SG Dynasty: Purpurový meč - Kapitola 03. - Doktorka

Tak jsem přečetl. Prolog příjemně namlsal a první kapitola nezklamala. Skvěle napsané, napínavé a poutavé.
P.S. závislost na Aiwendillových povídkách mám už od přečtení Admirálova dědictví. Když se nudím tak sáhnu po SG Dynasty. A nikdy nezklame.

[Aiwendill]

Ďakujem za pochvalu. Ďalšia kapitola bude v piatok

Aimard: Mám to stejně. Nudím se - čtu Stargate Dynasty

Jakope, Nechceš obnovit Return, to taky nebylo špatné. a s tím jak to začínalo to bylo i napínavé, akorát ta bitva překvapila

To bolo vynikajúce. Tá bitka bola super. A to píše tvoj osobný trol

[Aiwendill]

ale ale ale... stratený syn sa vrátil... konečne si sa znovu ukázal na fóre, David...

Nebolo čo trolovať

Ondra Daške píše:

Jakope, Nechceš obnovit Return, to taky nebylo špatné. a s tím jak to začínalo to bylo i napínavé, akorát ta bitva překvapila

Mam teď nový noťas,tak bych se musel podívat,zda mam svoje soubory, a pak si vzpomenout,co jsem chtěl psát. Je to už několik let,kdy jsem přestal,protože kvůli práci a jiným věcem nebyl čas a když byl,tak jsem jenom koukal na prázdnou stránku s rukama na klávesnici.

[Aiwendill]

Kapitola 02. – Nemocnica

Obklopovala ho tma a ticho. Myslel si, že je mŕtvy, no uvedomoval si, že ešte stále dokáže premýšľať. To preňho znamenalo, že je nažive. Akurát necítil svoje telo. Pripadalo mu to zvláštne. Nevedel, čo sa s ním stalo. Ohnivá páľava a pocit zadúšania zmizli. Rovnako ako všetky ostatné telesné vnemy. Ostala len jeho myseľ...
Dlhý čas bol v tom zvláštnom stave totálnej absencie telesných pocitov a vnemov. Potom náhle prišla bolesť. Silná bolesť v nohách, rukách, trupe aj hlave. Bolelo ho prakticky celé telo. Ostrá, pálivá a neutíchajúca bolesť. Chcelo sa mu kričať, ale nemohol...
Nakoniec však bolesť poľavila. Nezmizla celkom. Len poľavila. Konečne však mohol znovu rozmýšľať. Predtým sa to nedalo kvôli tej bolesti. Teraz sa mohol znovu koncentrovať a spájať myšlienky do ucelených celkov.
Náhle si to uvedomil...
Znovu cítil svoje telo. Nedokázal sa pohnúť. Nedokázal vlastne pohnúť ani len končekom prsta. Ale cítil svoje telo!
Začal vnímať vonkajšie prostredie. Žiadne svetlo ani iný očný vnem. Nevedel prečo...
Nepočul ani žiaden zvuk. Pripadalo mu to rovnako zvláštne ako absencia zrakových vnemov. Cítil však slabý tlak v ušiach. Nebolo to nepríjemné. Len zvláštne. Skoro mu to pripomínalo ten pocit, keď si ako dieťa strkal prsty do uší, aby nič nepočul...
Vnímal však veľmi zreteľne inými spôsobmi. Pocítil vôňu. Jemnú a prchavú, no veľmi príjemnú vôňu nejakých kvetov. Bol to len závan, ktorý ihneď pominul, no on ho zaňuchal.
Tiež cítil na svojej koži dotyk. Bolo to bolestivé a tlmené. Nevedel si to vysvetliť. Do jeho ruky prenikalo teplo, ktoré mu zároveň spôsobovalo bolesť. Pripadalo mu to však veľmi vzdialené alebo tlmené. Ako keby bol pod vplyvom sedatív. Ale ako je potom možné, že dokážem jasne myslieť? Pomyslel si.
Pachové vnemy sa opakovali v pravidelných intervaloch. Často to bola tá zvláštna a príjemná kvetinová vôňa, no zopárkrát to bol aj iný pach, ktorý identifikoval ako vodu po holení. A raz to bol nie veľmi príjemný odor človeka, ktorý sa už dlho nesprchoval...
Znovu a znovu upadal do stavu, keď prestával cítiť svoje telo. Bola len myseľ. Po niekoľkých hodinách však znovu pocítil svoje údy a vždy ho niečo bolelo. Zároveň bol tak zvláštne otupený...
Bolesť ustupovala a on cítil a vnímal čoraz viac vonkajších podnetov. Naozaj mal štople v ušiach. Keď mu ich totiž vybrali, tak mu v hlave vybuchla ostrá bolesť z náhleho množstva hlasných zvukov.
Niekto vedľa neho hovoril. Bol to hlas nejakej ženy. Snažila sa hovoriť potichu, no jemu to po dlhom čase absolútneho ticha znelo, ako keby na neho hulákala na plné hrdlo a ešte k tomu s megafónom tesne pri jeho hlave.
Nerozumel, čo hovorí. Bol to nejaký cudzí jazyk. Povedomý jazyk... podobal sa trochu taliančine alebo latinčine. Napriek tomu však tej žene nerozumel. Porozumel však, čo sa mu snaží povedať. Bolo to tíšenie a uisťovanie, že je v dobrých rukách, a nemá sa báť.
Pokúsil sa pohnúť prstami na rukách, aby jej dal znamenie, no keď to spravil, prenikla mu rukou ostrá bolesť. Radšej svoj pokus okamžite zanechal.
Očividne si tá žena všimla jeho posunok, pretože ho znovu začala tíšiť. Zároveň ho jemne pohladila po ruke, ktorou sa snažil predtým pohnúť. Znovu sa pokúsil pohnúť prstom a znovu prišla tá ostrá bolesť.
Jemne a nesmierne citlivo ho zastavila jej ruka. Pocítil, ako sa jej štíhle prsty zovreli okolo jeho zabandážovaných dlaní a zastavili ich pohyb. Áno, už cítil, že je takmer celý zabalený v obväzoch.
V duchu sa usmial. Možno je to u týchto ľudí zvykom, že tu robia múmie zo živých osôb, no potom si uvedomil, že musí mať rozsiahle zranenia na celom tele. Spomenul si na tú páľavu, ktorú cítil kedysi dávno a v duchu si plesol dlaňou do čela. Samozrejme! Popáleniny!

