Je tu nový týždeň a nová kapitola... Enjoy!
Kapitola 4. – Stretnutie so svojimi
Problém sa však dočasne vyriešil sám, keď sa Anna prebudila z jedného zo svojich snov. Stále jej myseľ ostávala v temnote umelej reality, ale uvedomovala si, že už nesní. Opatrne si siahla na pravý spánok, kde mala pripevnené komunikačné zariadenie a prsty ho skutočne nahmatali. Stiahla si ho a svet okolo nej sa zmenil. Odrazu ležala v čistej bielej miestnosti a jediný kus nábytku bolo lôžko z bieleho plastu, na ktorom ležala prikrytá snehobielou prikrývkou, ktorá na dotyk pôsobila ako vlnená. Po chvíli sa jej vrátila pamäť a ona si vybavila všetko čo sa jej stalo odkedy odpadla na zásobovacej základni.
Pokúsila sa vstať, ale uvedomila si, že je pod prikrývkou nahá. Ostala ležať. Po chvíli sa otvorili v stene ukryté dvere a dnu vošla mladá žena s náručou šatstva. Bolo jednoduchého strihu a s jej pomocou sa Anna obliekla. Žena jej potom pokynula, aby ju nasledovala von z miestnosti. Prešli nejakou chodbou a dostali sa do veľkého biologického laboratória. Tam ju už čakalo zopár keránskych vedcov a dôstojníkov, medzi nimi aj doktor Fasterin a plukovník Garsen. Práve sa rozprávali o nejakej politickej záležitosti. Po chvíli jej došlo, že im rozumie. To ju prekvapilo tak, že zastala. Všetci sa k nej otočili a ona pomaly spravila ešte niekoľko krokov. Doktor Fasterin k nej podišiel a v natiahnutej ruke jej podával komunikačné zariadenie, avšak okrúhle a nie trojuholníkové ako to, čo používala doteraz. Opatrne a pomaly vyslovila hľadajúc slová: „To netreba. Ja vám rozumiem.“
Všetci na ňu šokovane hľadeli a starý doktor Fasterin vykoktal: „To nie je možné! Proces výučby keránčiny sme predsa nezačali!“ Otočil sa na ostatných vedcov z jeho teamu ale tí svorne krútili hlavami. Zamyslene sa obrátil naspäť k doktorke: „Doktorka Kornilovová. Loď, ktorú pre vás vaši ľudia poslali, čaká na orbite jednej z našich základní. Hneď po ukončení kontrolných vyšetrení sa tam vydáte prostredníctvom hviezdnej brány. Pred odletom ste však ešte pozvaná na slávnostnú recepciu na počesť prvého kontaktu s vašou civilizáciou. Sú na ňu pozvaní aj členovia posádky vašej lode, ktorí vás po recepcii odvezú domov. Avšak teraz k tým kontrolným vyšetreniam...“
Vyšetrenia trvali niekoľko hodín a po ich skončení vedci s nemalým prekvapením skonštatovali, že napriek tomu, že baktéria Dobsia Parpolea bola z jej tela úspešne odstránená, jej črevná mikroflóra ostala zachovaná, respektíve sa znova obnovila neuveriteľne rýchlym tempom. Keď nakoniec doktor Fasterin odprevadil Annu k hviezdnej bráne, videla ako tam na ňu čaká poručík Suvaran s niekoľkými ďalšími dôstojníkmi. Fasterin im oznámil ukončenie liečby ako aj fakt, že doktorka už rozumie po keránsky. Potom ešte doktor podal poručíkovi sivý plastový kufrík so slovami, že to majú doručiť na pozemskú loď. Anne povedal, že v tom kufríku sú informácie o baktérii Dobsea Parpolea, a tiež aj o tom, ako ju liečili a aké vyšetrenia podstúpila. Potom sa už začala vytáčať hviezdna brána. Pred vstupom do horizontu brány sa Anna ešte otočila a pozrela na starého vedca. Kývol jej hlavou na rozlúčku a ona prešla bránou. Ani jeden z nich netušil, že sa nevidia naposledy.
Na druhej strane horizontu na ňu čakal usmiaty plukovník Ellis spolu so skupinkou dôstojníkov z Apolla. Tiež tam bolo zopár keránskych dôstojníkov, podľa označenia na výložkách dosť vysokých hodností. Ellis k nej okamžite vykročil: „Doktorka, som tak rád, že vás konečne vidím. Ani neviem ako dlho sa už povaľujeme na orbite tejto planéty. Posádka Apolla sa už ide od nudy zblázniť.“ Anna ho objala a s úsmevom povedala: „Aj ja vás rada vidím, plukovník! Fakt je to s vašou posádkou také zlé?“ Ellis s humorom odvetil: „Áno, technici od nudy opravili všetko, čo sa dalo na lodi opraviť a niektorí sa dokonca iniciatívne ponúkli vyleštiť lak na vonkajšom plášti lode.“ Všetci dôstojníci z Apolla aj s doktorkou sa zasmiali.
