SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

[Aiwendill]

Stal sa zázrak a ja som sa konecne dostal k tomu, aby som uverejnil dalsiu zo svojich poviedok. Jej názov je Admirálovo dedičstvo a spolu s mojou predchádzajúcou poviedkou Dolinarth má dosah na niektoré iné poviedky, na ktorých ešte pracujem.

na kapitoly sa môžete tešiť v približne týždňových intervaloch, ak sa niečo zlé nepritrafí autorovi.

Obsah:

Úvod
1. Kapitola - Prvý kontakt
2. Kapitola - Cesta do neznáma
3. Kapitola - Problematická liečba
4. Kapitola - Stretnutie so svojimi
5. Kapitola - Problémy s motormi
6. Kapitola - Vysvetlenia alebo len ďalšie otázky?
7. Kapitola - Príbehy z minulosti
8. Kapitola - Bitka o Stredozem - verzia 2.0
9. Kapitola - A čo teraz?
10. Kapitola - Pohnútky a rady
11. Kapitola - Nová základňa
12. Kapitola - Snívanie
13. Kapitola - Tria
14. Kapitola - Znovu na Zemi
15. Kapitola - Návšteva
16. Kapitola - Prezradená
17. Kapitola - Žiadosť o pomoc
18. Kapitola - Útok na Zem
19. Kapitola - Zmierenie
20. Kapitola - Dni príprav
21. Kapitola - Rokovania
22. Kapitola - Prelet do Pegasu
23. Kapitola - Stretnutie
24. Kapitola - Zabudnutá loď
25. Kapitola - Znovu na základni
26. Kapitola - Gerala Prolinas
27. Kapitola - Nečakané problémy
28. Kapitola - Pyrrhovo víťazstvo
29. Kapitola - Dovolenka
30. Kapitola - Otrokári
31. Kapitola - Sťahovanie
32. Kapitola - V objatí hrozieb
33. Kapitola - Stavba základne
34. Kapitola - Upratovanie
35. Kapitola - Veľká politika a city
36. Kapitola - Prevažne neškodná
37. Kapitola - Prieskum bojom
38. Kapitola - Spacifikovaní pacifisti
39. Kapitola - Zradca
40. Kapitola - Operácia: Destiny - plánovanie
41. Kapitola - Mestá Antikov
42. Kapitola - Čierna brána sa otvára
43. Kapitola - Operácia: Destiny - Evakuácia
44. Kapitola - Pokojné časy
45. Kapitola - Ako vyliečiť doktorku?
46. Kapitola - Rebélia
47. Kapitola - Veľké a malé lode
48. Kapitola - Taká celkom malá vojna
49. Kapitola - Návštevník z ďalekého vesmíru
50. Kapitola - Zbohom a vďaka za ryby!
51. Kapitola - Cesta do hlbín času a priestoru
52. Kapitola - Dátový archív
53. Kapitola - Príliš silný nepriateľ
54. Kapitola - Novus
55. Kapitola - Destiny
56. Kapitola - Cesta naspäť
57. Kapitola - Konečne doma!
58. Kapitola - Pomoc
59. Kapitola - Pár mŕtvych Wraithov
60. Kapitola - Taranis Vash
61. Kapitola - Dych života
62. Kapitola - Normálne dni
63. Kapitola - Poklad
64. Kapitola - Antický snem
65. Kapitola - Poderis Valor
66. Kapitola - Keď sa sci-fi začína stávať realitou
67. Kapitola - Autorov odkaz
68. Kapitola - Letné sídlo
69. Kapitola - Fikcia prestáva byť fikciou
70. Kapitola - Posily z dávnych čias
71. Kapitola - Dokončenie evakuácie
72. Kapitola - Hnev Antikov
73. Kapitola - Nový začiatok
74. Kapitola - Farebný Ardalt
75. Kapitola - Nebožtíci
76. Kapitola - Torigon
77. Kapitola - Nehoda či osud?
78. Kapitola - Budúcnosť
79. Kapitola - Vojna
80. Kapitola - Útek do minulosti
81. Kapitola - Gerala Prolinas II.
82. Kapitola - Tiene budúcnosti
83. Kapitola - Gott mit Uns!
84. Kapitola - Deus ex Coelestis
85. Kapitola - Galaktická vojna
86. Kapitola - Zážitky z minulosti aj z budúcnosti
87. Kapitola - Nová stará základňa
88. Kapitola - Admirálov odchod
89. Kapitola - Lantea
90. Kapitola - Servis a údržba
91. Kapitola - Múzeum
Epilóg


Takže tu mate úvod...

Úvod

Temným priestorom vesmíru sa pokojne a majestátne pohybovala obrovská ľadová kométa. V pravidelnej, silne pretiahnutej elipse sa pohybovala už niekoľko stoviek tisíc rokov odkedy ju gravitácia miestnej hviezdy a jej planét vytiahla z jej rodiska v páse asteroidov. Ak sa nič zvláštne nestane, možno to so svojim putovaním dotiahne aj na milión rokov. Avšak vesmír je plný zvláštnych vecí.
Jedna z celého radu zvláštnych vecí sa pred chvíľou udiala aj neďaleko kométy. Objavilo sa zelenomodré mračno výbojov a z ničoho nič sa v záblesku pseudopohybu objavila malá vesmírna loď. Teda malá aspoň v pomere ku kométe. Loď prudko spomalila a ladným manévrom sa vyhla obrovskému kusu ľadu pred sebou. Ak by mala kométa vedomie a vnímala by vesmír okolo seba, dokázala by si na trupe malej vesmírnej lode prečítať nápis: USS APOLLO. Kométa však nedokázala myslieť ani zmyslovo vnímať. Pokojne a nezaujato, dokonca by sa dalo povedať, že až ľahostajne sa ďalej pohybovala svojou obľúbenou trasou a nič iné ju nezaujímalo. Loď si to namierila k jednej z planét sústavy a začala rýchlo avšak opatrne zostupovať na orbitu, aby sa pripravila na doplnenie zásob.

V tom istom čase na planéte...