Začali sa mu vracať spomienky: vesmírna bitka... trosky lietajúce všade okolo neho... poškodenie stíhačky, v ktorej sedel... ohnivé peklo okolo neho pri zostupe atmosférou... a nakoniec tma a ticho.
Postupne sa rozpamätával aj na to, čo bolo predtým.
Jeho loď dostala spolu s ďalšími terránskymi loďami rozkaz letieť na planétu Romania, kam to podľa senzorov mala naplánované aj jedna z varanských flotíl. Alteránske lode už čakali na orbite a pripravovali sa na obranu.
Terránska eskadra sa pridala k alteránskym spojencom a keď Varani prileteli, dostali náležité privítanie. Niekoľko ich lodí explodovalo v prvých sekundách po vystúpení zo subpriestoru. No z hyperpriestorových okien vylietavali ďalšie a ďalšie...

Postupne si spomínal na ďalšie a ďalšie detaily. Odpálil rakety a reťazovou reakciou zničil niekoľko desiatok stíhačiek. Jeho veliteľ mu cez vysielačku gratuloval...
Potom jeho letka odpálila druhú salvu rakiet a zničila ďalšie varanské stíhačky. Zvyšné ušli. Aj oni sa otočili, aby v hangári Saratogy doplnili muníciu...
Saratoga vybuchla. Zasiahla ju silná salva plazmových striel. Hlavný lodný štít ten nápor nevydržal a so zablikaním skolaboval. Jedna zo striel prenikla dovnútra lode a tá po chvíli explodovala.
On sa snažil uniknúť od zničenej lode, no trosky z výbuchu ho dostihli. Poškodili jeho stíhačku a tá sa len náhodou nerozbila o inú z terránskych lodí. Potom vletela do atmosféry Romanie. A nastalo ohnivé peklo...
Pamätal si, že ohnivý zostup atmosférou prežil pri viac-menej plnom vedomí. Pamätal si aj to, že sa povrch planéty blížil až znepokojivo rýchlo. A ešte si pamätal, že sa katapultoval. Potom už všetko zahalila tma...

