej dobe.

[Aiwendill]

to nie je chyba... to je velmi dobre premysleny strategicky tah...

a neboj, bude publikovana uz coskoro...

[andoriel]

Tak už žádné strategické tahy a sem s povídkou

[Aiwendill]

poviedka už je vydaná a dokonca aj ďalšia

Přečetl jsem si povídku, protože patří do vesmíru AD a je to pěkný.

[Aiwendill]

jakop: ďakujem. Táto poviedka bola len taká bokovka, ktorú som zasadil do toho sveta a do tých reálií, takže aj keď som ju mohol lepšie rozpísať, tak som to pôvodne ani neplánoval. Do budúcna to možno prepíšem a rozpíšem na niekoľko ďalších kapitol...