Tajná zásobovacia základňa číslo osem bola vybudovaná pre zásobovanie lodí pozemskej flotily pri dlhodobých misiách. Tvorilo ju niekoľko polvalcových plechových skladov, dôkladne zamaskovaných, a malý betónový komplex o veľkosti väčšieho rodinného domu obsahujúci veliteľskú miestnosť základne, zopár izieb na ubytovanie vojakov slúžiacich na základni, malú kuchyňu a zopár ďalších miestností potrebných ku každodennému chodu malej základne. Základňa bola tichá. Na lôžkach ležalo niekoľko tiel zakrytých dekami a vo veliteľskej miestnosti sedela pri počítačovom terminále mladá žena. Sledovala na monitore senzorov, ako vesmírna loď na orbite manévruje, aby zaujala stabilnú polohu.
Loď na monitore sa konečne zastavila. Žena sa pokúsila vystrieť, avšak ostrá bodavá bolesť v ramenách ju prinútila zanechať tento pokus. Po chvíli však zaťala zuby a napriek bolestiam sa natiahla a stlačila niekoľko klávesov na termináli pred sebou, aby nadviazala spojenie. Po chvíli sa na obrazovke pred ňou objavila usmiata tvár plukovníka Ellisa. Úsmev mu však zamrzol na tvári, keď zbadal, v akom stave je žena. Slabým hlasom sa ozvala: „Plukovník, tu je doktorka Anna Kornilovová zo zásobovacej základne číslo osem. Prosím ostaňte na orbite a nepokúšajte sa nikoho transportovať sem dole. Základňa je v karanténe.“
Ellis preglgol a opýtal sa: „Čo sa stalo?“ Doktorka sa pokúsila znova vystrieť, ale bolesti jej to znova znemožnili. Tvár sa jej skrútila do grimasy, avšak po chvíli bolesť trochu poľavila a ona bola schopná sa opýtať: „Nahrávate tento rozhovor?“ Plukovník súhlasne prikývol a ona pokračovala: „Začalo sa to včera okolo pol deviatej ráno. V ovzduší bolo cítiť zvláštny pach. Niečo podobné ako chlór a benzín zároveň. O pol jedenástej začal seržant Bollen cítiť bolesti hlavy. Neskôr sme ich začali mať všetci bez výnimky. Do dvoch hodín sa dostavila horúčka, všetci cítili bolesti svalov, podobne ako pri chrípke, ale niekoľkonásobne silnejšie. Tie po niekoľkých hodinách poľavili a u silnejších jedincov sa zmenili na ostrú bodavú bolesť pri každom pohybe. Nasledovali poruchy zraku a sluchu. O deviatej večer skolaboval poručík Stroncev. Postupne odpadli všetci okrem mňa a vojaka Pandorffa. Na nás dvoch sa prejavovali rovnaké účinky, avšak oveľa miernejšie. Okolo polnoci sa zdalo, že situácia sa zlepšuje. Viacerí vojaci sa prebrali z kómy. Mali silné bolesti brušnej dutiny. Zlyhávali im postupne orgány. O pol jednej zomrel poručík Stroncev, do siedmej ráno postupne všetci ostatní. Pred dvomi hodinami skolaboval aj vojak Pandorff a je to s ním stále horšie. Ja sa cítim mizerne a pri každom pohybe ma všetko bolí. To možno vidíte aj sám. Neviem, ako dlho to ešte vydržím.“ Na chvíľu sa odmĺčala a zbierala sily, aby mohla pokračovať. Potom zasa začala rozprávať: „Pokúšala som sa zistiť zo vzoriek krvi, moču a stolice, čo to vlastne spôsobilo, avšak nie som odborník na takéto veci. Spravila som všetky testy, o ktorých som z príručiek vedela, ako sa robia. Výsledky som skomprimovala a ak sa mi to podarí, pokúsim sa vám ich poslať. Vo vzduchu tu však stále cítiť ten zvláštny smrad. Očividne je táto oblasť, možno celá planéta kontaminovaná. Teraz skúsim poslať tie dáta.“ Plukovník na ňu stále z obrazovky hľadel.
Natiahla sa a s bolesťami sa preklikala k požadovaným súborom, potom ich odoslala a pozrela sa na Ellisa. Ten chvíľu hľadel niekam na bok a potom sa znova zahľadel na ňu: „V poriadku doktorka, máme tie dáta. Pošleme to do SGC. Vrátime sa o štyridsaťosem hodín s výsledkami. Máme vám na povrch poslať nejaké veci?“
Ona to však už nevnímala. Pred očami sa jej objavili farebné kruhy, ktoré sa po chvíli zmenili na tmu. Posledné vnemy, ktoré jej prenikli do mozgu, zahrňovali krik plukovníka Ellisa z reproduktorov a náraz jej tela na podlahu. Podvedome ešte vnímala bolesť, ktorá jej pri tom vystrelila zo všetkých svalov. Potom už nevnímala nič a upadla do kómy.

[andoriel]

Jsem zvědavá a přes úvod, kde vymře celá základna, se těším na příští týden Nebo Anička přece jenom přežije? Nechám se překvapit.

ač jsme aldenerin, či jak se to píše (sry) nečetl, tak tohle už je můj šálek kávy...SG já můžu a zvlášť pokud je takto pěkně sepsáno...vůebc mi nevadí že to je slovenština ba naopak se mi to v ní i doceal líbí, prtooež to vyapdá parádně...well done a pokračuj

[Aiwendill]

Nooo, aldeneerin som sice nepisal ja, ale pochvala predsa len pohladila moje autorske ego

Aj tak to se ti hluboce omlouvám...moje chyba , ale i tak pořád zůstává chvála

[Aiwendill]

rozhodol som sa, že prvú kapitolu pridám skôr, aby ste mali čo komentovať...