Premýšľal, kde je, kto ho našiel, ako dlho tu je a či na Zemi vedia, že je vôbec tu. Čo ak ho vyhlásili za mŕtveho a oznámili to jeho rodičom v Québecu. Jeho matka by takú správu asi neprežila...

Premýšľal, pretože to bolo všetko, čo mohol robiť. Nemohol sa ani pohnúť, lebo každý pohyb vyvolával ostrú bolesť v koži, svaloch, kostiach, jednoducho všade. Nemohol hovoriť, lebo hrdlo mal spálené. Mohol len premýšľať a nechať prírodu, aby spravila svoje.
Premýšľanie ho však unavovalo. Podstatne viac, ako by si bol ochotný pripustiť. Často upadal do spánku a znovu sa zobúdzal. Znovu a znovu. Cítil však, že sa uzdravuje a zmieril sa s tým. Nič iné mu totiž neostávalo.
Oči mal zalepené, no sluch sa mu už uzdravoval. A nos mal tiež v dobrom stave. Preto počul, ako tá neznáma žena vstupuje do miestnosti a občas mu niečo hovorí tým svojím príjemným hlasom. Počúval ju celý očarený. Jej hlas mu znel ako žblnkot potôčika na vyprahnutej púšti.
Jej jazyk mu bol zvláštne povedomý. Počúval a počúval. Nič iné nemohol robiť. Niektoré slová veľmi pripomínali latinčinu, iné boli cudzie. Zneli akoby tak... germánsky. Gramatika bola jednoznačne latinská. To dokázal určiť bez problémov.
Spomenul si na to, čo vedel o Romanii. V situačných kurzoch pred touto misiou, ktoré im narýchlo poskytli pre prípad, že by museli pristáť na povrchu a nejako sa dohovoriť s tunajším obyvateľstvom, toho veľa nebolo.
Romania bola planéta, ktorej obyvateľstvo pôvodne pochádzalo zo Zeme. Boli to obyvatelia starovekej Rímskej ríše, ktorých nejaká cudzia rasa vzala a usadila na tejto planéte. Ich jazyk bol odvodenou formou klasickej latinčiny, ktorá sa v priebehu stáročí vyvíjala vlastným smerom.
V kurze ich naučili niekoľko základných fráz, no tie mu teraz boli nanič. Nemohol rozprávať, lebo hrdlo mal spálené. Okrem toho to, čo sa naučil v kurze, sa svojou výslovnosťou veľmi líšilo od jazyka, ktorým hovorila ta neznáma žena.
Počúval ju teda a snažil sa zapamätať si, ako hovorí. Snažil sa tiež prísť na význam jednotlivých slov. Niektoré mu boli známe. Doma na Zemi vyštudoval históriu a k tej patria aj staré jazyky. Mnohé slová však nepoznal. Snažil sa preto prísť na ich význam z kontextu viet. Občas sa mu to aj darilo...
Jeho telo sa regenerovalo. Sluch už mal úplne v poriadku, lebo hlas tej neznámej ženy počul normálne a nie ako cez tisícwattový reproduktor. Aj hrdlo sa mu už očividne uzdravovalo. Mohol už pregĺgať sliny, hoci s bolesťami. Stále však nemohol hovoriť.
Aj svaly na trupe a jednotlivých údoch sa mu uzdravovali, ale len veľmi pomaly. Cítil, že by nimi dokázal pohnúť, no každý pohyb ho stál veľkú námahu, lebo bol zvláštne zoslabnutý. Okrem toho bol dôkladne zabandážovaný, takže to bolo o to ťažšie.
Jeho pokusy o pohyby si museli všimnúť, lebo o niekoľko dní vošlo do miestnosti niekoľko osôb. Znovu bola s nimi tá neznáma žena, ktorá tak príjemne voňala. Zacítil aj ťažký korenistý pach mužskej vody po holení.
Ktosi pristúpil k jeho posteli. Chvíľu sa nič nedialo a potom sa ho ktosi opýtal po anglicky s ťažkým nemeckým prízvukom: „Priateľu, vnímate nás? Ak áno, pokúste sa pohnúť prstami ľavej ruky.“