Ellis potom zvážnel a obrátil sa na doktorku: „Doktorka, vďaka vám sme nadviazali kontakt s pozoruhodne vyspelou civilizáciou. Už keď sme sa s nimi stretli na orbite Noxu, tak sme zahajili prvé diplomatické rokovania a celkom ma udivila ich technická úroveň. Vyzerajú, že ich veľmi zaujímame a podľa slov ich generálov som vyrozumel, že sú celkom ochotní priateľským stykom so Zemou. Skvelá práca!“ Anna sa placho usmiala: „Veď som vlastne nič nespravila. Všetko to bol následok toho, že som sa sekla pri zadávaní adresy do hviezdnej brány.“ Ellis však vážne povedal: „Celý náš život je často súhrou rôznych náhod...“
Všetci sa nad tým zamysleli. Chvíľku bolo ticho, ktoré využil jeden z keránskych generálov a diskrétne zakašľal. Doktorka a dôstojníci z Apolla sa naňho otočili a generál diplomaticky privítal doktorku a oznámil jej, že večer sa bude konať slávnostná recepcia a v noci Apollo odletí späť na Zem. Ellis a jeho podriadení sa zatvárili rozpačito. Doktorka však z výrazov ich tvárí pochopila, že nerozumejú čo keránsky generál hovoril a tak im to pretlmočila. Ellis si vydýchol a usmial sa: „Povedzte im, že prijímame.“ Pretlmočila to keránskej strane a jeden z generálov s veľavravným gestom vyzval prítomných, aby sa pohli od hviezdnej brány k neďalekému betónovému bunkru. Celá skupina pozemských aj keránskych dôstojníkov sa vybrala určeným smerom a Ellis popritom veselo doktorke hovoril: „Keď ich výsadok vystúpil v hangári Apolla a spustili tou svojou hatmatilkou, tak som mal spočiatku strach, že čo vlastne chcú. Očividne však počítali s tým, že im nebudeme rozumieť a vnútili mi taký malý trojuholník, čo sa prikladá k spánkom. To ma prenieslo do nejakej virtuálnej reality a tam sme si už rozumeli. Vraveli, že sa takto dohodli aj s vami.“
Prikývla: „Áno, to je pravda. Očividne sú vyspelejší ako my. Z narážok, ktoré spravili som vyrozumela, že boli dlho v styku s Antikmi a poznajú aj Noxov. Bude výhodné mať takých spojencov alebo aspoň známych.“ Ellis sa usmial: „Skutočne. Keď to vyjde a uzavrieme s nimi spojeneckú zmluvu, tak to bude výhodné. Ale teraz poďme s nimi. Budete mi musieť tlmočiť, lebo bez toho ich prekladača som stratený.“
Počas celého popoludnia a večera Anna tlmočila ako Ellisovi, tak aj jeho dôstojníkom a všeobecne bola v strede pozornosti. Na recepcii odovzdali keránčania plukovníkovi a Anne tri plastové kufríky. Keď ich Ellis otvoril, videl v nich v mäkkej gume poukladané antické dátové kryštály. Po vysvetlení, že ide o informácie o baktérii, ktorá viedla k zničeniu zásobovacej základne číslo osem a o ich biologickom a medicínskom výskume okolo tejto kauzy, sa usmial a vydal príkaz transportovať ich na Apollo a uložiť ich na bezpečnom mieste. Keď kufríky obklopilo biele svetlo transportného lúča a boli teleportované na Apollo, keránski činitelia uznanlivo pokývali hlavami nad touto ukážkou technickej vyspelosti Zeme a začali si medzi sebou šuškať. Anna prekladala ich poznámky Ellisovi a jeho dôstojníkom. Nakoniec sa trochu pripití všetci rozišli. Keránski dôstojníci za svojimi záležitosťami a pozemskí spolu s doktorkou na Apollo.
O desať hodín neskôr Apollo opustilo orbitu keránskej planéty a vstúpilo do hyperpriestoru v kurze k Zemi. Na lodi ešte niekoľko lekárov vyšetrovalo Annu, ale keď nenašli nič podozrivého, bola prehlásená za zdravú a schopnú služby v zložkách Hviezdneho programu. A na planéte si keránski dôstojníci spomenuli, že zabudli oznámiť pozemšťanom, že Anna ma v hlave záznamy bitiek slávneho antického admirála.