Kapitola 1. – Prvý kontakt

Tma a bezvedomie trvalo dlho. V jednej chvíli však začala vnímať. Cítila chlad a tlak na ľavej časti hrudníka a tiež aj na tvári. Otvorila oči a po necelej minúte sa jej podarilo zaostriť zreničky natoľko, aby si uvedomila, že leží na betónovej podlahe. Vo veľmi nepohodlnej polohe. Začala si nejasne spomínať, čo sa udialo predtým, než spadla zo stoličky. Pokúsila sa prevaliť, aby si uvoľnila stuhnutý krk a na jej vlastné prekvapenie sa jej to podarilo. Prekvapoval ju ani nie tak fakt, že sa prevalila na chrbát, ako skôr absencia bolesti.
Chvíľu jej trvalo, kým si uvedomila, že okrem stuhnutého tela z dlhého ležania sa cíti dobre. Až priveľmi dobre a zdravo. Sadla si a po chvíli sa prinútila postaviť. Pretiahla si svaly a vychutnávala si pocit, že zasa je zdravá. Otočila sa k terminálu a zamračila sa, keď zistila, že počítač je stále zapnutý. Na obrazovke bežal šetrič a z reproduktorov sa ozývalo jemné pípanie senzorov základne. Potom si však všimla slabú vrstvu prachu na stole, ktorá tam predtým nebola. Pohla preto myšou a keď systém znova nabehol, pozrela sa na dátum a čas v pravom hornom rohu obrazovky.
Od ohromenia si sadla. Pamätala si až priveľmi jasne, že Apollo priletelo dvadsiateho tretieho marca o pol tretej popoludní. Dátum na obrazovke však ukazoval neúprosne siedmy apríl. Myseľ jej odmietala prijať skutočnosť. Ležala v bezvedomí na studenej podlahe dva týždne! Do nosa jej udrel zvláštny nepríjemný pach, ktorý okamžite spoznala. Pach rozkládajúcej sa mŕtvoly. Nechala počítač zapnutý a šla k dverám. Vyšla na chodbu a okamžite pocítila, že pach je oveľa silnejší a po chvíli si zdesene uvedomila, že je to smrad vychádzajúci z rozkládajúcich sa tiel členov posádky základne. Vybehla chodbou von na vzduch a začala zhlboka dýchať.
Vo vzduchu bolo ešte stále cítiť ten zvláštny pach. Nevedela čo má robiť. Sadla si na jeden zo spílených stromov, ktoré maskovali vstup do podzemného krytu a začala premýšľať nad svojimi možnosťami. Môže sa pokúsiť kontaktovať SGC. Tiež sa môže pokúsiť vypátrať zdroj toho smradu pomocou Jumperu, ktorý mali k dispozícii v jednom zo skladov. Našťastie mala gén umožňujúci ovládanie antických technológií. Najprv však zaženie hlad, lebo žalúdok sa jej začal ozývať po dvojtýždňovej nečinnosti.
Nechcelo sa jej vracať do smradľavého krytu a tak šla do skladu číslo sedem. Boli v ňom uskladnené potraviny a v jednom kúte bola aj malá poľná kuchyňa, akú si zvyčajne brali SG teamy na akcie, ktoré trvali viac ako týždeň. Nikdy si nezvykla na americké jedlo, ktoré sa podľa nej dalo jesť len s najväčším sebazaprením a tak sa rozhodla upiecť si klasické bravčové rezne, na ktoré si zvykla počas služby na veľvyslanectve v Prahe.
O hodinu bola sýta a sediac na prahu skladu pozerala na neďaleké jazero a premýšľala čo má robiť. Najrozumnejšie by bolo kontaktovať SGC a požiadať ich o inštrukcie. Rozhodla sa tak aj urobiť a pobrala sa k hviezdnej bráne. Niekoľko hmatov na ovládacom paneli rozsvietilo na bráne chevrony a keď stlačila veľký červený kryštál v strede, očakávala aktiváciu brány a gejzír vytvárajúceho sa horizontu čiernej diery. Namiesto toho však brána zahučala a deaktivovala sa. Mladá lekárka sa zamračila a skúsila to znovu. Neúspech sa opakoval a ona pochopila, že spojenie so Zemou zatiaľ odpadá. Možno je práve zo Zeme otvorená brána na niektorú inú planétu.
Po polhodine pokus o nadviazanie kontaktu skúsila znovu. A neúspech s aktiváciou brány sa opakoval. Rozhodla sa kontaktovať stanovište Alfa a požiadať o pokyny tamojšiu posádku. Jej rozčarovanie sa však len zväčšilo, keď sa jej nepodarilo nadviazať spojenie ani so záložným veliteľstvom. Po istej chvíli bezradného postávania si spomenula na adresu stanovištia Beta. Postláčala znaky na ovládacom paneli a keď stlačila červený kryštál, pohľad jej znovu skĺzol na ovládací panel a ona si uvedomila, že sa pomýlila v jednom znaku. Zadala úplne inú adresu.
Brána sa začala jemne chvieť a vyskočili na nej modré energetické výboje. Po chvíli sa však situácia vrátila do normálu a z brány vyšplechol modrobiely gejzír, ktorý sa po chvíli sformoval do horizontu červej diery. Priskočila k pojazdnej sonde, ktorú mala už pripravenú a poslala ju cez bránu. Potom skontrolovala, či neprijíma nejaký signál z druhej strany. Na jej prekvapenie sa po niekoľkých okamihoch na obrazovke notebooku objavila tvár mladého muža v šedej uniforme. Vedľa neho bolo niekoľko mužov v podobných šedých uniformách, ktorí mierili na sondu zbraňami podobnými pozemským.
Po chvíli tichého pozerania sa muž ozval celkom príjemným hlasom v nejakom neznámom jazyku, ktorý jej bol nejasne povedomý. Odpovedala do mikrofónu po anglicky: „Tu je doktorka Anna Kornilovová zo základne číslo osem pozemskej flotily. Nemáme voči vám nepriateľské úmysly.“ Keď sa mladý muž zmätene zatváril, skúsila to po rusky, potom neúspešne vyskúšala aj nemčinu a nakoniec vyskúšala svoje gymnaziálne znalosti francúzštiny. Nakoniec skúsila aj latinčinu. Cicero by si síce od hrôzy trhal vlasy, ale mladý dôstojník na druhej strane konečne spozornel. Potom odpovedal znova tým cudzím jazykom a ona znova zopakovala správu po latinsky. Neznámy dôstojník pochopil, že si nerozumejú a preto sa otočil nabok na niekoho, koho nevidela a čosi povedal. Potom stlačil čosi na paneli pred sebou a obraz zmizol. Doktorka si vzápätí uvedomila, že sa nevypol len prenos signálu ale aj hviezdna brána.
Chvíľu na to ticho hľadela a zrazu sa strhla. Brána sa začala znova vytáčať. Po chvíli sa na obrazovke notebooku objavil ten istý mladý dôstojník ako pred niekoľkými okamihmi. V ruke držal malé zariadenie, ktoré jej ukazoval. Vyzeralo ako plechový trojuholník s malým fialovým kryštálom uprostred. Priložil si ho k spánku a potom z brány vyletelo navlas rovnaké zariadenie. Zdvihla ho a pozrela na monitor. Neznámy dôstojník jej posunkami naznačoval, aby si zariadenie nasadila podobne ako on. S jemným strachom si priložila zariadenie k spánku.