To ho prekvapilo, no poslúchol. Sústredene a veľmi opatrne napriamil ukazovák na ľavej ruke a potom ho znovu pokrčil. Medzi ľuďmi v miestnosti sa ozval tichý šepot a ten muž povedal: „Dovoľte mi, aby som sa predstavil. Som Gerhard Lindenfelder a som tretím konzulom veľvyslanectva Terránskeho spoločenstva na planéte Romania. Som tu úradne, aby som sa s vami skontaktoval a vypočul vás. Potom uvážime, ako postupovať ďalej.“
Poručík nevedel, ako na to zareagovať. Prítomnosť akreditovaného diplomata ho potešila. Dodala mu pocit bezpečia, aký zvyčajne prítomnosť diplomata vyvoláva v človeku, ktorý je v problémoch v cudzej krajine.
Chvíľu bolo ticho a potom konzul zamyslene povedal: „Očividne ešte nemôžete komunikovať normálnym spôsobom a písmom to tiež nejde. Ale počkajte, na niečo si spomínam...“
Znovu bolo chvíľu ticho. Nakoniec si diplomat očividne spomenul a veselo povedal: „V tejto situácii môžeme využiť spôsob komunikácie, o ktorom som čítal v jednej starej knihe. Ja budem klásť otázky a vy mi budete odpovedať posunkami. Jedno pokynutie prstami ľavej ruky znamená áno, dve pokynutia znamenajú nie. Rozumiete mi?“
Poručík pohol ukazovákom ľavej ruky. Raz. Diplomat sa pochvalne zasmial: „Vidíte, že to funguje! Takže... pokúsime sa zistiť vašu hodnosť, meno a z ktorej ste lode. Keď ste sa totiž katapultoval, tak plamene z vašej horiacej stíhačky zasiahli aj vás a vaša uniforma začala tiež horieť. Spadli ste do obilného poľa, ktoré sa chytilo plameňom a ešte viac vás popálilo. Do tejto nemocnice vás priviezli s popáleninami tretieho a štvrtého stupňa, ale už sa zotavujete, aspoň podľa uistení tunajších doktorov. Musím priznať, že tunajšia medicína je na veľmi vysokej úrovni. Nemusíte sa teda obávať o svoje zdravie a ani o svoju pravú nohu, ktorú ste mal úplne zuhoľnatenú. Spravili vám novú a plne funkčnú. Ani nepoznáte rozdiel. O to, čo máte medzi nohami, sa tiež nemusíte báť, to sa vám zachovalo v plne funkčnom stave, aj keď asi len zázrakom vďaka popruhom padáku a sedačke...“
Na chvíľku stíchol a potom sa opýtal: „Takže vaše meno a hodnosť. Z vašej uniformy a dokladov nezostalo prakticky nič, takže to musíme zistiť tu a teraz. Začneme loďou, na ktorej ste slúžil.“
Bolo počuť tiché klopkanie prstov na plastovú obrazovku a konzul potom zamyslene poznamenal: „Keďže ste sa katapultoval zo stíhačky, tak predpokladám, že ste stíhací pilot. Je to tak?“ Poručík raz pohol prstom na znak súhlasu.
Diplomat pokračoval: „Obmedzíme sa teda na tie lode, ktoré mali na palube stíhače. Budem ich postupne vymenovávať a vy ma zastavte pri mene vašej lode. Takže...ESS Kanton... ESS Nanjing... ESS Admiral Kuznecov... ESS Saratoga...“
V tej chvíli poručík pohol prstom a konzul sa zháčil: „Takže ste zo Saratogy?“ Poručík znovu potvrdil a konzul si vzdychol: „Z tej lode boli najväčšie straty. Ale veľa pilotov sa zachránilo na iných lodiach...“ Chvíľu niečo vyťukával do tabletu, aspoň to tak znelo.
Potom povedal: „Takže ste stíhací pilot zo Saratogy. Skúsime určiť váš volací znak, lebo to by nám nesmierne pomohlo a je to rýchlejšie, ako keby sme mali prácne zisťovať vaše meno písmeno po písmene. Najprv teda určíme prvé písmeno vášho volacieho znaku. Budem postupne hovoriť písmená abecedy a vy ma zastavte pri danom písmene. A... B... C... D... E...“