Svet okolo nej sa okamžite zmenil. Namiesto lúky a hviezdnej brány sa nachádzala v čiernom prázdnom priestore. Vedľa nej sa ozval hlas: „Dúfam, že teraz si už navzájom rozumieme.“ Obzrela sa a zbadala toho mladého dôstojníka vedľa seba. Odpovedala: „Áno, teraz vám už rozumiem. Kto ste?“ Dôstojník sa na ňu usmial a predstavil sa: „Poručík Marhen Suvaran z monitorovacej stanice Delian C-9 vojnového loďstva Keránského impéria. A kto ste vy?“ Chvíľu si ho pozorne premeriavala, potom sa však rozhodla odpovedať a predstavila sa tiež: „Doktorka Anna Kornilovová zo zásobovacej a výskumnej základne číslo osem vesmírnej flotily planéty Zem.“
Keránský poručík sa do tej chvíle usmieval, ale keď začul meno planéty, úsmev mu zmizol a bolo vidieť, že spozornel. Opatrne sa opýtal: „Povedala ste planéty Zem?“ Odpovedala s miernym zachvením: „Áno, povedala. Prečo?“ Mladý dôstojník sa na ňu vážne zahľadel a chvíľu mlčal. Potom neveriaco povedal: „Ale to nie je možné! Zem bola predsa zničená už pred niekoľkými tisíckami rokov!“ Doktorku zmiatla jeho reakcia a tak pokrútila hlavou: „Uisťujem vás, že nebola.“ Poručík hodnú chvíľu na ňu hľadel akoby sa snažil vycítiť, či hovorí pravdu. Nakoniec si vzdychol a ticho povedal: „To môže zmeniť mnohé veci. Antikovia nám tvrdili, že Zem bola zničená pri útoku Goa´uldov pred takmer sedemtisíc obehmi.“
Toto ju šokovalo. Rýchlo si spomenula na školenia z histórie a diplomacie, ktoré dával doktor Jackson každému novému človeku v Hviezdnom programe* a opatrne odvetila: „Vy poznáte Antikov? A Goa´uldov?“ Poručík Suvaran prikývol: „Samozrejme. Antikovia našu rasu stvorili pri pokuse zaľudniť galaxiu Mliečna cesta po veľkej epidémii pred niekoľkými miliónmi obehov. Po istom čase sme sa presťahovali na planétu, kde žijeme doteraz. Nemusíte sa unúvať, nie je to táto planéta, kde teraz som so svojou jednotkou. A čo sa týka Goa´uldov, viedli sme s nimi síce niekoľko vojen, ale po našom odchode z Mliečnej cesty už o dianí vo vašej galaxii nemáme veľa informácií...“
Opatrne sa opýtala: „Takže som vytočila bránu do inej galaxie? Myslela som, že na to je potrebné zadať osem symbolov.“ Keránsky dôstojník pokrútil hlavou: „Nie, ako som už povedal, patrím k jednej z našich základní a tie máme aj v Mliečnej ceste. Takže tento rozhovor prebieha stále vo vnútrogalaktickom merítku. A teraz mi povedzte, ako ste zistili túto adresu a aký je dôvod, prečo ste nás kontaktovali.“ Roztriasla sa, čo neušlo pozornosti poručíka: „Nebojte sa, neublížim vám. Iba chceme vedieť, ako ste zistili našu adresu. Nebojte sa.“
Vzchopila sa a po chvíli zvažovania odpovede povedala: „Základňa, na ktorej práve som, je v karanténe. Snažila som sa kontaktovať naše veliteľstvo na Zemi, aby som si vyžiadala rozkazy, ako postupovať ďalej, ale nepodarilo sa mi vytvoriť spojenie ani na hlavné a ani na záložné veliteľské stanovište. Keď som vytáčala adresu na inú našu základňu, pomýlila som si jeden znak adresy a brána sa otvorila k vám.“ Suvaran pokýval hlavou: „Iste, je to síce zriedkavé, ale stáva sa to. Dúfam však, že sa nenahneváte, ak pošleme na vašu planétu sondu, ktorá nám dosvedčí pravdivosť vašich informácií. Spomínala ste, že ste v karanténe. Čoho sa to týka?“
Znova chvíľu zvažovala odpoveď. Nakoniec však uznala, že nemá zmysel zatajovať pravdu: „Pred štrnástimi dňami bola táto základňa zasiahnutá neznámou látkou v povetrí. Strašne to smrdelo, ale neviem čo to bolo. Členovia posádky začali mať horúčky a bolesti svalov, potom upadali do bezvedomia a zlyhávali im vnútorné orgány. Všetci postupne zomreli. Podarilo sa mi podať správu na naše veliteľstvo na Zemi prostredníctvom jednej z našich lodí, ktorá sa tu zastavila. Potom som odpadla aj ja. Dnes ráno som sa prebrala úplne zdravá. Až podozrivo zdravá, ako som si stačila všimnúť...“ Keránec sa zamračil a chvíľu rozmýšľal. Potom zahundral: „To znie ako infekcia. Pošleme tam automatickú medisondu.“ Otočil sa nabok a niekam mimo priestor povedal zopár slov vo svojom jazyku. Potom sa znova obrátil k doktorke a povedal jej: „Musíme k vám poslať medickú sondu, ktorá analyzuje druh tej infekcie a tiež určí, či je pre nás nebezpečná. Podľa toho potom zvážime náš ďalší postup vo vzťahu k Vám. Kvôli opatrnosti však vás musím požiadať, aby ste sa k sonde nepribližovali na menej než desať gonov. Sonda má totiž zabudovaný snímač priblíženia a autodeštrukčné zariadenie.“ Pokývala hlavou na znak toho, že rozumie, ale jednej veci nechápala: „Desať gonov? Aká to je približne vzdialenosť? Teda, ak sa bavíme o vzdialenostných mierach. Tie naše sú dosť odlišné.“ Poručík sa zamyslel a potom odvetil: „Je to približne sedem alebo osem normálnych dvojkrokov, ak viete čo tým myslím...“ Pokývala hlavou a on pokračoval: „Dobre. Teraz ukončíme spojenie a pošleme k vám našu medisondu. Keď skončí svoju analýzu, sama vytočí bránu a vráti sa k nám. Potom sa vám znova ozveme. Do videnia, doktorka Kornilovová!“
V tom okamihu sa znova ocitla na lúke s hviezdnou bránou. Po chvíli uvidela z horizontu brány vychádzať sondu pripomínajúcu miniatúru pozemského obrneného transportéra BTR-80, avšak na rozdiel od neho sa sonda doslova ježila rôznymi anténami a čidlami. Spomenula si na varovanie o autodeštrukcii a pre istotu odišla k hlavnému krytu. Pri vchode znova zacítila zápach z mŕtvol a otriasla sa. Zatvorila dvere do krytu a zápach sa trochu zmiernil. Potom si sadla na trávu pred kryt a čakala.

Poznámka:

Hviezdny program – Strešný program schválený OSN v roku 2012. Zahrňoval v sebe program SGC, výskum na základniach v Nevade (Oblasť 51) a v Antarktíde, Expedície Atlantis a Destiny, vesmírnu flotilu ako aj ostatné zložky planetárnej obrany Zeme ako aj čiastkové programy jednotlivých krajín.

Zajímavé,ale trochu matoucí:-). Když vememe v potaz,že byla mimo dva týdny, tak chápu ty rozkládající se těla, ale jestli tao chápu tak, že tam ležela několik tisíclet, tak z těl by byl jen prach aaa nebo se spojila s budoucností? Ujasni mi to prosím tě:-)

tak rozhodně to byl zajímavý díl...jak píše forton, je to zvláštní, protože pokud by Země a ALfa či Beta site, přestaly existovat, určitě by neexistovala ani základna 8, či jak se to jmenuje, pokud by nebyla nějaká událsot, která by ji vyjumla z normálního časoprostoru, což si ani netroufám uvažovat... takže buďto zadala špatný adresy a Země, alfa i beta existují, nebo...we're screwed

[andoriel]

Jsem ráda, že Anička přežila a na vyřešení časových paradoxů si počkám v klidu u kafe Určitě se časem dozvíme, jak je to s tím časem.

[Aiwendill]

Noooo...

Pravdupovediac ma dost zarazilo ze ste hned zacali riesit apokalypticke scenare s casvym posunom a nezacali s niecim "umiernenejsim"...

Co ak... bola jednoducho brana na zemi poruchana a prave v oprave a ta na alphe jednoducho prave orvorena na inu planetu. A pri bete jednoducho doplietla adresu

A v bezvedomi bola len nieco okolo dvoch tyzdnov ...

Avsak...

Vsetko sa dozviete v dalsich dieloch

kdybych u važoval v těchto rovinách, tak by SG universum vůbecn edávalo smysl,....páč takovýhle náhody v jeden čas jsou až poměrně nereálný...ovšm vždy je alespoň 0,0000000000000000000000000000000001% že se to stát může...ovšem ty jsi autor, a co budeš tvrdit do povídky je kánon

[Aiwendill]

Dobre, k pouzijem realny priklad epizody sg1 - ripple efect. Na zem prislo zopar sg1 teamov a tak odstavili branu.vsetci co boli vonku, museli ist na alphu.stacilo aby sa sekla o par minut a mohla sa mozno dostat na alphu aj hlavna hrdinka tejto poviedky

ok beru na vědomí, a nadále Tě nebudu trápit svými poznámkami , niceméně pokračuj v práci a alespoň víš, co máš v budoucích dílech vysvětlit

[Aiwendill]

trápiť ma veselo môžeš, o tie pripomienky predsa ide. Veď to je normálna kritika...

pravdupovediac som prvú kapitolu napísal práve po zhliadnutí epizódy Ripple Effect, takže sú tu isté analógie (viď problém s bránou ), avšak ako som už povedal, na rozuzlenie problému si počkajte v ďalšej kapitole. Môžem však smelo prezradiť, že v budúcnosti nie je a nie je tu ani nijaký časový paradox

mám už pripravených niekoľko kapitol dopredu a keby sa tu našiel nejaký dobrý slovenčinár na korektúru, tak by som mu bol vďačný, lebo zatiaľ si korektúry robím sám (som na to zvyknutý z môjho novinárskeho pôsobenia) ale nejaký beta-reader by sa predsa len zišiel, aby odhalil prípadné chyby v príbehu, na ktoré ja ako autor občas zabúdam.

Práve píšem piatu kapitolu, v ktorej sa doktorka Kornilovová ocitne na mieste, kde by ste to nikdy nečakali a možno ma za to budete chcieť ukameňovať , ale to je ešte ďaleká budúcnosť...

teaser pre druhú kapitolu:

Toto je spoiler!!!:

priletí Apollo a plk. Ellis vysvetlí, prečo sa Anna nemohla dovolať na Zem a Alphu. Keránci zistia, čo spôsobilo smrť ľudí na základni. Anna bude musieť na dekontamináciu. Druhá kapitola bude trochu kratšia ako prvá a bude skôr takou vyplňovačkou...

[Aiwendill]

sorry za dva po sebe nasledujúce príspevky, ale bolo by dost od veci dávať kapitolu príbehu do toho istého príspevku, v ktorom som na ňu niekoľko dní predtým dával na ňu teaser...

aby ste však mali dobrý začiatok týždňa, tak tu máte sľúbenú druhú kapitolu...