Zastavil ho pri elku. Potom určovali ďalšie písmeno volacieho znaku. Poručík si domyslel, prečo je to jednoduchšie. Záznamy medzi jednotlivými loďami sa neustále synchronizovali kvôli bezpečnosti. Keby bola nejaká loď zničená, ako v tomto prípade Saratoga, boli jej záznamy bezpečne uchované v databankách tucta iných lodí. Pri pátraní po preživších to nesmierne pomáhalo.
O niekoľko minút už diplomat hľadal vo svojom tablete jeho volací znak LK8 a študoval jeho osobné záznamy. Nakoniec zdvihol hlavu a ticho povedal: „Vy ste počas bitky zničil tri tucty varanských stíhačiek a získal ste vďaka tomu zlaté krídla? Záznam bol potvrdený vaším nadriadeným a aj kapitánom Saratogy ešte pred zničením lode!“ Poručík raz pohol prstom, pretože to bola potešujúca informácia.
Diplomat sa otočil k ostatným v miestnosti a povedal im niečo tunajším jazykom. Očividne ho ovládal dobre, no mal, podobne ako v angličtine, ťažký nemecký prízvuk. Medzi ľuďmi v miestnosti to znovu zašumelo, no bolo počuť aj obdivné vzdychanie. Ale len krátko.
Diplomat ľudí hneď utíšil a povedal: „Poručík, ste hrdina! Vďaka vami vynájdenej taktike bola Romania uchránená od obsadenia Varanmi. Zničil a zahnal ste ich stíhačky. Keď to videli ich veľké lode, tak sa obrátili a odleteli. Naša a alteránska flotila ich prenasledovali a v dvoch menších potýčkach mnoho lodí zničili. Zvyšok sa však uchýlil na Dakaru, kde na nich nemôžeme. Zatiaľ.“
Odkašľal si a pokračoval: „Každopádne vám odteraz budú tunajší lekári venovať tú najlepšiu starostlivosť. Ste totiž aj ich hrdinom.“ V tom však zmĺkol, pretože sa zahľadel na poručíkov ukazovák, ktorý sa začal prudko chvieť.
Chvíľu na to diplomat hľadel a potom spozoroval frekvenciu pohybov prsta raneného. Neboli náhodné. Boli pravidelné! Akoby niečo vyklepával, no nemal oporu, takže to nebolo počuť.
Nakoniec diplomat pochopil: Morzeovka! To ho prekvapilo. Netušil, že niekto ešte ovláda znakovú abecedu. Na Zemi to už bolo dosť vzácne a ani on sám ju nepoznal. Počul však o tom.
Opatrne odpovedal: „Poručík, ľutujem, ale morzeovú abecedu nepoznám. Sľubujem vám však, že nájdem niekoho, kto tomu rozumie a bude vám môcť tlmočiť.“
Mark prestal hýbať prstom, lebo pochopil, že je to zbytočné. Pritom chcel len tak málo. Aby ten chlap, ktorý smrdel tou príšernou kolínskou, odstúpil trochu ďalej, lebo ho z toho dráždi nos.
Konzul odišiel a s ním aj väčšina jeho sprievodcov. Očividne mali dobrú náladu. Aspoň tak sa mu to zdalo podľa toho, ako veselo medzi sebou debatovali.
Nedivil sa im. Práve stretli hrdinu. Bojovníka, ktorý preukázal pri obrane ich planéty mimoriadne hrdinstvo a zabil veľa nepriateľov. On sám sa však ako hrdina necítil. Konal si len svoju povinnosť...
Čuchom pocítil, že tá tajomná žena, ktorá tak príjemne kvetinovo voňala, neodišla. Potichu podišla k nemu a sadla si k jeho posteli. Bola veľmi ticho, no dokázal sluchom rozoznať jej dych a zároveň pocítil, že tá príjemná kvetinová vôňa zosilnela, takže musela byť bližšie ako predtým.
Dlhú chvíľu bolo ticho a potom sa žena nahla tesne k nemu. Nevedel, čo robí, no cítil jej vôňu z tesnej blízkosti. Dokonca pocítil aj jej telesné teplo. Niečo robila, no nevedel čo. Potom sa všetko ponorilo do tmy a ticha...