Kapitola 2. – Cesta do neznáma

O niekoľko hodín neskôr sa prebrala na nejaký hlasný zvuk. Potriasla hlavou a trochu vydesene si uvedomila, že zaspala na tráve pred hlavným krytom. Obzrela sa. Zvuk, ktorý ju zobudil bola aktivácia hviezdnej brány keránskou medisondou. Videla, ako sonda natáča jednu zo svojich početných antén do stredu horizontu brány a po chvíli očividného odosielania údajov sa okolo sondy vytvorilo guľovité silové pole a hneď na to sonda explodovala. Silové pole zadržalo väčšinu energie explózie a keď po chvíli skolabovalo, ovanul ju len slabý teplý vietor.
Brána sa deaktivovala a ona nevedela, čo má robiť. Nakoniec sa rozhodla, že sa znova naje. Vrátila sa do skladu číslo sedem a uvarila si večeru, lebo si všimla, že sa už stmieva. Keď sa stmieva, tak je to večera, pomyslela si veselo. Zrazu jej zapraskalo vo vysielačke v uchu, ktorú si tam strčila ešte kým vyšla z krytu prvýkrát. Dotkla sa spínača a z vysielačky sa ozvalo zreteľné a jasné: „... je plukovník Abrahám Ellis z pozemského krížnika Apollo, Počuje ma niekto? Zachytili sme jednu známku života na základni na povrchu planéty. Opakujem. Tu je ...“ V tom okamihu ho prerušila: „Tu je doktorka Kornilovová. Počujem vás plukovník. Jasne a zreteľne.“
Vo vysielačke bolo jasne počuť, ako si plukovník úľavou vydýchol. Potom sa ozval pokojnejším hlasom: „Ako sa máte, doktorka? Už sme vás odpísali, lebo sme nezachytávali žiadne známky života po niekoľko dní. Teraz som sa tu zastavil viac menej zo zvyku. Skontrolovať situáciu kým poletím ďalej na misiu, ktorá nám bola pridelená. Takže, čo nové tam dole?“ Doktorka sa na chvíľu zamyslela a potom odpovedala: „Plukovník, základňa je stále kontaminovaná. Ja som sa prebrala dnes ráno. Teda aspoň myslím, že dnes ráno. Odvtedy sa udialo toľko vecí.“
Ellis ju prerušil: „Tak začnite od začiatku. Ako ste sa prebrali...“ Doktorka uznala, že to môže byť užitočné a nadviazala: „Keď som sa prebrala, bola som stále pri terminále, kde som skolabovala vtedy, keď som komunikovala s vami pred nejakými dvoma týždňami. Bola som na podlahe, ale keď som sa prebrala, tak som sa cítila pozoruhodne zdravo. Žiadna bolesť, žiadna únava. Vlastne aj teraz sa cítim tak dobre, že by som si mohla strihnúť maratón. V hlavnom kryte sú ešte stále mŕtvoly členov posádky, tak som ho uzavrela. Pokúsila som sa kontaktovať Zem, ale bezúspešne. Podobne aj stanovište Alfa.“ Ellis ju znova prerušil: „Brána na Zemi je mimo prevádzku kvôli nejakej poruche. A na stanovište Alfa ste sa nemohli dovolať, lebo sme ho museli presťahovať na inú planétu. Na tú pôvodnú zaútočila flotila Luciánskej aliancie. Ale pokračujte.“
Doktorka pokračovala: „Keď som sa pokúsila zadať stanovište Beta, pomýlila som si jeden symbol a kontaktovala som inú rasu. Pravdepodobne sme ju ešte doteraz nestretli. Nazývajú sa Keránske impérium. Celkom dobre som si pokecala s jedným ich poručíkom. Umožnila som im sem poslať medickú sondu. Pred nejakou polhodinou odoslala dáta na ich planétu a teraz každú chvíľu očakávam ich ďalší kontakt prostredníctvom brány. Potom sa rozhodnem, čo ďalej. Ostaňte na orbite, aby som vám v prípade potreby mohla dať ďalšie hlásenie.“ Ellis sucho odpovedal: „Rozumiem, ostávame na orbite.“
O niekoľko minút neskôr sa aktivovala brána a keď sa k nej doktorka Kornilovová dostavila a znova si pripla keránsky komunikátor, preniesla sa do tmy, kde bola iba ona a traja keránski dôstojníci. Jedného poznala už z prvého rozhovoru – bol to poručík Suvaran. Zvyšní dvaja boli oblečení podobne, avšak podľa bohatšieho označenia na epoletách mali vyššiu hodnosť. Jej predpoklad sa potvrdil, keď poručík predstavil najprv ju a potom aj svojich spoločníkov: „Páni, toto je doktorka Anna Kornilovová z planéty Zem. Doktorka, toto sú plukovník Garsen a generálporučík Ahdorsul. Plukovník vedie medické oddelenie, ktoré spracovalo dáta z našej medisondy a generál zasa velí všetkým naším operáciam v tejto galaxii.“ Anna kývla hlavou: „Som poctená tým, že vás poznávam, páni.“
Plukovník Garsen sa ozval hlbokým hlasom pripomínajúcim medvedie bručanie: „Doktorka Kornilovová, moje oddelenie spracovalo dáta, ktoré naša sonda získala na vašej planéte a výsledok je veľmi nepotešujúci. Teda aspoň pre vás a vašu planétu. Máte tam infekciu baktérie, ktorú označujeme ako Dobsia parpolea. Táto baktéria napáda všetky živé organizmy, či už ľudí, živočíchy, ale aj niektoré druhy rastlín a zabíja ich. Potom sa živí ich pozostatkami, konkrétne plynmi, ktoré vznikajú pri rozklade organických tkanív. Podľa našich záznamov sa vyskytlo niekoľko prípadov, že niekto prežil útok tejto baktérie, avšak vždy to malo nejaké následky. Väčšinou to zmutovalo základné genetické reťazce organizmu. Dá sa povedať, že ho upgradovalo. Ak je to tak aj vo vašom prípade, tak si dovolím tvrdiť, že sa vaše nové vlastnosti do niekoľkých dní objavia.“ Doktorka sa opýtala: „Aké nové vlastnosti?“ Plukovník pokrčil plecami: „To neviem, u každého zaznamenaného jedinca to bolo iné. Väčšinou to boli vyššie mozgové funkcie ako telepatia, rôzne formy psychokinézy, avšak aj zmena myslenia. Jeden z ľudí, ktorý prežil útok tejto baktérie, sa stal géniom taktiky a stratégie. Iné prípady sa však týkali sebauzdravovacích alebo bojových schopností. Záhadné a presné predtuchy odkiaľ príde úder protivníka a podobne. U každého jedinca je to odlišné. Napadnutie a následná mutácia bola vždy sprevádzaná dlhým bezvedomím až klinickou smrťou. Preživší sa potom vždy prebudili zdraví a plní síl. Vypozorovali sme, že vždy mali zrýchlený metabolizmus a prijímali dávky potravy väčšie a častejšie ako zvyčajne.“
Doktorka sa zamyslela a potom sa opýtala: „Aké mam teda možnosti? Mám sa vrátiť na Zem?“ Plukovník Garsen okamžite zavrtel hlavou: „To neprichádza do úvahy. Vaše telo je momentálne zamorené týmito baktériami, podobne ako každý saul štvorcový na tej planéte. A okrem toho tie baktérie majú schopnosť prechádzať bránou na iné planéty. Len vďaka tomu, že sme mali pri vašom prvom kontakte zapnutý energetický štít brány, sa nepreniesli aj k nám.“
Jej ďalšia otázka bola trochu opatrnejšia: „Na orbite planéty je jedna z našich lodí, môže zničiť povrch planéty nukleárnymi zbraňami. Vyhubilo by to tú baktériu?“ Garsen sa zamyslel: „Možné to je, avšak museli by ste zničiť kompletne celú planétu, aby ste ju vyhubili. Každopádne by som na vašom mieste dal vedieť prostredníctvom tej lode na veliteľstvo, že tá vaša základňa je odpísaná a to nadobro.“ Annou to otriaslo: „A čo bude so mnou?“
V tom sa ozval generálporučík Ahdorsul: „Ohľadom vás sme už stihli vymyslieť plán, ako zbaviť vaše telo a oblečenie tých baktérií, avšak musíme vás kvôli tomu dopraviť na jednu z našich výskumných základní. Vaša loď vás tam môže prísť vyzdvihnúť, ak chcete.“ Doktorka prikývla: „Dobre. Súhlasím.“ Generál pokračoval: „Dobre, pošleme pre vás transportné zariadenie, ktoré vás dopraví na našu výskumnú základňu. Automaticky zadá adresu cez jednu vesmírnu bránu, aby sa k nám nedostali tie baktérie. Vy budete chránená štítom, takže sa nemusíte báť, že sa zadusíte. Keďže používame odlišný súradnicový systém, odporúčam, aby vaša loď letela na nejakú planétu, ktorú poznáme my aj vy. Tam sa stretne s našou loďou, ktorú vyšleme ako doprovod, aby trafila na planétu s výskumnou základňou. Aké rasy poznáte v tejto galaxii?“ Doktorka si spomenula na niekoľko rás: „Gadmeerovia, Goa´uldi, Jaffovia, Tok´rovia, Noxovia,...“ Pri prvých názvoch rás krútili Keránski dôstojníci hlavami, ale pri Noxoch spozorneli.
Prvý sa ozval generál: „Dobre. Noxov poznáme aj my. Sú síce trochu mimo našu oblasť, ale nezaškodí obnoviť staré styky. Naša loď bude čakať na orbite hlavnej planéty Noxov. Ak tam vaša loď bude prvá, nech počká na našu loď.“ Doktorka prikývla a generál pokračoval: „Predpokladám, že teraz budete chcieť podať hlásenie na vašu loď. O chvíľu pošleme transportné zariadenie a akonáhle naň nastúpite a ono prejde bránou, môže vaša loď zničiť planétu a presunúť sa hneď na Nox.“ Doktorka nasucho preglgla a potom sa spojenie s Keráncami ukončilo.
Dala si dole komunikačný prístroj a dotkla sa vysielačky v uchu: „Apollo, ste tam? Počujete ma?“ Plukovník Ellis sa ozval takmer okamžite: „Tu je Apollo, počujeme vás, doktorka, takže čo ste dohodli s tými Keráncami?“ Anna odpovedala: „Takže. Základňa aj celá planéty je podľa nich kontaminovaná nejakou baktériou, ktorá zabíja živé organizmy a živí sa mŕtvolnými plynmi. Odporúčajú nám vybombardovať celú planétu alebo ju zničiť iným spôsobom, pretože je odpísaná. Posielajú pre mňa nejaké špeciálne transportné zariadenie a prevezú ma na nejakú výskumnú základňu, kde mi dekontaminujú telo aj oblečenie od tej baktérie. Máte ma tam vyzdvihnúť. Budú vás čakať na orbite planéty Nox, kam vám pošlú ako doprovod jednu zo svojich lodí. Hneď ako zničíte túto planétu, máte sa presunúť na Nox. Kto príde prvý, čaká na toho druhého. A to je asi tak všetko. Pokúsim sa získať od nich čo najviac informácií ohľadom ich technológií aj ich rasy. Určite sa ich pokúsim prehovoriť, aby nám poskytli údaje o tej vraždiacej baktérii.“
Ellis si to chvíľu dával dohromady a potom sa ozval: „Takže ak som správne pochopil, máme zničiť túto planétu a potom sa presunúť na Nox, kde nás bude čakať ich loď, ktorá nás odprevadí na ich výskumnú základňu, kde vás vyzdvihneme. Správne?“ Po potvrdení doktorka ešte počula tichú nadávku Ellisa pred tým, než zrušil spojenie. Usmiala sa a otočila sa k bráne, ktoráý sa práve začala znova zadávať. Po aktivácii z nej vyletel asi dva metre široký lietajúci tanier. Alebo niečo, čo sa mu veľmi podobalo. Plochý, asi dvadsať centimetrov hrubý disk obalený silovým poľom sa vznášal asi pol metra nad zemou. Opatrne naňho vyliezla a disk klesol o niekoľko centimetrov nadol pod jej váhou. Obklopilo ju ďalšie silové pole a automaticky sa zadala brána a potom už preletela horizontom.

No...ale jo...očekávaný vývoj situace jen si nejsem jistý, zda-li by ty "diploamtické" vztahy byly tak rychlé, ale dejme tomu...děj se nám opět kousek posunul a asi mi dají všichni zapravdu že k tomu lepšímu....i když taková bitva s vyspělím nepřítelem taky nemusí být špatná

[Aiwendill]

ono to vlastne ešte nie sú diplomatické vzťahy. Je to len prvý kontakt a ako uvidíte v neskorších dieloch (cca. kap. 7 a ďalšie), Zem má pre keráncov pomerne zaujímavé postavenie. Viac sa ale dozviete v ďalších dieloch.

ak sa tu však neobjaví aspoň päť komentárov (s výnimkou mojich), tak odmietam pridať ďalšiu kapitolu! veď ja vás prinútim byť aktívnymi...

Mě by jen zajímalo jestli ti Kéránci mají přímý styk s Antiky "když je znají", ale domnívám se že jestli měli tak to mají nějak zastaralé informace:-), když si mysleli, že je zem na prach.
A nevydírej

[Aiwendill]

pretože toto sa v texte príbehu neobjaví, tak vás musím uviesť do kontextu...

Toto je spoiler!!!:

keránci sú podobne ako pozemšťania potomkovia antikov, ktorí si ich vytvorili na zaľudnenie galaxie po veľkom more. po návrate z pegasu antikovia síce prišli na zem, avšak ľudia boli vtedy ešte dosť zaostalí a antikovia chceli nechať ľudí vyvíjať sa prirodzene ako súčasť projektu vývinu ľudí. Naproti tomu keráncov priamo učili svojím znalostiam v rámci iného projektu, podobne ako asgardi a tí vikingovia z epizód thorovo kladivo a Thorov voz (cimmerijčania, či jak sa volali). Avšak keránci za tých cca. desať tisíc rokov po povznesení sa posledných antikov toho už sami veľa nevymysleli a začali dosť dobre zaostávať. Sú síce na vyššej úrovni, majú vesmírne lode a celkovo sú niekde asi sto rokov pred pozemšťanmi, ktorí však majú prístup ako k antickým, tak aj asgardským znalostiam. Keránci majú len tie antické. Ich veľkou výhodou je však rozsiahle domínium čítajúce niekoľko stoviek planét v malom magellanovom mračne, Tauri ešte len buduje vojenské základne po mliečnej ceste ako predstupeň kolonizácie. Avšak pozemské lode a technika (myslím tú takú SG techniku) sú porovnateľné s keránskymi, takže v bitke, ktorých sa neskôr tiež dočkáte, ich budete môcť porovnať...

a vydierať budem...

nebudú reakcie, nebude ďalšia kapitola...

Tak pridaj pokračovanie.
Nemám veľa času, tak aj napriek tomu, že som sa na poviedku od Teba tešil, stihol som ju prečítať až teraz.

[Aiwendill]

takže, pridávam ďalšiu kapitolu. venujem ju užívateľom: Puk, forton a Daedalos304, ktorí pridali reakcie na predchádzajúci diel a ostatným odkazujem: vďaka tomu, že len čítate a nedávate žiadne reakcie, či sa vám to vôbec páči alebo nepáči, tak strácam motiváciu písať a upadám do autorskej depresie. Ak táto poviedka skončí podobne ako Ascanis, teda zahrabaná v spodnom šuflíku môjho písacieho stola, tak si potom priznajte, že je to vaša vina...

tu je tá sľúbená kapitola:

Kapitola 3. – Problematická liečba

Keď vyletela na druhej strane, obklopila ju čierňava vesmíru a keď otočila hlavu, zbadala nad sebou obrovskú modrozelenú planétu podobnú Neptúnu. Na jej orbite sa vznášala hviezdna brána. Transportné zariadenie sa záhadne otočilo naspäť k bráne a tá sa po chvíli znova aktivovala. Preletela ňou znovu a na druhej strane ju už čakala trávnatá planéta a pri bráne skupinka vedcov v bielych plášťoch. V ich strede a trochu v popredí stál starší vedec, ktorý jej výzorom pripomínal Roberta Kocha – nositeľa nobelovej ceny za medicínu. Ten jej vážne kývol hlavou na privítanie a potom čosi povedal jednému zo svojich mladších spolupracovníkov. Ten zdvihol tablet a naťukal doňho niekoľko príkazov. Lietajúci tanier s Annou sa pohol cez lúku a vedci sa vydali za ním.
Lúku s hviezdnou bránou obklopovali nízke skalnaté útesy a medzi nimi bol dôkladne zamaskovaný vstup do podzemného komplexu. Anna ani nepostrehla, kedy sa to stalo, ale odrazu disk s ňou klesol o necelý meter a hneď na to sa ocitla v šedivej betónovej chodbe. Potom sa pred ňou otvorili hrubé pancierové dvere a ona vletela do veľmi pokročilého mikrobiologického laboratória. Tam sa disk chvíľu pomaly otáčal a potom sa vydal znova niekoľkými chodbami až do menšej miestnosti bez akéhokoľvek vybavenia. Disk klesol na podlahu a potom sa úplne zasunul do priehlbiny, ktorá sa vytvorila pod ním. Zbadala, že silové pole, ktoré predtým obklopovalo disk, zmizlo a ostalo už len pole, ktoré obklopovalo ju samotnú. Otvorili sa dvere a dovnútra vošiel starý vedec a v ruke niesol jej už známy trojuholník – komunikačné zariadenie. Hodil jej ho cez silové pole a ona ho zachytila. V jeho ruke bol ešte druhý prístroj, ktorý si sám priložil na hlavu.
O chvíľu už bola znova v temnote a pred ňou stál neznámy vedec, ktorý jej tak pripomínal jedného zo zakladateľov pozemskej mikrobiológie. V tmavom obleku, na ktorom mal prehodený biely laboratórny plášť, s okuliarmi v zlatom rámiku a takmer holou hlavou naozaj pripomínal veľkého nemeckého premožiteľa tuberkulózy. Keď však prehovoril, jeho hlas bol v jej mysli jemný a teplý: „Vítam vás v tomto výskumnom zariadeni. Som doktor medicíny a biológie Macsen Fasterin. Zo správy, ktorú mi o vás už stihli podať, som vyrozumel, že pracujete v rovnakom obore ako ja, doktorka Kornilovová. Je to tak?“ Odpovedala: „No, mojím odborom je botanika a farmakológia.“ Doktor Fasterin sa zamračil: „Farmakológia?“ Upresnila to: „Výroba a výskum nových liečiv a liečebných preparátov.“ Keránsky vedec pokýval hlavou: „Aha, dobre. My pre to máme iný názov.“ Chvíľu mlčal a potom pokračoval: „Pravdupovediac ma celá táto záležitosť vôbec neteší. Vytrhli ma z môjho výskumu a pridelili ma s celým mojím teamom na túto úlohu.“
Anna sa zľakla: „Nechcela som vám robiť problémy.“ Doktor Fasterin sa vľúdne usmial: „Nie je to vaša vina, doktorka. Príležitosť skúmať následky, ktoré zanecháva na preživšom človeku Dobsia Parpolea, sa vyskytne len raz za niekoľko desaťročí. Len som nahnevaný na naše byrokratické vedenie, ktoré vás pridelilo môjmu teamu namiesto toho, aby vás vzali na dekontamináciu a následné pozorovanie v Inštitúte infekčných chorôb na našej domovskej planéte.“ Namietla: „Po ukončení tohto všetkého ma tu má vyzdvihnúť jedna naša loď. Asi sa báli, že sa prezradí umiestnenie vašej domovskej planéty.“ Pokýval hlavou: „Možno. Prejdime však k našej veci. Povedzte mi to všetko od začiatku, aj s príznakmi, ktoré ste pozorovali na ostatných vašich spolupracovníkoch, ktorí to neprežili.“
Nesmelo sa opýtala: „Nepotrebujete si to zapisovať?“ Veselo sa usmial: „Všetky rozhovory prostredníctvom toho prekladacieho a telekomunikačného zariadenia, ktoré používame, sa automaticky nahrávajú pre neskoršiu analýzu. Takže, ako to začalo?“ Začala pomaly a s čo najviac podrobnosťami rozprávať ako zacítili smrad v atmosfére a aké príznaky potom začali prejavovať jednotliví vojaci na základni. Sama sa divila, že si spomína na toľko podrobností, ale nemala veľmi nad tým čas premýšľať.
Po niekoľkých desiatkach minút vyplnených rozprávaním a upresňujúcimi otázkami sa doktor Fasterin rozhodol pristúpiť k procedúre: „Je to zložitý postup, ktorý bude trvať niekoľko dní. Vaše šaty budeme musieť bohužiaľ zlikvidovať. Vaše telo naložíme do istého roztoku, v ktorom sa očistí od všetkých baktérií a vírusov, ktoré sa nachádzajú vo vašom tele. Bude to mať síce niekoľko týždňov veľmi nepríjemné následky, lebo vám to tiež zlikviduje aj všetko vo vašom vnútri, teda aj črevné baktérie. Budeme sa vám snažiť to však uľahčiť, ako sa len dá. Akonáhle očistíme vaše telo od tých baktérií, bude trvať niekoľko dní, kým sa vaše telo dostane do normálneho stavu a ako som už povedal, ešte niekoľko týždňov budete mať črevné problémy. Za tých niekoľko dní však budete môcť prejsť naším výcvikovým programom. Je to niečo ako umelá realita. Používame to v našich školách. Predpokladám, že mi povolia dať vám do neho minimálne základy nášho jazyka, aby ste sa v budúcnosti mohli s nami dohovoriť. A ešte niekoľko ďalších vecí, ale to vám ešte oznámim v priebehu procesu učenia. Nateraz však máme na práci prvú fázu a to je to očistenie vášho tela. Keďže vpustíme čistiaci roztok priamo do silového poľa, v ktorom teraz ste, odporúčam vám, aby ste si ten komunikátor nechala zapnutý aj po skončení tohto nášho rozhovoru. Jednak to predíde pocitu topenia sa a jednak s vami budeme môcť komunikovať aj počas procesu. Vaša myseľ totiž bude pracovať ďalej, aj keď telo si vezme menšiu dovolenku. Začneme teda?“ Povzbudivo sa na ňu usmial a ona prikývla. Jeho postava z čiernej tmy zmizla a ona ostala sama.
Jej telo sa v tom okamihu začalo plniť roztokom, ktorý do silového poľa začali vstrekovať keránski vedci. Jej myseľ však nič z toho nevnímala, lebo bola stále v čiernej tme. V temnote ostávala aj počas niekoľkých ďalších dní a nejasne vnímala, že istý čas snívala. Boli to veľmi realistické sny, skoro až vidiny. Väčšinou v nich vystupovala ako muž, očividne vysokého vojenského postavenia. Velila flotile bitevných lodí, ale aj maličkým jumperom. Bojovala proti wraithským materským lodiam a goa´uldským Ha´tackom. A vždy víťazila. Niektoré jej rozhodnutia sa jej zdali úplne nelogické, ale keď nad nimi vždy po skončení snu premýšľala, chápala ich zmysel a význam.
Doktor Fasterin aj ostatní vedci na keránskej základni len neveriaco hľadeli na záznam jej myšlienok, ktorý im bežal v inej miestnosti na holografickom projektore, a ktorý bol zaznamenávaný cez komunikátor stále pripnutý na jej spánkoch. Keď privolali dôstojníkov flotily Impéria, aby analyzovali jednotlivé bitky a taktiky, tí tiež šokovane pozerali na záznam veľkolepých bitiek. Nakoniec jedného napadlo porovnať bitky z doktorkinej mysle so záznamami bitiek v historických záznamoch na domovskej planéte Kerana. Nič však nenašli. Žiadnu zhodu. Generálporučík Ahdorsul s pochybami nakoniec požiadal o pomoc aj Noxov. Tí prehnali záznamy bitiek cez svoju databázu a vrátili sa s prekvapivým výsledkom. Všetky bitky, ktoré sa odohrávali v doktorkiných snoch, sa odohrali v dávnej minulosti. Konkrétne pred sedemtisíc rokmi, počas posledného veľkého vzopätia antickej civilizácie. A všetky mali jedného spoločného činiteľa: muža, ktorý velil v tom čase antickej flotile – admirála Sinerta.
Keď Noxovia oznámili tieto informácie Keráncom, začali títo riešiť ako sa vlastne do snov doktorky botaniky a farmakológie zo Zeme dostali kompletné a presné záznamy bitiek jedného z najslávnejších antických veliteľov. Korunu tomu všetkému nasadil ešte jeden z mladších vedcov, ktorý zistil, že DNA doktorky Kornilovovej sa znova prepisuje. Baktéria Dobsia Parpolea zmenila dosť značne pôvodný profil DNA, avšak z nevysvetliteľných príčin sa po odstránení baktérie začala DNA zasa prepisovať. Sama a zjavne bez príčiny. A celkom nečakaným spôsobom. Keránski vedci len sledovali celý proces, ktorý sa im vymkol spod kontroly. Telo bolo zbavené baktérie presne podľa plánu, ale namiesto obnovovania životných procesov nastúpila celkom nečakaná premena DNA.

Opět další dobrý díl, u mě máš jednu rundu piva. A jinak je škoda že jsi potopil Ascanis, tu jsem ke dnešnímu dni přečetl asi počtvrté.

no...čekám že naše "mutantice" bude dělat problémy...teda aspoň doufám...i když možná neúmyslně..., ale jinak nemám povídce co vytknout...hlavně z gramatického hlediska, páč slovenštinu jenom umím poslouchat a číst...nikoli mluvit a psát..

OOO bože chlap v ženském těle bude?

[Aiwendill]

Ad wydra: ascanis nie je potopena, len nemam tu silu ju celu znova precitat a dokoncit ten nestastny a vsetkymi bohmi vesmiru a mnou tiez prekliaty remake.

Ad forton: chlap v zenskom tele ma uz napadol ale zavrhol som tu ideu. Namiesto toho som si vzal namet na tu jej mutaciu z istej knihy...

Ad daedalos304: bude robit problemy. V tom sa nemylis