Aiwendill: No sice díl, který nic moc neodhalil, ale i tak pěkně napsaný. Pochopil jsem, že planeta musela projít asi velmi velkým pokrokem, když začínali jako římská říše. Asi Anna a Alterani uspíšili jejich vývoj, že

[Aiwendill]

nebola to Anna a Alteránci, ale nejaká iná rasa. v príbehu to je jasne napísané a ešte sa to bude rozoberať. Popravde aj Anička v Ríšskej admirálke a neskôr aj Clelia v Divej ruži a Zabudnutom Strážcovi budú riešiť, že čo to bola vlastne za rasa, ktorá umožnila vznik Románskej civilizácie.

Ok, daj dalsi

[Aiwendill]

čo mám dať ďalší? ďalší komentár alebo ďalší diel? tretia kapitola bude možno za dva týždne, možno skôr, možno neskôr... ešte neviem. Ja by som skôr poprosil obsiažnejší komentár, lebo zatiaľ druhú kapitolu okrem Jakopa nikto nekomentoval...

Áno další díl

[andoriel]

Tak on z něj nebude Darth Vader? To je škoda Ale třeba má ještě šanci na černou helmu a nějaké to umělé udělátko místo končetin

[Aiwendill]

bleh... Darth Vader... chceš mať z neho vraždiaceho psychopata? nie, nie... nič také... bude to proste normálny chlap so všetkým, čo k tomu patrí...

[andoriel]

Ano, ano, vraždícího psychopata nebo maniaka nebo jinou milou kreaturku
... a on prý normální chlap nuda

Pěkný. Zase další "hybatelé rozvoje" v pozadí, alespoň podle pozdějšího vysvětlení. Jen si říkám, jestli ta romanská žena nemá nějaké léčitelské schopnosti ve stylu Antiků, popř. zda neprovede nějaké "vylepšení" Marka (a nejen to třebaže je to veřejně publikovaná povídka, na rozdíl od některých dřívějších ).
Mimochodem - proč název Purpurový meč? Možná to vyplyne z dalšího děje, nebo nějak naznačíš?

[Aiwendill]

Áno, "hýbatelia rozvoja" sa budú rozoberať, ako som už napísal vyššie. Antikovia, Asgardi, Noxovia a Goa´uldi nie sú jedinou vyspelou rasou v Mliečnej ceste, takže si vytvorili novú Zem (Romaniu), ktorá sa vyvíjala iným spôsobom ako naša vlastná.

doktorka Aurelia nemá žiadne nadprirodzené liečiteľské schopnosti. Ale románska civilizácia je vcelku pokročilá, čo sa týka medicíny, takže dá hlavného hrdinu do poriadku bez problémov... To, že je to verejne publikovaná poviedka, neznamená, že tam nebudú chúlostivé scény. Akurát tu na fóre ich neuvidíte. Len v "rozšírenej" verzii, ktorá pôjde v tradičnej forme PDF.

Prečo Purpurový meč? Neskôr to bude v príbehu rozvinuté, takže sa nechajte prekvapiť.

No, i tak se občas říká, že po pádu Západořímské říše Evropa tisíc let spala. Kdyby se to nestalo, kdo ví, jak by bylo lidstvo daleko. Ale to jsou jen spekulace. A jestli se mohla část římské civilizace rozvíjet dál a ještě jim někdo pomohl....
Na PDF se těším.

Zdravím všechny, blahopřeju k povýšení Generále!!!!
Mam dost otázek, ostatní povídky cos tu nepublikoval jsem nečetl, tákže moc nechápu kontext. Mohl bys to vysvětlit, co jsou Varani odkud jsou a jejich cíl, a co další za Civilizace, kromě Terranů a Alteranů existuje.
A informace o ESS Saratoga pls.
Taky ta F 319 je trochu moc vyzbrojená bych řekl, spíš Gunship než stíhačka, a střely na horní části trupu. Vím že se to používalo u Jaguáru (SEPECAT Jaguar) ale zřejmě se to v realitě moc neosvědčilo.

[Aiwendill]

príšera z bažin: presne to bola moja prvotná idea, keď som rozmýšľal nad pridaním Romanie do príbehu. Ako by sa Európa rozvíjala, keby Rímska ríša nepadla, keby nebola zničená alexandrijská a pergamonská knižnica, keby Rím nepadol do rúl barbarov a neprišiel by o svoje bohatstvo a nazhromaždené umelecké diela a poznatky. Takže som stvoril Romaniu, kde kultúra a poznatky Rímskej ríše pretrvali a civilizácia sa vyvíjala odlišnou cestou ako na Zemi.

Rimania (a Gréci a Egypťania) mali celkom pokročilé názory na medicínu. Dokázali robiť náročné operácie očí a dokonca aj mozgu. Vtedajší lekári začínali mať povedomie o hormónoch v ľudskom tele a o tom, ako diéty dokážu ovplyvňovať celkový stav ľudského organizmu. Jednoducho som si povedal, ako by sa to vyvíjalo, keby sa to mohlo vyvíjať týmto spôsobom aj naďalej. Bez zásahov zo strany kresťanskej cirkvi, bez pustošenia, zabíjania a ničenia barbarmi atď...

Coldvel: Ďakujem za gratuláciu k povýšeniu. Pôvod Varanov, respektíve to, odkiaľ prichádzajú a kto to sú, bol trochu vysvetlený v Dobrodruhoch. Neviem, či si ich čítal. Ak nie, tak mi pošli v SZ mail a pošlem ti to v PDF. V skratke sú Varani kočujúca rasa, veľmi vyspelá (niekde na úrovni Antikov) a extrémne silná, hlavne čo do počtu obyvateľov a lodí. Ich spôsob obživy je taký, že lietajú z jednej galaxie do druhej, zlikvidujú miestne formy života a vyťažia suroviny, ktoré potrebujú na svoje fungovanie. Také vesmírne kobylky... ( a aj tak trochu vyzerajú).

ESS Saratoga bola flotilovým nosičom stíhačiek triedy 320. Postavená v oblasti 27 v USA a zaradená do Terránskej flotily v roku 2089. Výzbroj mala vcelku slabú (len osem ťažkých plazmových kanónov plus 46 ľahkých pulzných kanónov a 96 railgunov na bodovú obranu. Vo svojích hangároch niesla 10 výsadkových člnov typu V-311 a až 320 stíhačiek F-319!

Čo sa týka výzbroje stíhačiek, tak si treba uvedomiť, že stíhače a bitevníky pre vesmírny boj môžu byť vyzbrojené a špecifikované úplne ináč ako stíhače pre atmosférický boj. V atmosfére potrebuješ vztlak pod krídlom, aby ťa to udržalo vo vzduchu, čo vo vesmíre celkom odpadá. Takže tam môžeš mať výzbroj rozvešanú po trupe kde len chceš. F-319 je v mojom ponímaní ťažký stíhač / bitevník s dvoma krídlami (na výzbroj a rôzne antény), ktoré majú na hornej aj dolnej strane po dve rakety (celkovo teda štyri na každom krídle). ďalšie tri rakety na spodnej strane trupu (dal by som aj na hornú stranu trupu, ale tam je kokpit s pilotom). Na krídlach sú umiestnené aj nejaké ľahké pulzné a projektilové kanóny (railguny)...stačí ti to pre predstavu?

Ještě by to chtělo malé pumy co udělají mikro singularitu takové pěkné vysavače
léčení mi hodně připomělo goauldské příruční léčení .... A já myslel že ta doktorka je VAranský špeh

[Aiwendill]

pumy nemajú vlastný pohon, takže by boli na dve veci vo vesmíre... okrem toho na rakety môžeš nasadiť také hlavice, aké potrebuješ...

liečenie ti ešte nič nemohlo pripomínať, lebo som ho ešte prakticky neukázal... bude vysvetlené až v nasledujúcej kapitole. A doktorka je všetko možné, len nie varanský špeh... popravde ako obyvateľka Romanie je na opačnej strane barikády než Varani...

forton píše:

Ještě by to chtělo malé pumy co udělají mikro singularitu takové pěkné vysavače

Pumy nemá, ale bombu s černou dírou má (nebo něco na ten způsob) - byla zmíněna v Dobrodruzích jako v boji nevyzkoušený prototyp.